Uhorské revolučné platidlá „Košútovky“

Žalostné hospodárske i sociálne pomery v Uhorsku vyvolávali medzi obyvateľmi napätie, ktoré v polovici 19. storočia eskalovalo. V krajine nebol rozvinutý žiadny priemysel, neexistovala železnica, cestná sieť bola vo veľmi zlom stave a to všetko sa v negatívnom smere prejavilo aj na rozvoji obchodu. Hoci marcové zákony z roku 1848 mali garantovať rozsiahlu ekonomickú nezávislosť Uhorska od Viedne, tá však bola do výraznej miery obmedzená používaním spoločnej meny v gescii centrálnej banky - Privilegovanej rakúskej národnej banky (Privilegirte Österreichische National-Bank). A hoci mala byť táto banka nezávislá od štátu, opak bol pravdou a naďalej mu poskytovala tajné pôžičky a úvery. U obyvateľov Uhorska tak narastala nedôvera voči papierovým platidlám, ktoré v panike začali zamieňať za strieborné, neskôr aj medené mince. Toto tezaurovanie mincí viedlo prirodzene k poruchám v peňažnom obehu, ktoré sa  viedenská vláda snažila odstrániť obmedzením (neskôr aj zákazom) výmeny mincí a vydaním papierových platidiel v hodnote 1 a 2 zlatých. Lajos Kossuth, tedajší minister finacií v rámci svojho vlastného ozdravného plánu uhorskej ekonomiky prišiel s myšlienkou vytvorenia vlastných uhorských štátnych rezerv a vlastnej centrálnej uhorskej banky, ktorou mala byť Maďarská obchodná banka v Pešti (Pesti Magyar Kereskedelmi Bank). Súčasťou týchto plánov bolo aj zavedenie vlastných papierových platidiel nízkej nominálnej hodnoty krytých drahými kovmi, ktoré boli schválené už na júlovom sneme 1848 v Pešti. Prvá emisia  dvoj- a jednoforintových bankoviek sa tak dostala do obehu začiatkom augusta 1848.  

Vydávaním týchto prvých uhorských bankoviek, nazývaných aj košútovky, bola poverená práve spomínaná Maďarská obchodná banka v Pešti, ich tlač zabezpečovala uhorská tlačiareň Lajosa Lederera. Za výtvarným návrhom týchto bankoviek stál József Tyroler, jeden z najuznávanejších maliarov, ilustrátorov a medirytcov v Uhorsku, rodák z Oravskej župy. Bankovky boli tlačené na špeciálny papier dovezený z papierne v Neusiedel, ktorý obsahoval aj ochranné prvky (po aplikácii kyseliny dusičnej papier zčernel). 

Pod vplyvom udalostí, zvýšenej záťaže na štátny rozpočet i samotnej revolúcie  a s ňou spojenými nákladmi, boli od septembra 1848 vydávané aj platidlá vyššej nominálnej hodnoty (štátovky), ktoré už ale boli kryté verejným príjmom a úverom štátu. Začiatkom roka 1849 sa začal prejavovať aj nedostatok drobných medených mincí, preto boli do obehu pustené aj štátovky v hodnote 15 a 30 grajciarov (1 forint = 60 grajciarov), ktoré však už boli podpísané hlavným pokladníkom štátnej pokladnice, Ferencom Völgyim, nie Lajosom Kossutom.

Po porážke revolúcie a obsadení hlavného mesta Uhorska rakúskym vojskom v januári 1849 boli uhorské štátne rezervy drahých kovov i finančnej hotovosti z Maďarskej obchodnej banky v Pešti ukoristené a prevezené do Viedne. Kým štátovky boli vyhlásené za neplatné a mali sa bez náhrady odovzdať, na bankovky v hodnote 1 a 2 forinty bola vyhlásená osemdňová lehota na ich výmenu za rakúske zlaté v pomere 1:1. Ich držba bola dokonca považovaná za trestný čin a odovzdané platidlá sa demonštratívne verejne pálili. Aj vďaka tomu sú košútovky dodnes považované za najvýznamnejší symbol revolúcie v Uhorsku.

Revolučné udalosti z rokov 1848/1849 sú považované maďarskou historiografiou za jeden z najvýznamnejších míľnikov moderných dejín. Slovenskí historici v tomto kontexte zdôrazňujú predovšetkým fakt, že počas revolúcie došlo k prvému ozbrojenému vystúpeniu slovenských dobrovoľníkov, ktorí sa postavili na cisársku stranu. Tieto rozdielne pohľady na jednu dejinnú udalosť umocňujú aj politické postoje a angažovanosť niektorých osobností, ktoré síce pochádzali z územia dnešného Slovenska, ako napr. spomenutý Lajos Kossuth, József Tyroler alebo významný básnik Sandor Petőfi, no pevne stáli na strane maďarskej revolúcie. Toto obdobie v zbierkovom fonde VHM Piešťany dokumentujú tri košútovky v hodnote 10 a 5 forintov a 30 grajciarov, ktoré boli do zbierok zaradené v roku 2013 formou daru. 

Text/Foto: PhDr. Viera Jurková

Pesti neológ izr. hitközség halotti anyakönyve, 419/1854. folyószám.
Óbudai izr. egyházközség házassági anyakönyve, 114. folyószám, 1853. év.

FRIDRICH, K. A szabadságharc rézmetsző=művésze. Tyroler József, a Kossuth=bankók rajzolója. In Ujság, 20. 3.1938. Dostupné online: https://mandadb.hu/dokumentum/1006485/9219380320Ujsag001001gizi572.pdf
JURKOVÁ, Viera. Autorom revolučných uhorských bankoviek bol rodák z Oravy. Dostupné online: https://historylab.dennikn.sk/dlhe-19-storocie/autorom-revolucnych-uhorskych-bankoviek-bol-rodak-z-oravy/
KERTAI, T. F. Klara. Tyroler József. Budapešť, 1948, 62 s. Dostupné online: https://edit.elte.hu/xmlui/bitstream/handle/10831/62525/Kd_359_2_a.pdf?sequence=1
MIKSA, Faragó: A Kossuth-bankók kora. A szabadság-harc pénzűgyei. Budapest, 1912.
RYNIK, Jozef. Papierové peniaze a investovanie v revolučých a krízových rokoch 1848 – 1857. Dostupné online: https://banky.sk/papierove-peniaze-a-investovanie-v-revolucnych-a-krizovych-rokoch-1848-1857/
ŠUSTEK, Zbyšek. Pozoruhodný dokument o štruktúre papierového obeživa v Uhorsku v roku 1851. In Numizmatika 23, 2013, s. 41 - 47 
TAMÁS, M. T. Az első Kossuth-bankók forgalomba bocsátása. In Rubikon online. Dostupné online: https://rubicon.hu/kalendarium/1848-augusztus-5-az-elso-kossuth-bankok-forgalomba-bocsatasa