VHÚ k Vám domov CI. –1. československý samostatný poľný prápor v ZSSR

Nástup 1. čs. samostatného poľného práporu v obci Veseloje (apríl 1943)
19.03.2021
Poslednou krajinou, kde počas druhej svetovej vojny došlo k budovaniu československého zahraničného vojska, bol Sovietsky zväz.
 
Miestom formovania prvej československej jednotky na jeho území sa stalo priuralské mestečko Buzuluk, nachádzajúce sa asi 150 km na východ od Kujbyševa (dnes Samara). Personálnym základom jej výstavby sa stala skupina 88 československých vojakov, bývalých príslušníkov Českej a slovenskej légie zorganizovanej v Poľsku, ktorá prišla do Buzuluku 5. februára 1942. O týždeň neskoršie, 12. februára, došlo k oficiálnemu vyhláseniu vzniku 1. pešieho práporu, ktorý bol po dosiahnutí predpísaných počtov 15. júla 1942 oficiálne premenovaný na 1. čs. samostatný poľný prápor v ZSSR. Dňa 28. októbra 1942 príslušníci práporu zložili vojenskú prísahu, 27. januára 1943 prápor prevzal bojovú zástavu a 30. januára 1943 začal jeho presun na front. V tom čase mal 974 príslušníkov, medzi nimi aj 38 žien (sedem z nich v poddôstojníckej hodnosti). Tento prápor sa tak stal prvou jednotkou v histórii československej armády, v ktorej vojenskú službu vykonávali aj ženy. A to napriek tomu, že československý branný zákon, ktorým sa počas druhej svetovej vojny riadila výstavba československého vojska v zahraničí, službu žien v armáde nepripúšťal. Preto do jednotiek vytvorených vo Francúzsku, na Blízkom východe a vo Veľkej Británii počas celej ich existencie nebola prijatá žiadna žena. No veliteľ 1. čs. samostatného poľného práporu pplk. Ludvík Svoboda sa už vo februári 1942 rozhodol vyhovieť žiadostiam žien o povolenie ich dobrovoľného vstupu do jednotky. Medzi prvými, ktoré boli na základe jeho rozhodnutia prijaté do československého vojska v Sovietskom zväze, bola aj rodáčka zo Žiliny Matylda Braunová, prezentovaná v Buzuluku už 18. februára 1942. Dobrovoľná služba žien v jednotkách sformovaných na území Sovietskeho zväzu bola dodatočne legalizovaná dekrétom prezidenta republiky Edvarda Beneša, vydaným v máji 1944.

Po 17 dňoch presunu vlakom došiel prápor do Ostrogožska, kde vykonal prehliadku pred veliteľom Voronežského frontu genplk. F. N. Golikovom. Potom bol v noci z 18. na 19. februára po železnici dopravený do Valujek, odkiaľ začal 350 km dlhý peší presun do krátko predtým (16. 2. 1943) oslobodeného Charkova, kam došiel 1. marca. Bolo to v čase, keď už niekoľko dní prebiehal protiútok nemeckých vojsk, ktorý mal okrem iného cieľ opätovne dobyť Charkov. Preto už v noci z 2. na 3. marca dostal plk. L. Svoboda rozkaz presunúť prápor do obranného postavenia budovaného južne od mesta pri rieke Mža.

Zaradením do zostavy vojsk 3. gardovej tankovej armády genpor. P. S. Rybalka, brániacich prístupy k Charkovu z juhu, sa 1. čs. samostatný poľný prápor stal prvou zahraničnou jednotkou, ktorá vstúpila do bojov na východnom fronte po boku Červenej armády. Obranu zaujal v pásme od západného okraja Mirgorodu po východný okraj Arťuchovky, s ťažiskom v Sokolove (na južnom brehu rieky Mža).

Sokolovo bránila zosilnená 1. rota npor. Otakara Jaroša, ktorá 8. marca po ťažkom boji s nemeckými jednotkami musela ustúpiť za rieku Mžu. V bojoch prebiehajúcich počas nasledujúcich dní 1. čs. samostatný poľný prápor dokázal udržať svoje obranné postavenia až do noci z 13. na 14. marca, keď na rozkaz veliteľa 62. gardovej streleckej divízie genmjr. G. M. Zajceva začal odchod jeho jednotiek za rieku Severný Donec, smerom na Volčansk. Dňa 31. marca sa sústredil v obci Veseloje, odkiaľ bol na začiatku mája 1943 odsunutý do Novochoperska – miesta výstavby 1. čs. samostatnej brigády v ZSSR.

Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., VHÚ – Odbor vojensko-historických výskumov
Foto: VHA Praha, zbierka autora
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 7/2020 (upravené)