VHÚ k Vám domov CIII. –Brigáda, ktorá pomáhala oslobodzovať západnú časť Ukrajiny
Dňa 29. apríla 1943 sa v Moskve na zasadaní československo-sovietskej vojenskej komisie rozhodlo o výstavbe 1. československej samostatnej brigády v ZSSR.
V tom čase sa v Buzuluku nachádzal 1. čs. záložný pluk (vznikol 1. 2. 1943) a spolu sním aj náhradná rota. Vytvorenie záložného pluku umožnilo rozhodnutie Štátneho výboru obrany ZSSR z 20. novembra 1942 oslobodiť uväznených a internovaných „Karpatorusov, Ukrajincov a Slovákov“, ktorí „narušili“ sovietske hranice s Maďarskom a pred marcom 1939 boli občanmi Československa.
Po rozhodnutí o výstavbe brigády záložný pluk opustil Buzuluk a presunul sa do Novochoperska, miesta jej organizovania a výcviku. O deň skôr ako záložný pluk (dňa 9. mája) dorazil do Novochoperska 1. čs. samostatný poľný prápor. Dňa 5. júla sa k nim pod vedením npor. Pavla Marcelyho pridala skupina 200 Slovákov, ktorí v predhorí Kaukazu zbehli z Rýchlej divízie k Červenej armáde alebo dobrovoľne prešli do jej zajatia. Ďalšia skupina Slovákov došla do Novochoperska po odchode brigády na front. Boli v nej napríklad aj dôstojníci npor. v zál. Imrich Lysák a por. v zál. Michal Petro z 1. čs. partizánskeho oddielu stotníka (kpt.) Jána Nálepku.
Postupný presun jednotiek brigády na front sa začal 30. septembra. V jeho priebehu prekonali vzdialenosť 950 km. Z toho 800 km na železničných transportoch, ktoré smerovali cez Voronež, Kursk, Bachmač k Prylukám. Po ďalšom presune sa brigáda v noci z 22. na 23. októbra prepravila cez Dneper na ljutežské predmostie, severne od Kyjeva. Tu prešla do zostavy vojsk 38. armády, ktoré 3. novembra začali útok v rámci Kyjevskej útočnej operácie. V noci z 3. na 4. novembra sa jednotky brigády sústredili v priestore západne od Vyšhorodu (severne od Kyjeva) a 5. novembra zaútočili na postavenia nemeckých jednotiek brániacich Kyjev západne od jeho predmestia Priorka. V tom čase bolo v súčastiach brigády dovedna 3 348 osôb. 563 z nich sa hlásilo k českej národnosti, 343 k slovenskej (207 z nich boli bývalí príslušníci slovenskej armády), 2 210 k rusínskej a zvyšok k inej národnosti.
V priebehu oslobodzovania Kyjeva 1. čs. samostatná brigáda útočila na pravom krídle 51. streleckého zboru smerom na predmestie Syrec, odtiaľ na juhovýchod cez mesto k hlavnej železničnej stanici, k predmestiu Solomenka a brehu Dnepra južne od mesta, ktorý dosiahla ráno 6. novembra. Po oslobodení Kyjeva nasledovalo jej nasadenie do bojov pri Čerňachove, Fastove, Rude, Beloj Cerkvi, Žaškove a Ostrožanoch.
Na začiatku februára 1944 veliteľ brigády brigádny generál Ludvík Svoboda požiadal veliteľa 1. ukrajinského frontu o jej presun na už oslobodenú Volyň. O mesiac neskoršie (7. 3. 1944) došlo k stiahnutiu brigády z obrany na čiare Oratov – Juškivcy a pred koncom prvej polovice marca sa presunula do priestoru Rovna. Na začiatku apríla prešla do priestoru východne od Torčína, kde v polovici apríla jej 1. delostrelecký oddiel a mínometný oddiel podporovali útok sovietskych jednotiek na toto mesto. Medzitým, 10. apríla, Ľudový komisariát obrany ZSSR a generálny štáb Červenej armády vydali memorandum o zriadení 1. čs. armádneho zboru. Jeho základom sa mala stať 1. čs. samostatná brigáda spolu s 2. čs. samostatnou paradesantnou brigádou, ktorá vznikla v Jefremove v januári 1944. Preto 1. čs. samostatná brigáda 25. apríla začala presun do priestoru Černovíc a Sadagury, v ktorom od začiatku mája prebiehala organizačná výstavba a výcvik zboru.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., VHÚ – Odbor vojensko-historických výskumov
Foto: VHA Praha, zbierka autora
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 7/2020 (upravené)
V tom čase sa v Buzuluku nachádzal 1. čs. záložný pluk (vznikol 1. 2. 1943) a spolu sním aj náhradná rota. Vytvorenie záložného pluku umožnilo rozhodnutie Štátneho výboru obrany ZSSR z 20. novembra 1942 oslobodiť uväznených a internovaných „Karpatorusov, Ukrajincov a Slovákov“, ktorí „narušili“ sovietske hranice s Maďarskom a pred marcom 1939 boli občanmi Československa.
Po rozhodnutí o výstavbe brigády záložný pluk opustil Buzuluk a presunul sa do Novochoperska, miesta jej organizovania a výcviku. O deň skôr ako záložný pluk (dňa 9. mája) dorazil do Novochoperska 1. čs. samostatný poľný prápor. Dňa 5. júla sa k nim pod vedením npor. Pavla Marcelyho pridala skupina 200 Slovákov, ktorí v predhorí Kaukazu zbehli z Rýchlej divízie k Červenej armáde alebo dobrovoľne prešli do jej zajatia. Ďalšia skupina Slovákov došla do Novochoperska po odchode brigády na front. Boli v nej napríklad aj dôstojníci npor. v zál. Imrich Lysák a por. v zál. Michal Petro z 1. čs. partizánskeho oddielu stotníka (kpt.) Jána Nálepku.
Postupný presun jednotiek brigády na front sa začal 30. septembra. V jeho priebehu prekonali vzdialenosť 950 km. Z toho 800 km na železničných transportoch, ktoré smerovali cez Voronež, Kursk, Bachmač k Prylukám. Po ďalšom presune sa brigáda v noci z 22. na 23. októbra prepravila cez Dneper na ljutežské predmostie, severne od Kyjeva. Tu prešla do zostavy vojsk 38. armády, ktoré 3. novembra začali útok v rámci Kyjevskej útočnej operácie. V noci z 3. na 4. novembra sa jednotky brigády sústredili v priestore západne od Vyšhorodu (severne od Kyjeva) a 5. novembra zaútočili na postavenia nemeckých jednotiek brániacich Kyjev západne od jeho predmestia Priorka. V tom čase bolo v súčastiach brigády dovedna 3 348 osôb. 563 z nich sa hlásilo k českej národnosti, 343 k slovenskej (207 z nich boli bývalí príslušníci slovenskej armády), 2 210 k rusínskej a zvyšok k inej národnosti.
V priebehu oslobodzovania Kyjeva 1. čs. samostatná brigáda útočila na pravom krídle 51. streleckého zboru smerom na predmestie Syrec, odtiaľ na juhovýchod cez mesto k hlavnej železničnej stanici, k predmestiu Solomenka a brehu Dnepra južne od mesta, ktorý dosiahla ráno 6. novembra. Po oslobodení Kyjeva nasledovalo jej nasadenie do bojov pri Čerňachove, Fastove, Rude, Beloj Cerkvi, Žaškove a Ostrožanoch.
Na začiatku februára 1944 veliteľ brigády brigádny generál Ludvík Svoboda požiadal veliteľa 1. ukrajinského frontu o jej presun na už oslobodenú Volyň. O mesiac neskoršie (7. 3. 1944) došlo k stiahnutiu brigády z obrany na čiare Oratov – Juškivcy a pred koncom prvej polovice marca sa presunula do priestoru Rovna. Na začiatku apríla prešla do priestoru východne od Torčína, kde v polovici apríla jej 1. delostrelecký oddiel a mínometný oddiel podporovali útok sovietskych jednotiek na toto mesto. Medzitým, 10. apríla, Ľudový komisariát obrany ZSSR a generálny štáb Červenej armády vydali memorandum o zriadení 1. čs. armádneho zboru. Jeho základom sa mala stať 1. čs. samostatná brigáda spolu s 2. čs. samostatnou paradesantnou brigádou, ktorá vznikla v Jefremove v januári 1944. Preto 1. čs. samostatná brigáda 25. apríla začala presun do priestoru Černovíc a Sadagury, v ktorom od začiatku mája prebiehala organizačná výstavba a výcvik zboru.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., VHÚ – Odbor vojensko-historických výskumov
Foto: VHA Praha, zbierka autora
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 7/2020 (upravené)
