VHÚ k Vám domov CVI. – 1. čs. samostatný stíhací letecký pluk v ZSSR
V tom čase však v Sovietskom zväze neboli žiadni čs. letci, ktorí by mohli tvoriť jej personálny základ, pretože 109 československých letcov, ktorí sa po vzniku druhej svetovej vojny dostali na jeho územie, bolo v období od marca 1940 do júna 1941 odoslaných do Francúzska a Veľkej Británie. Podmienkou vzniku prvej čs. leteckej jednotky v ZSSR sa tak stalo premiestnenie potrebných letcov z Veľkej Británie, ktorí však predtým museli byť uvoľnení z britského Kráľovského letectva (RAF).
Dňa 31. januára 1944 bola na žiadosť čs. vlády zo zväzku RAF prepustená skupina 21 letcov vrátane jedného dôstojníka pozemnej služby, ktorá v priebehu prvej polovice apríla 1944 pricestovala do Moskvy. To umožnilo, aby 3. mája 1944 na letisku v Ivanove severovýchodne od Moskvy vznikla 128. čs. samostatná stíhacia peruť s 22 stíhacími lietadlami La-5 FN. O dva týždne neskôr peruť preletela na letisko Kubinka juhozápadne od Moskvy, kde bola na základe rozkazu sovietskeho velenia z 1. júna 1944 dňom 15. júna 1944 reorganizovaná na 1. čs. samostatný letecký pluk v ZSSR.
Na začiatku poslednej dekády júla sa pluk presunul na letisko v Proskurove (dnes Chmeľnickij) a 7. septembra, v čase, keď už na Slovensku prebiehalo Povstanie, sa začal presunovať na letisko Stubno 20 kilometrov severovýchodne od poľského Przemyślu. Deň predtým, 6. septembra, náčelník čs. vojenskej misie v ZSSR gen. H. Píka poslal sovietskemu veleniu žiadosť o odoslanie 1. čs. stíhacieho leteckého pluku na povstalecké územie. Veliteľ 1. ukrajinského frontu 13. septembra vydal nariadenie na prelet pluku, 14. septembra veliteľ sovietskej 2. leteckej armády vydal štábnemu kapitánovi Fajtlovi rozkaz odletieť na Tri Duby a zistiť podmienky na činnosť pluku na povstaleckom území. V podvečer nasledujúceho dňa na Troch Duboch pristáli štyri La5-FN (škpt. Fr. Fajtl, npor. J. Stehlík, škpt. J. Klán a npor. Fr. Chábera). Po vykonaní rekognoskácie letiska Zolná sa 16. septembra vrátili k 1. čs. stíhaciemu leteckému pluku a škpt. Fajtl veliteľovi 2. leteckej armády odporučil jeho prelet na Slovensko.
Dvadsaťjeden stíhacích lietadiel pluku pristálo na letisku Zolná 17. septembra 1944. Na povstaleckom území pluk po operačnej stránke prešiel do podriadenosti veliteľa leteckej skupiny 1. čs. armády na Slovensku, ale jeho materiálne zabezpečovanie zostalo v starostlivosti sovietskej 2. leteckej armády.
V priebehu bojovej činnosti 1. čs. stíhacieho leteckého pluku v Slovenskom národnom povstaní, trvajúcej od 18. septembra do 25. októbra 1944, jeho letci vo vzdušných bojoch zostrelili deväť nepriateľských lietadiel, pravdepodobne zostrelili tri nepriateľské lietadlá a poškodili ďalších deväť, na zemi zničili desať nepriateľských lietadiel, na pozemné ciele zhodili 624 leteckých bômb, zničili dva tanky, tri delostrelecké a tri mínometné batérie, 75 nákladných áut prevážajúcich vojakov alebo vojenský materiál. Poškodili sedem tankov, šesť delostreleckých a sedem mínometných batérií a 135 nákladných automobilov. Po priblížení nemeckých okupačných jednotiek k letisku Tri Duby jedenásť letuschopných lietadiel pluku 25. októbra preletelo cez front k Červenej armáde.
Za úspešnú bojovú činnosť v tyle nepriateľa bol 1. čs. stíhací letecký pluk v ZSSR rozhodnutím z 28. októbra 1944 ocenený udelením čestného názvu „Zvolenský“. Po jeho doplnení a reorganizácii bol v rámci 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR opäť nasadený do bojovej činnosti v rámci Ostravskej operácie od 14. apríla 1945.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., VHÚ – Odbor vojensko-historických výskumov
Fotografie: VHA Praha, zbierka autora
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 11/2020 (upravené)
