VHÚ k Vám domov IX.- Vojenské nemocnice medzi dvoma svetovými vojnami v oblasti pôsobnosti ZVV Košice
Katarína IVANIČOVÁ (VHÚ Bratislava)
Po vzniku prvej ČSR vojenské nemocnice postupne zanikali, keďže už neplnili takú funkciu, ako počas vojny. Komárňanskú, košickú, trnavskú a bratislavskú nemocnicu komisionálne prevzala československá vojenská správa. Nemocnice sa tak stali súčasťou operujúcich československých vojsk na slovenskom území. Počas maďarskej intervencie boli v apríli až septembri zriadené na Slovensku, neskôr aj v Podkarpatskej Rusi tieto zdravotnícke zariadenia:
I. Východná skupina vojsk – Posádková nemocnica Košice, Oddielová nemocnica Prešov, Oddielová nemocnica Užhorod, Záložná nemocnica v Ružomberku s 500 posteľami, Záložná nemocnica v Mukačeve, Etapná stanica Vrútky, Etapná stanica Spišská Nová Ves, Etapná stanica Žilina.
II. Západná skupina vojsk – Posádková nemocnica Bratislava, Posádková nemocnica Komárno, Oddielová nemocnica Nitra, Oddielová nemocnica Banská Bystrica, Záložná nemocnica Trenčín, Záložná nemocnica Trnava, Etapná nemocnica v Trenčianskej Teplej, Etapná nemocnica vo Zvolene, Etapná nemocnica v Lučenci, Etapná nemocnica vo Fiľakove, Etapná nemocnica v Rimavskej Sobote, Etapná nemocnica v Piešťanoch.
Ku každej československej divízii bola pridelená jedna poľná nemocnica. Po roku 1921 boli na Slovensku umiestnené tieto vojenské nemocnice: Divízna nemocnica č. 9 Bratislava, Divízna nemocnica č. 10 Komárno, Divízna nemocnica č. 11 Košice, Posádková nemocnica Nitra, Posádková nemocnica Trnava, Posádková nemocnica Banská Bystrica, Posádková nemocnica Ružomberok a Posádková nemocnica Prešov. V roku 1936 boli divízne nemocnice premenované na zborové.
Po vzniku prvej ČSR vojenské nemocnice postupne zanikali, keďže už neplnili takú funkciu, ako počas vojny. Komárňanskú, košickú, trnavskú a bratislavskú nemocnicu komisionálne prevzala československá vojenská správa. Nemocnice sa tak stali súčasťou operujúcich československých vojsk na slovenskom území. Počas maďarskej intervencie boli v apríli až septembri zriadené na Slovensku, neskôr aj v Podkarpatskej Rusi tieto zdravotnícke zariadenia:
I. Východná skupina vojsk – Posádková nemocnica Košice, Oddielová nemocnica Prešov, Oddielová nemocnica Užhorod, Záložná nemocnica v Ružomberku s 500 posteľami, Záložná nemocnica v Mukačeve, Etapná stanica Vrútky, Etapná stanica Spišská Nová Ves, Etapná stanica Žilina.
II. Západná skupina vojsk – Posádková nemocnica Bratislava, Posádková nemocnica Komárno, Oddielová nemocnica Nitra, Oddielová nemocnica Banská Bystrica, Záložná nemocnica Trenčín, Záložná nemocnica Trnava, Etapná nemocnica v Trenčianskej Teplej, Etapná nemocnica vo Zvolene, Etapná nemocnica v Lučenci, Etapná nemocnica vo Fiľakove, Etapná nemocnica v Rimavskej Sobote, Etapná nemocnica v Piešťanoch.
Ku každej československej divízii bola pridelená jedna poľná nemocnica. Po roku 1921 boli na Slovensku umiestnené tieto vojenské nemocnice: Divízna nemocnica č. 9 Bratislava, Divízna nemocnica č. 10 Komárno, Divízna nemocnica č. 11 Košice, Posádková nemocnica Nitra, Posádková nemocnica Trnava, Posádková nemocnica Banská Bystrica, Posádková nemocnica Ružomberok a Posádková nemocnica Prešov. V roku 1936 boli divízne nemocnice premenované na zborové.
Divízna /zborová/ nemocnica 11
Divízna nemocnica 11 bola postavená ako posádková nemocnica č. 20 bývalou vojenskou správou (v rokoch 1856 – 1858), pričom na jej mieste kedysi bola mestská hradbová priekopa, ktorá mala hĺbku 5 – 6 metrov. Až do roku 1875 tu zvykli byť ubytované vojenské oddiely. Budova bola pevne stavaná a mala dve poschodia. Na vtedajšiu dobu bola budova vyhovujúca, časom sa však ukázala nutnosť adaptácie. V roku 1909 tu bol zavedený vodovod a splachovací systém záchodov, v roku 1910 bola prevedená úprava okien, prebehli adaptácie sál, hlavne chirurgickej. Počas prvej svetovej vojny1 bola nemocnica rozšírená o mnohé filiálne nemocnice v meste a najbližšom okolí, takže od roku 1916 do konca vojny bolo k dispozícii 14 000 lôžok. Medzi filiálne nemocnice patrili: ľudová škola na Hunyadyho ulici, Delostrelecké kasárne III., baraky na Skladnej ulici, kadetná škola, židovská škola vedľa nemocnice, veľká baraková nemocnica pri Barci2, mestská škola na Rákociho okružnej, trachómové oddelenie pod Kalváriou, 12 nemocníc Červeného Kríža umiestnených v školách, konviktoch, biskupskom paláci, Komenského ústave a na stanici. Stravovanie v posádkovej nemocnici bolo vo vlastnej réžii a v ostatných nemocniciach sa zaobstarávalo zmluvnými stravovateľmi. Stravovanie bolo na dostačujúcej úrovni, vzhľadom na to, že sa tu až tak veľmi nerekvirovalo.
Veliteľom nemocnice v roku 1918 bol vrchný R. Bartelt a po ňom nastúpil do tejto funkcie L. Rupp.3 Posledným veliteľom posádkovej nemocnice v Košiciach, pred prevratom, bol vrchný E. Szabó, ktorý bol 8. decembra 1918 preložený. To znamenalo, že až do okupácie Košíc československým vojskom /8. decembra 1918/ bola nemocnica bez veliteľa.4 Posádková nemocnica v Košiciach bola do 29. decembra 1918 pod maďarským vedením.
Ošetrujúci personál bol nielen vojenský, ale aj civilný a slúžili tu taktiež rádové sestry. Koncom decembra 1918 tvorila nemocnicu hlavná budova, škola na Hunyadyho ulici, Delostrelecké kasárne a baraky na Skladnej ulici, s celkovým počtom 1236 lôžok. Nemocnica bola plne obsadená. Po stiahnutí sa maďarskej armády boli 29. decembra 1918 Košice obsadené bez boja 30. streleckým plukom. Príchodom vojsk prišlo tiež dosť lekárov, to znamenalo, že maďarskí lekári boli z nemocnice prepustení a nahradení českými. Bolo nutné, aby sa chorí pacienti koncentrovali do hlavnej budovy a doterajšie roztrúsené oddelenia sa mali zrušiť, takže neskôr zostalo len vnútorné oddelenie a infekčné oddelenie na Skladnej ulici. V tomto období sa situácia značne zmenila, boje sa začali na demarkačnej čiare, takže blízkosť Košíc nútila zemské vojenské veliteľstvo, aby sa čoraz viac zamýšľalo nad evakuáciou.
Dňa 16. januára 1919 prevzal veliteľstvo nemocnice J. Pospíšil, ktorý však zomrel už v marci toho roku na brušný týfus. Výnosom MNO bol 18. apríla 1919 menovaný nový veliteľ nemocnice A. Kurka. V tomto období sa schyľovalo k okupovaniu Slovenska zo strany Maďarska, preto bola nemocnica 31. mája 1919 evakuovaná do Olomouca. Zdravotnícky materiál z nemocnice sa odviezol do záložnej nemocnice v Ružomberku. Po evakuácii zostala v Košiciach v budove nemocnice nemocničná stanica s veliteľom A. Vlachom, troma lekármi a 35 mužmi pomocnej zdravotníckej roty v činnosti. Potom ako sa maďarský front priblížil ku Košiciam, sa práca v nemocničnej stanici zastavila a personál odišiel za nemocnicou do Ružomberka.
Dňa 12. júna sa podarilo skupine Alberta zriadiť v budove internátu Košicko- buhumínskej dráhy v Spišskej Novej Vsi improvizovanú poľnú nemocnicu, pričom jej administratívu prevzalo zdravotnícke oddelenie 6. divízie. Od 20. júna, keď nemocnicu prevzala Posádková nemocnica Prešov, fungovala tu skupina Alberta ako chirurgické oddelenie. Pri tejto nemocnici bolo na krátky čas zriadené aj očné, ušné a zubné laboratórium. Posádková nemocnica Košice bola v tom čase s personálom aj materiálom na stanici v Ružomberku, kde svojím personálom vypomáhala záložnej nemocnici v Ružomberku, ale aj zriaďovala pri staničných veliteľstvách v Ružomberku, vo Vrútkach a Spišskej Novej Vsi zdravotné kolóny pre prechádzajúce transporty a v Žiline zubné laboratórium. Čo sa týka rádových sestier, tak všetky vypomáhali v záložnej nemocnici v Ružomberku.
Na rozkaz ZVV pre Slovensko odišla nemocnica Košice 9. júna vlakom do Trenčína, kde zostala do 18. júna. Svoju činnosť tu obmedzila na výpomoc miestnej nemocnici a zdravotným ústavom medzi Žilinou a Spišskou Novou Vsou. 18. júna presídlila z Trenčína do Žiliny a prevzala tu nemocničnú stanicu s 500 lôžkami. V Žiline mala posádková nemocnica pôsobiť ako stanica pre ľahšie prípady chorých pacientov a ranených. Umiestnená bola v barakoch, ktoré však nezodpovedali hygienickým požiadavkám. Tu zostala nemocnica do 6. júla 1919, odtiaľ sa presunula späť do Košíc. 6. júla začala nemocnica svoju činnosť zase v Košiciach. Budova nemocnice, strojové zariadenia aj lôžkový materiál sa našli v dobrom stave. Pri nemocnici sa zriadilo aj trachómové oddelenie, ktoré bolo určené pre všetky prípady na celom Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Oddelenie bolo umiestnené v dvoch veľkých miestnostiach budovy preberacieho tábora na Skladnej ulici.
Na začiatku decembra 1919 bola nemocnica rozšírená o psychiatrické oddelenie, ktoré sa zriadilo v piatich menších miestnostiach v jednom baraku v Döckerovej záhrade. Koncom roka 1920 bola zrušená odbočka zdravotníckeho skladu v Košiciach umiestnená v budove na Skladnej ulici. Materiál tejto odbočky bol prevzatý lekárňou posádkovej nemocnice a ako výdajňa zdravotníckeho materiálu pre celé Slovensko bol určený sklad v Bzenci. Nemocnici boli pridelené oddiely Posádkovej nemocnice v Ružomberku a Vojenský ústav pre pľúcne choroby v Matliaroch. Svetová hospodárska kríza, prebiehajúca v rokoch 1931 – 1932, zasiahla aj nemocnicu.
Divízna nemocnica 11 podliehala veliteľstvu 11. divízie. Od roku 1922 bolo jej súčasťou veliteľstvo nemocnice s hospodárskou správou, interné oddelenie, chirurgické, venerické, otorinolaryngologické, stomatologické oddelenie, sklad liečiv a Rota pomocného zdravotníctva 11. Na základe výnosu MNO čj. 9.342-I./4.oddel. 1936 bola nemocnica 1. januára 1937 premenovaná na Zborovú nemocnicu 11. Veliteľom nemocnice bol plukovník zdravotníctva A. Vlach, po ňom plukovník zdravotníctva J. Smělý, plukovník zdravotníctva K. Suda, podplukovník zdravotníctva L. Janeček, podplukovník zdravotníctva V. Ambros, podplukovník zdravotníctva F. Vermouzek, podplukovník zdravotníctva, neskôr plukovník zdravotníctva J. Krumphanzl.5
Počas roka 1938 sa musela nemocnica evakuovať do Prešova, a to v dôsledku obsadenia južného Slovenska Maďarmi. Dňa 9. mája bolo 1939 bolo zrušené označenie Zborová nemocnica č. 11 a nahradené novým pomenovaním Vojenská nemocnica 3 Prešov. Začiatkom septembra bola nemocnica uvedená do mobilizačného stavu a vytvárali sa práporné obväzištia, divízne zdravotné roty, poľné nemocnice a dezinfekčné kolóny.
Veliteľom nemocnice v roku 1918 bol vrchný R. Bartelt a po ňom nastúpil do tejto funkcie L. Rupp.3 Posledným veliteľom posádkovej nemocnice v Košiciach, pred prevratom, bol vrchný E. Szabó, ktorý bol 8. decembra 1918 preložený. To znamenalo, že až do okupácie Košíc československým vojskom /8. decembra 1918/ bola nemocnica bez veliteľa.4 Posádková nemocnica v Košiciach bola do 29. decembra 1918 pod maďarským vedením.
Ošetrujúci personál bol nielen vojenský, ale aj civilný a slúžili tu taktiež rádové sestry. Koncom decembra 1918 tvorila nemocnicu hlavná budova, škola na Hunyadyho ulici, Delostrelecké kasárne a baraky na Skladnej ulici, s celkovým počtom 1236 lôžok. Nemocnica bola plne obsadená. Po stiahnutí sa maďarskej armády boli 29. decembra 1918 Košice obsadené bez boja 30. streleckým plukom. Príchodom vojsk prišlo tiež dosť lekárov, to znamenalo, že maďarskí lekári boli z nemocnice prepustení a nahradení českými. Bolo nutné, aby sa chorí pacienti koncentrovali do hlavnej budovy a doterajšie roztrúsené oddelenia sa mali zrušiť, takže neskôr zostalo len vnútorné oddelenie a infekčné oddelenie na Skladnej ulici. V tomto období sa situácia značne zmenila, boje sa začali na demarkačnej čiare, takže blízkosť Košíc nútila zemské vojenské veliteľstvo, aby sa čoraz viac zamýšľalo nad evakuáciou.
Dňa 16. januára 1919 prevzal veliteľstvo nemocnice J. Pospíšil, ktorý však zomrel už v marci toho roku na brušný týfus. Výnosom MNO bol 18. apríla 1919 menovaný nový veliteľ nemocnice A. Kurka. V tomto období sa schyľovalo k okupovaniu Slovenska zo strany Maďarska, preto bola nemocnica 31. mája 1919 evakuovaná do Olomouca. Zdravotnícky materiál z nemocnice sa odviezol do záložnej nemocnice v Ružomberku. Po evakuácii zostala v Košiciach v budove nemocnice nemocničná stanica s veliteľom A. Vlachom, troma lekármi a 35 mužmi pomocnej zdravotníckej roty v činnosti. Potom ako sa maďarský front priblížil ku Košiciam, sa práca v nemocničnej stanici zastavila a personál odišiel za nemocnicou do Ružomberka.
Dňa 12. júna sa podarilo skupine Alberta zriadiť v budove internátu Košicko- buhumínskej dráhy v Spišskej Novej Vsi improvizovanú poľnú nemocnicu, pričom jej administratívu prevzalo zdravotnícke oddelenie 6. divízie. Od 20. júna, keď nemocnicu prevzala Posádková nemocnica Prešov, fungovala tu skupina Alberta ako chirurgické oddelenie. Pri tejto nemocnici bolo na krátky čas zriadené aj očné, ušné a zubné laboratórium. Posádková nemocnica Košice bola v tom čase s personálom aj materiálom na stanici v Ružomberku, kde svojím personálom vypomáhala záložnej nemocnici v Ružomberku, ale aj zriaďovala pri staničných veliteľstvách v Ružomberku, vo Vrútkach a Spišskej Novej Vsi zdravotné kolóny pre prechádzajúce transporty a v Žiline zubné laboratórium. Čo sa týka rádových sestier, tak všetky vypomáhali v záložnej nemocnici v Ružomberku.
Na rozkaz ZVV pre Slovensko odišla nemocnica Košice 9. júna vlakom do Trenčína, kde zostala do 18. júna. Svoju činnosť tu obmedzila na výpomoc miestnej nemocnici a zdravotným ústavom medzi Žilinou a Spišskou Novou Vsou. 18. júna presídlila z Trenčína do Žiliny a prevzala tu nemocničnú stanicu s 500 lôžkami. V Žiline mala posádková nemocnica pôsobiť ako stanica pre ľahšie prípady chorých pacientov a ranených. Umiestnená bola v barakoch, ktoré však nezodpovedali hygienickým požiadavkám. Tu zostala nemocnica do 6. júla 1919, odtiaľ sa presunula späť do Košíc. 6. júla začala nemocnica svoju činnosť zase v Košiciach. Budova nemocnice, strojové zariadenia aj lôžkový materiál sa našli v dobrom stave. Pri nemocnici sa zriadilo aj trachómové oddelenie, ktoré bolo určené pre všetky prípady na celom Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Oddelenie bolo umiestnené v dvoch veľkých miestnostiach budovy preberacieho tábora na Skladnej ulici.
Na začiatku decembra 1919 bola nemocnica rozšírená o psychiatrické oddelenie, ktoré sa zriadilo v piatich menších miestnostiach v jednom baraku v Döckerovej záhrade. Koncom roka 1920 bola zrušená odbočka zdravotníckeho skladu v Košiciach umiestnená v budove na Skladnej ulici. Materiál tejto odbočky bol prevzatý lekárňou posádkovej nemocnice a ako výdajňa zdravotníckeho materiálu pre celé Slovensko bol určený sklad v Bzenci. Nemocnici boli pridelené oddiely Posádkovej nemocnice v Ružomberku a Vojenský ústav pre pľúcne choroby v Matliaroch. Svetová hospodárska kríza, prebiehajúca v rokoch 1931 – 1932, zasiahla aj nemocnicu.
Divízna nemocnica 11 podliehala veliteľstvu 11. divízie. Od roku 1922 bolo jej súčasťou veliteľstvo nemocnice s hospodárskou správou, interné oddelenie, chirurgické, venerické, otorinolaryngologické, stomatologické oddelenie, sklad liečiv a Rota pomocného zdravotníctva 11. Na základe výnosu MNO čj. 9.342-I./4.oddel. 1936 bola nemocnica 1. januára 1937 premenovaná na Zborovú nemocnicu 11. Veliteľom nemocnice bol plukovník zdravotníctva A. Vlach, po ňom plukovník zdravotníctva J. Smělý, plukovník zdravotníctva K. Suda, podplukovník zdravotníctva L. Janeček, podplukovník zdravotníctva V. Ambros, podplukovník zdravotníctva F. Vermouzek, podplukovník zdravotníctva, neskôr plukovník zdravotníctva J. Krumphanzl.5
Počas roka 1938 sa musela nemocnica evakuovať do Prešova, a to v dôsledku obsadenia južného Slovenska Maďarmi. Dňa 9. mája bolo 1939 bolo zrušené označenie Zborová nemocnica č. 11 a nahradené novým pomenovaním Vojenská nemocnica 3 Prešov. Začiatkom septembra bola nemocnica uvedená do mobilizačného stavu a vytvárali sa práporné obväzištia, divízne zdravotné roty, poľné nemocnice a dezinfekčné kolóny.
Divízna /zborová/ nemocnica 12
Nemocnica bola prevzatá československým vojskom 12. januára 1919 pri obsadení Užhorodu. V čase mieru slúžila nemocnica ako „Truppenspital“. Budova bola postavená v roku 1852. Veliteľom tejto nemocnice bol Krsek. Na začiatku prvej svetovej vojny slúžila na vojenské účely najskôr civilná nemocnica, ale postupne boli adaptované celé Župné kasárne na nemocnicu, kde sa nachádzalo 900 lôžok a predchádzajúca budova nemocnice, I. pavilón, bola len administratívnou budovou. Jedna z budov vzniknutej nemocnice, predtým to bol pavilón III., bola adaptovaná a presťahovaná na chirurgické oddelenie a bola to Záložná nemocnica č. 21.
Začalo sa aj so stavbou veľkej barakovej epidemiologickej nemocnice, predtým delostrelecký tábor, ktorá mala 3 600 lôžok. Postavená a aj spravovaná bola bývalým maďarským ministerstvom vnútra, a až v júli 1915 bola prevzatá do vojenskej správy a pomenovaná ako Záložná nemocnica č. 2. Záložná nemocnica č. 1 bola rozšírená tak, že v dedinách a mestách bolo zriadených dovedna 12 filiálok, do ktorých boli umiestňovaní rekonvalescenti. O počtoch liečených pacientov sa nezachovali žiadne záznamy, pretože boli zničené po 28. októbri 1918, keď boli všetky vojenské objekty na periférii mesta vydrancované. Po prevrate bola prevzatá od bývalej rakúsko-uhorskej armády 12. januára bývalá vojenská Záložná nemocnica č. 1 a premenovaná na Československú záložnú nemocnicu v Užhorode.6 Vo februári sa jej názov zmenil na Československú oddielovú nemocnicu.
Z predchádzajúcich záložných nemocníc č. 1 a 2 sa veľa nezachovalo. Pred ich prevzatím československým vojskom bolo takmer všetko zariadenie rozpredané alebo rozkradnuté. Oddielová nemocnica začala okamžite svoju činnosť. Dislokácia nemocnice bola nasledovná: I. oddelenie interné, kancelárie, lekáreň a duchovná správa boli v hlavnej budove I. pavilónu, kuchyňa, sklad a stajne boli vo vedľajšej budove I. pavilónu, II. a III. nemocničné oddelenie so samostatnou kuchyňou v III. pavilóne Župných kasární. Boľševický maďarský vpád zasiahol aj do činnosti nemocnice a 31. mája 1919 prišiel rozkaz na prípravu evakuácie nemocnice. Dňa 7. júna boli odvezení chorí a najnutnejšie nemocničné zariadenie do Mukačeva, do záložnej nemocnice. 13. júla sa nemocnica vrátila naspäť do Užhorodu.
V roku 1920 bola nemocnica rozšírená o ďalšie oddelenie. V marci bolo v lekárni nemocnice zriadené príručné bakteriologické laboratórium, pričom jeho zariadenie bolo prevzaté od posádkovej nemocnice v Písku a 1. mája bolo otvorené novozriadené zubné laboratórium, ktoré bolo umiestnené na Sobraneckej ulici č. 74.
Nemocnica podliehala veliteľstvu 12. divízie. Jej súčasťou bolo veliteľstvo nemocnice s hospodárskou správou, interné, chirurgické, venerické, otorinolaryngologické, stomatologické oddelenie, sklad liečiv a Rota pomocného zdravotníctva 12. 1. januára 1937 bola nemocnica premenovaná na základe výnosu MNO čj. 9.342-I./4.oddel.1936 na Zborovú nemocnicu 12. Veliteľom nemocnice bol štátny kapitán zdravotníctva, neskôr major zdravotníctva J. V. Novák, neskôr to bol podplukovník zdravotníctva L. Dvorský, plukovník zdravotníctva R. Srb a posledným od júla 1935 zase plukovník zdravotníctva J. V. Novák.7
Začalo sa aj so stavbou veľkej barakovej epidemiologickej nemocnice, predtým delostrelecký tábor, ktorá mala 3 600 lôžok. Postavená a aj spravovaná bola bývalým maďarským ministerstvom vnútra, a až v júli 1915 bola prevzatá do vojenskej správy a pomenovaná ako Záložná nemocnica č. 2. Záložná nemocnica č. 1 bola rozšírená tak, že v dedinách a mestách bolo zriadených dovedna 12 filiálok, do ktorých boli umiestňovaní rekonvalescenti. O počtoch liečených pacientov sa nezachovali žiadne záznamy, pretože boli zničené po 28. októbri 1918, keď boli všetky vojenské objekty na periférii mesta vydrancované. Po prevrate bola prevzatá od bývalej rakúsko-uhorskej armády 12. januára bývalá vojenská Záložná nemocnica č. 1 a premenovaná na Československú záložnú nemocnicu v Užhorode.6 Vo februári sa jej názov zmenil na Československú oddielovú nemocnicu.
Z predchádzajúcich záložných nemocníc č. 1 a 2 sa veľa nezachovalo. Pred ich prevzatím československým vojskom bolo takmer všetko zariadenie rozpredané alebo rozkradnuté. Oddielová nemocnica začala okamžite svoju činnosť. Dislokácia nemocnice bola nasledovná: I. oddelenie interné, kancelárie, lekáreň a duchovná správa boli v hlavnej budove I. pavilónu, kuchyňa, sklad a stajne boli vo vedľajšej budove I. pavilónu, II. a III. nemocničné oddelenie so samostatnou kuchyňou v III. pavilóne Župných kasární. Boľševický maďarský vpád zasiahol aj do činnosti nemocnice a 31. mája 1919 prišiel rozkaz na prípravu evakuácie nemocnice. Dňa 7. júna boli odvezení chorí a najnutnejšie nemocničné zariadenie do Mukačeva, do záložnej nemocnice. 13. júla sa nemocnica vrátila naspäť do Užhorodu.
V roku 1920 bola nemocnica rozšírená o ďalšie oddelenie. V marci bolo v lekárni nemocnice zriadené príručné bakteriologické laboratórium, pričom jeho zariadenie bolo prevzaté od posádkovej nemocnice v Písku a 1. mája bolo otvorené novozriadené zubné laboratórium, ktoré bolo umiestnené na Sobraneckej ulici č. 74.
Nemocnica podliehala veliteľstvu 12. divízie. Jej súčasťou bolo veliteľstvo nemocnice s hospodárskou správou, interné, chirurgické, venerické, otorinolaryngologické, stomatologické oddelenie, sklad liečiv a Rota pomocného zdravotníctva 12. 1. januára 1937 bola nemocnica premenovaná na základe výnosu MNO čj. 9.342-I./4.oddel.1936 na Zborovú nemocnicu 12. Veliteľom nemocnice bol štátny kapitán zdravotníctva, neskôr major zdravotníctva J. V. Novák, neskôr to bol podplukovník zdravotníctva L. Dvorský, plukovník zdravotníctva R. Srb a posledným od júla 1935 zase plukovník zdravotníctva J. V. Novák.7
Posádková nemocnica v Prešove
Posádková nemocnica v Prešove sa radila medzi vojenské ústavy zdravotnej služby.8 Nemocnica vznikla 1. marca 1922 premenovaním zo záložnej nemocnice na základe výnosu MNO čj. 323.922-zdrav.1921. Ako dokladá denník záložnej nemocnice, pred prevratom mala záložná nemocnica k dispozícii 1 000 lôžok, ktoré boli rozdelené na šesť oddelení. Veliteľom bol vrchný štábny lekár M. Schwarz.
Rozdelenie oddelení bolo nasledovné: 1. oddelenie pre ťažko chirurgicky chorých, 2. oddelenie pre ľahšie chirurgické ochorenia, 3. oddelenie pre kožné ochorenia, 4. oddelenie pre vnútorné choroby, 5. oddelenie pre infekčné choroby, 6. oddelenie pre zajatcov. V tomto období sa tu okrem veliteľa nachádzali štyria lekári, jeden lekárnik, jeden hospodársky dôstojník, jeden účtovný dôstojník a kurát. Po príchode československého vojska predal Schwarz velenie doktorovi Krausovi. Veľká časť materiálu bola rozkradnutá. 10. januára prevzal veliteľstvo J. Kopecký a nemocnicu viedol až do januára 1920. Pod jeho aktovkou nemocnica fungovala s dvoma oddeleniami – 1. oddelenie chorôb vnútorných a ľahších chirurgických s pavilónom pre infekčné ochorenia a 2. oddelenie pre venerické ochorenia. Okrem veliteľa boli v nemocnici traja lekári, lekárnik, účtovný dôstojník a hospodársky dôstojník. Koncom roka 1919 bol veliteľom J. Kopecký. Nemocnica podliehala Divíznej nemocnici 11 a od januára 1937 Zborovej nemocnici 11.9
Rozdelenie oddelení bolo nasledovné: 1. oddelenie pre ťažko chirurgicky chorých, 2. oddelenie pre ľahšie chirurgické ochorenia, 3. oddelenie pre kožné ochorenia, 4. oddelenie pre vnútorné choroby, 5. oddelenie pre infekčné choroby, 6. oddelenie pre zajatcov. V tomto období sa tu okrem veliteľa nachádzali štyria lekári, jeden lekárnik, jeden hospodársky dôstojník, jeden účtovný dôstojník a kurát. Po príchode československého vojska predal Schwarz velenie doktorovi Krausovi. Veľká časť materiálu bola rozkradnutá. 10. januára prevzal veliteľstvo J. Kopecký a nemocnicu viedol až do januára 1920. Pod jeho aktovkou nemocnica fungovala s dvoma oddeleniami – 1. oddelenie chorôb vnútorných a ľahších chirurgických s pavilónom pre infekčné ochorenia a 2. oddelenie pre venerické ochorenia. Okrem veliteľa boli v nemocnici traja lekári, lekárnik, účtovný dôstojník a hospodársky dôstojník. Koncom roka 1919 bol veliteľom J. Kopecký. Nemocnica podliehala Divíznej nemocnici 11 a od januára 1937 Zborovej nemocnici 11.9
Literatúra a archívne pramene:
VENCEL, P.: Zdravotnícke zabezpečenie bitiek a bojov v prastarých ríšach – v Illiade – v stredoveku – po súčasnosť. 2015. ISSN 1315 – 4553.
FIDLER, J. – SLUKA, V.: Encyklopedie branné moci Republiky československé 1920 – 1938. Praha: Nakladatelství Libri, 2006, 767 s. ISBN 80 – 7277 – 256 – 2.
IVANIČOVÁ, K.: Urbanizácia a armáda v medzivojnovom období v oblasti pôsobnosti Zemského stavebného riaditeľstva Košice. 2019.
Vojenský historický archív Bratislava, fond Zemské vojenské veliteľstvo Košice, šk. 9. Kronika Užhorod.
Vojenský historický archív Bratislava, fond Záložné nemocnice 11, 1918 – 1919, šk. 1.
Vojenský historický archív Bratislava, fond Zborová nemocnica 11, Košice, šk. 1.
Vojenský historický archív Bratislava:, fond Záložné nemocnice Prešov, Ružomberok, Trnava. 1920. Šk. 1. Záložná nemocnica Prešov X. 1918 – XII. 1919 č.j. 1902. Denník československej záložnej nemocnice v Prešove, výnos MNO 107 356/ II., 5. 10. 1920.
Vojenský historický archív Bratislava, fond Záložné nemocnice Prešov, Ružomberok, Trnava.1920, šk. 1.
Foto: VÚA-VHA Praha
1. Rozsiahlu zdravotnícku činnosť začala nemocnica rozvíjať práve počas prvej svetovej vojny. Vencel, Zdravotnícke zabezpečenie bitiek a bojov v prastarých ríšach – v Illiade v stredoveku – po súčasnosť, s. 243 – 244.
2. Baraková nemocnica pri Barci obsahovala 40 barakov a 4 000 lôžok. Vojenský historický archív Bratislava, fond Zemské vojenské veliteľstvo Košice, šk. 9. Kronika Užhorod.
3. FIDLER, Encyklopedie branné moci Republiky československé 1920 – 1938, s. 571.
4. Vojenský historický archív Bratislava, fond Záložné nemocnice 11, 1918 – 1919, šk. 1.
5. Vojenský historický archív Bratislava, fond Zborová nemocnica 11, Košice, šk. 1.
6. Vojenský historický archív Bratislava, fond Zemské vojenské veliteľstvo Košice, šk. 9. Kronika Užhorod.
7. FIDLER, Encyklopedie branné moci Republiky československé 1920 – 1938, s. 571.
8. Posádková nemocnica sa nachádzala v tomto období aj v Ružomberku. V júli tu bolo zriadené oddelenie pre maláriu, ktoré slúžilo pre celé Slovensko. V roku 1920 sa postúpilo osem barakov pre Divíznu zbrojnicu 12, v máji 1922 ďalších 6 barakov pre Horský prápor 6. V máji 1920 bola k nemocnici pripojená vojenská zemská roztrieďovacia stanica pľúcnych chorôb pre Slovensko a Podkarpatskú Rus. VHA Bratislava, fond Záložné nemocnice Prešov, Ružomberok, Trnava. 1920. Šk. 1. Záložná nemocnica Prešov X. 1918 – XII. 1919 č.j. 1902. Denník československej záložnej nemocnice v Prešove, výnos MNO 107 356/ II., 5. 10. 1920.
Posádková nemocnica vznikla 1. marca 1922 premenovaním zo záložnej nemocnice na základe výnosu MNO čj. 323.922-zdrav.1921. Nachádzala sa v Ružomberku, podliehala Divíznej nemocnici 9, od mája 1935 Divíznej nemocnici 10 a od januára 1937 Zborovej nemocnici 10.
9. FIDLER, Encyklopedie branné moci Republiky československé 1920 – 1938, s. 521.
FIDLER, J. – SLUKA, V.: Encyklopedie branné moci Republiky československé 1920 – 1938. Praha: Nakladatelství Libri, 2006, 767 s. ISBN 80 – 7277 – 256 – 2.
IVANIČOVÁ, K.: Urbanizácia a armáda v medzivojnovom období v oblasti pôsobnosti Zemského stavebného riaditeľstva Košice. 2019.
Vojenský historický archív Bratislava, fond Zemské vojenské veliteľstvo Košice, šk. 9. Kronika Užhorod.
Vojenský historický archív Bratislava, fond Záložné nemocnice 11, 1918 – 1919, šk. 1.
Vojenský historický archív Bratislava, fond Zborová nemocnica 11, Košice, šk. 1.
Vojenský historický archív Bratislava:, fond Záložné nemocnice Prešov, Ružomberok, Trnava. 1920. Šk. 1. Záložná nemocnica Prešov X. 1918 – XII. 1919 č.j. 1902. Denník československej záložnej nemocnice v Prešove, výnos MNO 107 356/ II., 5. 10. 1920.
Vojenský historický archív Bratislava, fond Záložné nemocnice Prešov, Ružomberok, Trnava.1920, šk. 1.
Foto: VÚA-VHA Praha
1. Rozsiahlu zdravotnícku činnosť začala nemocnica rozvíjať práve počas prvej svetovej vojny. Vencel, Zdravotnícke zabezpečenie bitiek a bojov v prastarých ríšach – v Illiade v stredoveku – po súčasnosť, s. 243 – 244.
2. Baraková nemocnica pri Barci obsahovala 40 barakov a 4 000 lôžok. Vojenský historický archív Bratislava, fond Zemské vojenské veliteľstvo Košice, šk. 9. Kronika Užhorod.
3. FIDLER, Encyklopedie branné moci Republiky československé 1920 – 1938, s. 571.
4. Vojenský historický archív Bratislava, fond Záložné nemocnice 11, 1918 – 1919, šk. 1.
5. Vojenský historický archív Bratislava, fond Zborová nemocnica 11, Košice, šk. 1.
6. Vojenský historický archív Bratislava, fond Zemské vojenské veliteľstvo Košice, šk. 9. Kronika Užhorod.
7. FIDLER, Encyklopedie branné moci Republiky československé 1920 – 1938, s. 571.
8. Posádková nemocnica sa nachádzala v tomto období aj v Ružomberku. V júli tu bolo zriadené oddelenie pre maláriu, ktoré slúžilo pre celé Slovensko. V roku 1920 sa postúpilo osem barakov pre Divíznu zbrojnicu 12, v máji 1922 ďalších 6 barakov pre Horský prápor 6. V máji 1920 bola k nemocnici pripojená vojenská zemská roztrieďovacia stanica pľúcnych chorôb pre Slovensko a Podkarpatskú Rus. VHA Bratislava, fond Záložné nemocnice Prešov, Ružomberok, Trnava. 1920. Šk. 1. Záložná nemocnica Prešov X. 1918 – XII. 1919 č.j. 1902. Denník československej záložnej nemocnice v Prešove, výnos MNO 107 356/ II., 5. 10. 1920.
Posádková nemocnica vznikla 1. marca 1922 premenovaním zo záložnej nemocnice na základe výnosu MNO čj. 323.922-zdrav.1921. Nachádzala sa v Ružomberku, podliehala Divíznej nemocnici 9, od mája 1935 Divíznej nemocnici 10 a od januára 1937 Zborovej nemocnici 10.
9. FIDLER, Encyklopedie branné moci Republiky československé 1920 – 1938, s. 521.
