VHÚ k Vám domov LXIII. – Najrozšírenejšia nemecká karabína
Karabína Mauser 98k (výrobné číslo 5240), vyrobená v roku 1939 je súčasťou zbierky Vojenského historického múzea vo Svidníku. Spoločne s ďalšími zbraňami ju múzeum získalo od Správy Verejnej bezpečnosti Košice v roku 1969. Zbraň pochádzala z ilegálnej držby a pôvodne bola určená do šrotu.
Karabína Mauser 98k vychádzala zo štandardnej nemeckej vojenskej pušky Gewehr 98 (Mauser model 98), ktorá sa používala v prvej svetovej vojne. Vzhľadom na svoju dĺžku (hlaveň 740 mm, celková dĺžka 1 250 mm) nebola určená na boj v zákopoch.
Karabína Mauser 98k vychádzala zo štandardnej nemeckej vojenskej pušky Gewehr 98 (Mauser model 98), ktorá sa používala v prvej svetovej vojne. Vzhľadom na svoju dĺžku (hlaveň 740 mm, celková dĺžka 1 250 mm) nebola určená na boj v zákopoch.
Karabína dvoch svetových vojen
Karabiner 98 bola prvá karabína „systému 98“. Mala hlaveň dlhú 435 mm a celkovú dĺžku 960 mm, s ohnutou kľukou záveru (smerom dole). Jej nevýhodou bolo, že v dôsledku krátkej hlavne (435 mm) bol hluk výstrelu veľmi silný a na ústí hlavne sa objavoval výrazný plameň. V roku 1905 výrobu karabíny zastavili, keďže bola potrebná zbraň s dlhšou hlavňou.
Preto bol zavedený druhý typ, tzv. Karabiner 98a (hlaveň 600 mm). V roku 1909 bola postupne zavedená do výzbroje jazdectva, pechotného delostrelectva, ženistov a technických oddielov nemeckej armády.
V rokoch 1908 až 1918 bolo vyrobených 1,5 milióna karabín tohto typu. Pôvodný náboj 7,92×52 mm S bol nahradený nábojom 7,92×57 mm S. Nový náboj bol aj po vystrelení z krátkej hlavne (600 mm) dostatočne presný a vhodný pre vtedajšie zákopové boje. Zmenená konštrukcia podávača už nedovolila, aby sa záver po vystrieľaní všetkých piatich nábojov zavrel.
V roku 1924 firma Mauser predstavila tzv. Standard Modell I a v roku 1933 Mauser Standard Modell II (puška pre nemeckú ríšsku poštu) s hlavňou dĺžky 600 mm. Ide o priameho predchodcu karabíny 98k. Dňa 21. júna 1935 zverejnili oficiálny armádny rozkaz o prijatí štandardnej pušky Mauser modelu Karabiner 98k (kurz) ako oficiálnej zbrane celého Wehrmachtu. Zbraň mala hlaveň dĺžky 600 mm.
Najskôr ju vyrábali len dvaja výrobcovia: Mauser Werke Ag (Mauser 1) a J. P. Sauer & Sohn Gewehrfabrik Suhl (Sauer). Postupne k nim pribudli ďalší. Zbrane vyrábané v prvých rokoch mali vysokú kvalitu celkového spracovania, ako aj povrchovej úpravy. Všetky súčiastky boli frézované, nie lisované. Pažba bola z orechového dreva, s kovovým terčíkom, otvorom na rozoberanie záveru a plochou pätkou pažby. Muška nemala tunelový kryt ani drážku preň. Cieľnik mal kalibráciu z obidvoch strán.
Preto bol zavedený druhý typ, tzv. Karabiner 98a (hlaveň 600 mm). V roku 1909 bola postupne zavedená do výzbroje jazdectva, pechotného delostrelectva, ženistov a technických oddielov nemeckej armády.
V rokoch 1908 až 1918 bolo vyrobených 1,5 milióna karabín tohto typu. Pôvodný náboj 7,92×52 mm S bol nahradený nábojom 7,92×57 mm S. Nový náboj bol aj po vystrelení z krátkej hlavne (600 mm) dostatočne presný a vhodný pre vtedajšie zákopové boje. Zmenená konštrukcia podávača už nedovolila, aby sa záver po vystrieľaní všetkých piatich nábojov zavrel.
V roku 1924 firma Mauser predstavila tzv. Standard Modell I a v roku 1933 Mauser Standard Modell II (puška pre nemeckú ríšsku poštu) s hlavňou dĺžky 600 mm. Ide o priameho predchodcu karabíny 98k. Dňa 21. júna 1935 zverejnili oficiálny armádny rozkaz o prijatí štandardnej pušky Mauser modelu Karabiner 98k (kurz) ako oficiálnej zbrane celého Wehrmachtu. Zbraň mala hlaveň dĺžky 600 mm.
Najskôr ju vyrábali len dvaja výrobcovia: Mauser Werke Ag (Mauser 1) a J. P. Sauer & Sohn Gewehrfabrik Suhl (Sauer). Postupne k nim pribudli ďalší. Zbrane vyrábané v prvých rokoch mali vysokú kvalitu celkového spracovania, ako aj povrchovej úpravy. Všetky súčiastky boli frézované, nie lisované. Pažba bola z orechového dreva, s kovovým terčíkom, otvorom na rozoberanie záveru a plochou pätkou pažby. Muška nemala tunelový kryt ani drážku preň. Cieľnik mal kalibráciu z obidvoch strán.
Vyrábali ju aj na Považí
Všetky kusy zbrane (do roku 1942), resp. ich súčiastky boli označované výrobnými číslami. Neskôr sa vinou tlaku na dodávku zbraní prejavila poruchovosť, praskanie hlavne, lámanie vytieraka… Dokonca sa pre nedostatok orechového dreva začali vyrábať pažby laminované (ťažšie o 200-300 gramov). V roku 1939 bol na zbrani zavedený tunelový kryt mušky a gumový kryt ústia hlavne. Ďalšou viditeľnou zmenou je výroba pätiek z lisovaného plechu pokrývajúcich aj bok pažby. V roku 1940 bola pôvodne plochá pätka pažby (kryjúca spodok pažby) nahradená hlbšou, miskovitou. Jej súčasťou je aj demontážny otvor s kovovým terčíkom na rozoberanie záveru.
Neskôr sa začalo objavovať čoraz viac karabín so zameriavacím ďalekohľadom ZF41. V posledných troch rokoch vojny (1942 – 1945) zbraň vyrábali aj v Považskej Bystrici. V roku 1943 sa prejavili ďalšie zmeny. Horná objímka už nemá klasický tvar písmena H. Mieridlá už nie sú kalibrované z obidvoch strán, iba zhora. Tieto zmeny mali skrátiť čas potrebný na výrobu karabín. V tom istom roku sa v niektorých zbrojovkách vyrábala lisovaná zostava lúčika s nábojovou schránkou (predtým frézovaná). Lisovaná bola aj horná a spodná objímka. Od roku 1944 sa znížila kvalita povrchovej úpravy, postupne pribudli lisované dielce. Začali sa používať guľometové hlavne z MG 34.
Takticko-technické údaje:
Hmotnosť: 3,7 až 4,1 kg
Kaliber: 7,92 mm
Typ náboja: 7,92×57 mm Mauser
Úsťová rýchlosť: 760 m/s
Kadencia: 15 rán/min.
Maximálny dostrel: 2 000 m
Kapacita zásobníka: 5 nábojov
Dĺžka hlavne: 600 mm
Text: Jozef Rodák (VHÚ – VHM Piešťany)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 6/2015
Neskôr sa začalo objavovať čoraz viac karabín so zameriavacím ďalekohľadom ZF41. V posledných troch rokoch vojny (1942 – 1945) zbraň vyrábali aj v Považskej Bystrici. V roku 1943 sa prejavili ďalšie zmeny. Horná objímka už nemá klasický tvar písmena H. Mieridlá už nie sú kalibrované z obidvoch strán, iba zhora. Tieto zmeny mali skrátiť čas potrebný na výrobu karabín. V tom istom roku sa v niektorých zbrojovkách vyrábala lisovaná zostava lúčika s nábojovou schránkou (predtým frézovaná). Lisovaná bola aj horná a spodná objímka. Od roku 1944 sa znížila kvalita povrchovej úpravy, postupne pribudli lisované dielce. Začali sa používať guľometové hlavne z MG 34.
Takticko-technické údaje:
Hmotnosť: 3,7 až 4,1 kg
Kaliber: 7,92 mm
Typ náboja: 7,92×57 mm Mauser
Úsťová rýchlosť: 760 m/s
Kadencia: 15 rán/min.
Maximálny dostrel: 2 000 m
Kapacita zásobníka: 5 nábojov
Dĺžka hlavne: 600 mm
Text: Jozef Rodák (VHÚ – VHM Piešťany)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 6/2015
