VHÚ k Vám domov LXVIII. – Zástava Delostreleckého učilišťa

Zástava Delostreleckého učilišťa
09.09.2020
Bojová zástava Delostreleckého učilišťa bola do zbierkového fondu Vojenského historického múzea Piešťany zaradená v roku 1997. Vojenskému historickému ústavu Bratislava ju odovzdalo v roku 1996 Školiace a výcvikové stredisko pozemného vojska Martin.
 
Počiatky učilišťa sú spájané so Zbrojným učilišťom, ktoré v rokoch 1945 – 1949 pôsobilo v Plzni. V rámci reorganizácie a redislokácie čs. armády bolo v októbri 1949 v Turčianskom sv. Martine založené Technické učilište, ktorého základ tvorilo práve Zbrojné učilište Plzeň.

Z Plzne do Martina

V nasledujúcich rokoch sa jeho názov niekoľkokrát zmenil. V roku 1953 na Delostreleckotechnické učilište, neskôr na Delostrelecké technické učilište (DTU). Od roku 1959 bolo DTU zlúčené s Učilišťom protivzdušnej obrany a sídlilo v Kasárňach 4. čs. brigády v Martine. V roku 1962 došlo k zlúčeniu DTU Martin s Delostreleckým učilišťom Hranice na Morave (DU), posádka Martin. Škola ďalej pôsobila pod názvom Vyššie delostrelecké učilište v Martine (VDU). Učilište bolo 31. augusta 1972 zrušené a nahradila ho Vysoká vojenská veliteľsko-technická škola v Martine (VVVTŠ).
 
Škole bol Rozkazom prezidenta č. 021/74 zo dňa 1. októbra 1974 udelený čestný a historický názov: Vysoká vojenská veliteľsko-technická škola 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. V roku 1979 bola VVVTŠ zrušená. V Martine bolo vytvorené Vojenské učilište 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktoré 28. augusta1991 premenovali na Vojenskú strednú školu pozemného vojska. Pôsobilo do roku 1993. Vtedy na jej základe vzniklo Školiace a výcvikové stredisko pozemného vojska Armády SR. V roku 2001 bolo reorganizované na Výcvikovú základňu mechanizovaných a tankových vojsk, prieskumu a obrany. Od roku 2005 v jej priestoroch pôsobila Odborná výcviková škola pozemného vojska. A napokon 1. júla 2009 bol vytvorený na jej mieste Prápor výcviku, ktorý až do súčasnosti zastrešuje celkovú prípravu profesionálnych vojakov a poddôstojníkov.

Rady a medaily na zástave

Bojová zástava bola Delostreleckému učilišťu (v Hraniciach na Morave) prepožičaná dekrétom prezidenta ČSR zo dňa 4. mája 1952. Delostrelecko-technickému učilišťu bola bojová zástava prepožičaná Rozkazom prezidenta republiky a Rozkazom MNO č. 071 zo dňa 17. augusta 1953. Po zlúčení škôl používalo VDU na základe Rozkazu prezidenta a na základe Rozkazu MNO č. 06 zo dňa 30. júla 1962 zástavu bývalého DU s radmi a vyznamenaniami DU i DTU: Rad republiky (udelený DU na základe výnosu MNO-OMS čj.016847/53 zo dňa 30. apríla 1953 za vzornú výchovu kádrov); Vyznamenanie Za vynikajúcu prácu (udelené DTU dňa 30. apríla 1953 prezidentom ČSR); Pamätná medaila k 20. výročiu SNP (udelená VDU na pamäť boja proti fašizmu 6. októbra 1964, dochovala sa len stuha).
 
Bojová zástava sa pôvodne skladala zo samotného listu zástavy, drevenej žrde s hrotom, troch šnúr so strapcami a ochranného puzdra. Zástava Delostreleckého učilišťa má obdĺžnikový tvar, vyrobená je z červeného hodvábneho grogrénu a obojstranne vyšívaná. Na lícnej strane je v strede umiestnený štátny znak ČSSR (pavéza s levom), pod znakom je v polkruhu zlatou niťou vyšitý nápis ZA VLAST ZA SOCIALISMUS. Na rubovej strane je v strede umiestnený majuskulný, zlatou niťou vyšitý názov DĚLOSTŘELECKÉ UČILIŠTĚ. Z troch strán zástavu lemujú zlaté strapce, štvrtou stranou je upevnená na drevenú rozoberateľnú žrď, ktorá je ukončená hrotom – päťcípou hviezdou zo žltého kovu s bielym, modrým a červeným strapcom. Po prijatí novej ústavy bol v roku 1962 vymenený predný list zástavy, kde pôvodnú päťcípu hviezdu nahradila pavéza s levom. Tieto opravy vykonával výhradne Vojenský historický ústav Praha.
 
K zástave prináležia aj dve smútočné stuhy, stuha „Za obetavú prácu DTU pri povodniach r. 1960“, dve stuhy na počesť spoločných bojov po boku Sovietskej armády, stuha „PRAPOR ÚV ČSM Nejlepšímu vojenskému učilišti” a pamätná medaila Zaslúžilý bojovník proti fašizmu (udelená v roku 1986).
 
Text: Mgr. Viera JURKOVÁ (VHÚ – VHM Piešťany)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 4/2016