VHÚ k Vám domov LXXII. – Pancierovka zo Vsetína
Pancierovka 27 je čs. zbraň bez spätného rázu s hladkým vývrtom hlavne kalibru 45 mm. Do výzbroje bola zavedená v roku 1952. V čase svojho vzniku bola určená na boj s tankmi a obrnenými vozidlami všetkých druhov.
Zároveň ju bolo možné použiť aj na streľbu na strieľne pevnôstok (palebných zrubov), strieľne v opevnených budovách a vo výnimočných prípadoch aj na streľbu na živé ciele, napr. pri odrážaní útoku, ktorým je jednotka priamo ohrozená.
Zároveň ju bolo možné použiť aj na streľbu na strieľne pevnôstok (palebných zrubov), strieľne v opevnených budovách a vo výnimočných prípadoch aj na streľbu na živé ciele, napr. pri odrážaní útoku, ktorým je jednotka priamo ohrozená.
Strelec musel byť v strehu
Náboj sa odpaľoval elektrickým prúdom vybudeným v elektromagnetickom indukčnom zariadení spúšťadla. Po odpálení zostala hlava strely spojená s hliníkovým driekom, ktoré ako celok spolu tvorili strelu. Na streľbu sa využíval reaktívny účinok plynov zvýšený použitím oceľového piesku ako protiváhy, ktorý unikajúce plyny unášali spolu s úlomkami bakelitovej nábojky do kužeľovitého priestoru za zbraň. Preto ohrozený priestor za ňou predstavoval vzdialenosť 40 metrov. Použitie zbrane v praxi ukázalo, že po výbuchu strely v cieli odletel v niektorých prípadoch hliníkový driek do vzdialenosti 200 metrov smerom k strelcovi. Jeho let býval pomalý a dalo sa mu ľahko vyhnúť. Obsluha musela preto pri streľbe mimo krytu sledovať aj spätný let drieku. Pri veľmi silnom náraze s nabitou zbraňou o zem sa mohla odtrhnúť kotva od pólových nadstavcov a vznikol prúd, čo mohlo spôsobiť odpálenie strely. Obsluha si na to musela dávať pozor. Na nosenie zbrane, tašky strelca a nosidla na náboj sa používal jednotný popruh pechotných ručných zbraní. Drevené nosidlo na jeden náboj bolo určené na prenášanie a prepravu náboja a zároveň slúžilo na jeho ochranu pred poškodením.
Existovali dva druhy nosidla na náboj vyhotovené z dvoch dielov mäkkého dreva. Prvý variant mal tri sťahovacie skrutky s krídlovými maticami, druhý bol vybavený namiesto skrutiek tromi pákovými uzávermi z dôvodu rýchlejšej manipulácie pri otváraní a sťahovaní nosidla. Na kratšie vzdialenosti sa nosidlá so strelou nosili v ruke za popruhové držadlo strelou dopredu. Uvedeným spôsobom bolo možné v jednej ruke niesť dva až tri nosiče. Za pochodu bolo možné nosidlo niesť pomocou jednotného popruhu pechotných ručných zbraní na chrbte, prsiach, prípadne z dvoch až štyroch nosičov utvoriť zväzok na chrbát. Do pancierovky 27 boli určené náboje: Nb-P27, cvičný náboj Nb-Cv-P27 a školský náboj Nb-Šk-P27. Stabilizácia nadkalibrovej strely (45/112 mm) bola počas letu zabezpečená čelnou plochou končiacou ostrou hranou, vhodne umiestneným ťažiskom a hliníkovým driekom. Trhavinu pre náboj Nb-P27 tvorila zmes tritolu a hexogenu. Náboj v hlavni pri sklonení zbrane proti samovoľnému vypadnutiu pridržiaval tzv. dotyk.
Existovali dva druhy nosidla na náboj vyhotovené z dvoch dielov mäkkého dreva. Prvý variant mal tri sťahovacie skrutky s krídlovými maticami, druhý bol vybavený namiesto skrutiek tromi pákovými uzávermi z dôvodu rýchlejšej manipulácie pri otváraní a sťahovaní nosidla. Na kratšie vzdialenosti sa nosidlá so strelou nosili v ruke za popruhové držadlo strelou dopredu. Uvedeným spôsobom bolo možné v jednej ruke niesť dva až tri nosiče. Za pochodu bolo možné nosidlo niesť pomocou jednotného popruhu pechotných ručných zbraní na chrbte, prsiach, prípadne z dvoch až štyroch nosičov utvoriť zväzok na chrbát. Do pancierovky 27 boli určené náboje: Nb-P27, cvičný náboj Nb-Cv-P27 a školský náboj Nb-Šk-P27. Stabilizácia nadkalibrovej strely (45/112 mm) bola počas letu zabezpečená čelnou plochou končiacou ostrou hranou, vhodne umiestneným ťažiskom a hliníkovým driekom. Trhavinu pre náboj Nb-P27 tvorila zmes tritolu a hexogenu. Náboj v hlavni pri sklonení zbrane proti samovoľnému vypadnutiu pridržiaval tzv. dotyk.
Pancierovka ťažila aj rudu
V roku 1951 sa výroba začala v Zbrojovke Vsetín a do roku 1955 sa vyrobilo približne 30 600 kusov. V roku 1958 sa na krátky čas obmedzila streľba po niekoľkých ťažkých zraneniach strelca, pretože spoľahlivosť zbrane bola poznačená výberom materiálu hlavne. Vytriedené a vybrané najlepšie kusy sa zosilnili a modernizovali. Pritom sa vyrobilo približne 5 000 nových kusov označovaných ako P27A. Nepredvídateľné vlastnosti však pretrvávali aj na nových typoch. V 60. rokoch minulého storočia sa pancierovky 27 používali aj pri ťažbe polymetalických rúd v Zlatých Horách na uvoľňovanie klenieb v ťažko prístupných miestach. Pri šikmom dopade strely však nezriedka dochádzalo k zlyhaniu zapaľovača, preto sa od tohto postupu pri trhacích prácach upustilo.
Aj napriek rizikovej spoľahlivosti zbrane, malému účinnému dostrelu, nedostatočnej priebojnosti, krehkosti bakelitovej nábojky pri bežnom používaní a značnej hmotnosti zbrane bola súčasťou výzbroje ČSĽA do polovice 60. rokov. Vtedy ju nahradila sovietska RPG-7 dovážaná z Bulharska. Dnes ide o kurióznu a vzácnu zbraň, čo možno konštatovať aj na základe nízkeho počtu dochovaných exemplárov.
Aj napriek rizikovej spoľahlivosti zbrane, malému účinnému dostrelu, nedostatočnej priebojnosti, krehkosti bakelitovej nábojky pri bežnom používaní a značnej hmotnosti zbrane bola súčasťou výzbroje ČSĽA do polovice 60. rokov. Vtedy ju nahradila sovietska RPG-7 dovážaná z Bulharska. Dnes ide o kurióznu a vzácnu zbraň, čo možno konštatovať aj na základe nízkeho počtu dochovaných exemplárov.
Takticko-technické údaje
Účinný dostrel:
Na pevné ciele 100 m
Na pohyblivé ciele do 75 m
Na tanky vo vežovom postavení a na strieľne
pevnôstok (palebných zrubov) do 50 m
Na živé ciele do 150 m
Hmotnosť pancierovky 6,4 kg
Hmotnosť náboja 3,75 kg
Text: Mgr. Tomáš HANICH (VHÚ – VHM Piešťany)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 10/2016
Na pevné ciele 100 m
Na pohyblivé ciele do 75 m
Na tanky vo vežovom postavení a na strieľne
pevnôstok (palebných zrubov) do 50 m
Na živé ciele do 150 m
Hmotnosť pancierovky 6,4 kg
Hmotnosť náboja 3,75 kg
Text: Mgr. Tomáš HANICH (VHÚ – VHM Piešťany)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 10/2016