VHÚ k Vám domov LXXIX. – Sovietsky ťažký guľomet SG-43 (Stankovyj Gorjunova – 43)
Guľomet je konštrukciou P. M. Gorjunova, M. M. Gorjunova a V. E. Voronkova z Kovrovského guľometného závodu. V októbri 1942 prešiel továrenskými skúškami a potom vyrobili prvé kusy. Guľomety postupne prešli aj štátnymi skúškami.
Osvedčil sa vo vojne
Guľomet bol 14. mája 1943 oficiálne zavedený do výzbroje Červenej armády spolu s podstavcom systému Degťarev-Garanin ako SG-43. K prvému hromadnému nasadeniu na fronte došlo začiatkom októbra 1943. Osvedčili sa. Už na začiatku roka 1944 si ich zvýšená potreba vyžiadala produkciu aj v Zlatouste a v Iževsku. Počas vojny len v Kovrovskom závode vyrobili vyše 128-tisíc kusov.Koncom vojny vznikla modernizovaná verzia pod označením SGM (Stankovyj Gorjunova modernizirovanyj). Od svojho predchodcu sa líšil výrazným drážkovaním povrchu hlavne, drážky slúžili na odľahčenie zbrane a zvýšenie účinnosti chladenia hlavne. Napínacia páka sa presunula zo spodnej strany zbrane na jej pravú stranu. Došlo aj k zmene podstavca guľometu. Z kolesovej lafety systému Degťarev-Garanin najskôr úplne odstránili ochranný štít, lebo poskytoval obsluhe len minimálnu ochranu a zbytočne zvyšoval celkovú hmotnosť. Neskôr boli guľomety vo veľkej miere inštalované aj na modernejšie a najmä ľahšie trojnožky. V polovici 50. rokov 20. storočia bola vyvinutá aj tanková verzia tohto guľometu s elektromagnetickým spúšťovým mechanizmom spojeným s kanónom a s kanelovanou (žliabkovanou) hlavňou s vyššou tepelnou odolnosťou, ktorá dostala označenie SGMT (Stankovyj Gorjunova modernizirovanyj tankovyj), a tiež verzia pre obrnené vozidlá, označovaná ako SGMB (Stankovyj Gorjunova modernizirovanyj bronirovannyj). V týchto modifikáciách sa guľomet vo výzbroji Sovietskej armády používal až do polovice 60. rokov 20. storočia, keď ho postupne nahradili univerzálne guľomety PK (Pulemjot Kalašnikova).
Okrem Sovietskeho zväzu boli guľomety SG-43, SGM, SGMT a SGMB po druhej svetovej vojne zaradené do výzbroje armád štátov Varšavskej zmluvy a vyvážané aj do ďalších krajín. Licenčná výroba guľometov SG-43 a SGM prebiehala v Poľsku, Maďarsku a Československu. Kópie týchto guľometov sa vo veľkom množstve vyrábali aj v Číne, a to pod označením Typ 53 (SG-43) a Typ 57 (SGM).
Vyrábali sa aj v Brne
Z konštrukčného hľadiska predstavoval guľomet SG-43 plne automatickú zbraň so vzduchom chladenou, jemne radiálne drážkovanou hlavňou, ktorú bolo možné po dlhotrvajúcej streľbe rýchlo vymeniť. Mechanizmus zbrane pracoval na princípe odberu spalných plynov vznikajúcich pri výstrele z hlavne prostredníctvom plynovej trubice, nachádzajúcej sa priamo pod hlavňou. Tlak plynov odvedených z hlavne plynovou trubicou vzápätí pôsobil na plynový piest spojený priamo s nosičom záveru. Záver zbrane bol sklopný a uzamknutý, pričom jeho napínacia páka sa nachádzala na spodnej strane jeho puzdra. Využívali sa nábojové pásy s 250 nábojmi kalibru 7,62 × 54 mm R s ľahkou alebo ťažkou strelou. Podstavec umožňoval pozemné a protilietadlové použitie zbrane. Prechod z pozemnej do protilietadlovej polohy zbrane bol pomerne jednoduchý.Guľometmi SG-43 bola vyzbrojená aj československá armáda, pričom po zakúpení licencie na ich výrobu začala zbraň v Československu od roku 1952 vyrábať Zbrojovka Brno. Guľomet nahradil vo výzbroji čs. armády ťažký guľomet vzor 37. V rámci ČSĽA sa používala aj verzia SGMT, ktorá bola lafetovaná ako spriahnutý guľomet v tankoch T-54 a T-55. Okrem toho sa guľomety SG-43 využívali aj v reaktivovaných objektoch ľahkého opevnenia na južnej Morave, kde boli montované na lafetu UL 1. Guľomety slúžili v československej armáde do polovice 60. rokov 20. storočia, keď ich nahradzovali čs. univerzálne guľomety vzor 59. Po vyradení z výzbroje bolo niekoľko stoviek guľometov SG-43 vyvezených z Československa do Vietnamu, kde boli použité v bojoch vietnamskej vojny.
Takticko-technické údaje
Kaliber: 7,62 × 54 mm RDĺžka: 1 140 mm
Hmotnosť guľometu: 13,8 kg
Hmotnosť guľometu s lafetou: 40,4 kg
Kapacita nábojového pása: 250 nábojov
Praktická kadencia streľby:
200 - 250 výstrelov za minútu
Maximálny dostrel: 3 800 metrov
(účinný 1 000 m)
Text: Peter HOLÍK (VHÚ – Mo VHM Svidník)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 5/2018
