VHÚ k Vám domov LXXXIV. – Nemecká protitanková zbraň Raketenpanzerbüchse 43

Nemecká protitanková zbraň Raketenpanzerbüchse 43 (skrátene RPzB) je raketová zbraň, ktorá používala protitankové strelivo kalibru 88 mm. Vyvinutá bola v priebehu druhej svetovej vojny.

Jej vývoj nadväzoval na jednoduchú ručnú protitankovú zbraň – Panzerfaust (30M klein, 30M, 60M), zavedenúdo výzbroje nemeckej armády v roku 1942. Stala sa obávanou protitankovou zbraňou. Jej náboj dokázal na vzdialenosť 30 metrov preraziť až 150 mm silný pancier. Zbraň mala dva podstatné nedostatky.

Prvým bol jej pomerne malý dostrel (účinný 30 – 60 metrov). Druhým, že išlo o zbraň na jedno použitie. Začiatkom roka 1943 nemecká armáda ukoristila v Tunisku niekoľko amerických ručných protitankových zbraní Bazooka, ktoré sa stali predlohou pre Raketenpanzerbüchse. Prvým modelom, ktorý bol zavedený do výzbroje v polovici roka 1943, bol Raketenpanzerbüchse 43.

Hlavným konštrukčným prvkom tejto zbrane bola 164 cm dlhá kovová rúra – odpaľovacia trubica s vnútorným priemerom 88 mm, do ktorej bol inštalovaný spúšťový mechanizmus so spôsobom odpaľovania využívajúcim elektrické impulzy. Hmotnosť celej zbrane predstavovala 9,25 kg. Na streľbu sa používal raketový protitankový náboj kalibru 88 mm so špeciálne tvarovanou nábojovou hlavicou, zakončenou stabilizačnými letkami, pod skráteným označením RKpB Gr. 4322. Hmotnosť celého náboja dosahovala 3,3 kg, pričom hmotnosť samotnej nálože činila 0,6 kg. Po vystrelení dosahoval náboj úsťovú rýchlosť 105 km/h.

Zbraň dosahovala vysokú prieraznosť panciera (až 180 mm) na pomerne veľkú vzdialenosť (až 150 metrov). Obsluhu tvorili dvojčlenné družstvá – strelec a nabíjač. Odpaľovacia trubica vydržala vyše 200 výstrelov. Vojaci si ju však veľmi neobľúbili. Jej hlavnou nevýhodou bolo, že pri výstrele vyvíjala silný plameň, sprevádzaný hustým čiernym dymom so splodinami, ktorý nebezpečne ohrozoval jej obsluhu a zároveň rýchlo prezrádzal pozíciu. Práve pre hustý čierny dym dostala zbraň medzi vojakmi prezývku Ofenrohr – piecka. Strelci museli byť chránení ohňovzdornou pláštenkou a plynovou maskou. Tým sa však výrazne zhoršila ich pohyblivosť a schopnosť účinne zamerať cieľ. Navyše pre dym bolo veľmi obmedzujúce použitie zbrane v zastavaných územiach. Preto už v novembri 1943 zbraň modifi kovali pridaním vypuklého ochranného štítu, ktorý účinne chránil obsluhu zbrane pred plameňom a dymom. Strelec už nemusel nosiť ohňovzdornú pláštenku a plynovú masku. Zbraň dostala označenie Raketenpanzerbüchse 54. Hmotnosť modifi kovanej zbrane vzrástla síce na 11 kg, no bolo pre ňu vyvinuté nové strelivo pod označením RKpB Gr. 4992 so zvýšeným obsahom nálože. Tým sa zvýšila prieraznosť panciera (až na 230 mm) na ešte väčšiu vzdialenosť (až 180 metrov).

Pôvodne malo byť vyrobených 382 000 kusov Raketenpanzerbüchse 54, ale najmä pre spojenecké nálety sa produkcia zastavila v júli 1944 na čísle 289 151 kusov. Vtedy bol už ukončený vývoj tretieho modelu tejto zbrane pod označením Raketenpanzerbüchse 54/1. Vojakom prekážala pri presunoch a manévrovaní dĺžka zbrane a jej vysoká hmotnosť. Preto bola odpaľovacia trubica skrátená na 135 cm a celková hmotnosť zbrane aj s ochranným štítom sa znížila na 9,5 kg. Bonusom boli zdokonalené mieridlá. Nový model bol do výzbroje nemeckej armády zavedený v decembri 1944. Do konca vojny bolo napokon dodaných 25 750 kusov. Celkovo tak bolo všetkých verzií zbrane vyrobených približne 315-tisíc kusov. Aj napriek niektorým nedostatkom bola zbraň považovaná za veľmi účinnú. Už pri prvom, dobre mierenom výstrele sa strelcovi podarilo zničiť nepriateľský tank. Na bojisku si preto vyslúžila prezývku Panzerschreck – postrach tankov.

Zaujímavosťou je, že Nemci vyvíjali taktiež protilietadlovú verziu Raketenpanzerbüchse pod označením Fliegerschreck. Jej odpaľovacia trubica bola dlhá 174 cm. Vyrobených bolo 500 kusov v skúšobnej sérii. Do bojov už nezasiahli. Nemci vyvíjali aj zbraň kalibru 105 mm, z dôvodu veľkej hmotnosti (18 kg) bola nakoniec odmietnutá.

Okrem Nemecka využívali Raketenpanzerbüchse v priebehu druhej svetovej vojny v menšej miere aj jeho spojenci. Najmä Fínsko, kde zbraň dostala pomenovanie Panssarinkauhu a po vojne bola na jej základe vyvinutá nová fínska zbraň (55 S), ale aj Maďarsko, Taliansko a Rumunsko.

Kaliber: 88 mm
Náboj (strelivo): RKpB Gr. 4322
Dĺžka: 1 640 mm
Hmotnosť: 9,25 kg
Hmotnosť náboja (streliva): 3,3 kg
Hmotnosť nálože náboja (streliva): 0,6 kg
Úsťová rýchlosť strely: 105 km/h
Účinný dostrel: 150 metrov
Prieraznosť panciera: 180 mm

Text: Peter HOLÍK (VHÚ – Mo VHM Svidník)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 12/2018