VHÚ k Vám domov XCIII. - Slováci na bojiskách druhej svetovej vojny

Generál Jan Sergej Ingr na inšpekcii jednotky v Agde (1939)
19.02.2021

1. československá pešia divízia vo Francúzsku

Najviac českých a slovenských emigrantov, odhodlaných zapojiť sa do zahraničného odboja, sa v druhej polovici roka 1939 sústredilo vo Francúzsku, kde perspektívu výstavby československého vojska umocňovala prítomnosť značného množstva krajanov.

V polovici septembra 1939 francúzska vláda pridelila československej vojenskej správe výcvikové stredisko v mestečku Agde na pobreží Stredozemného mora. Už počas druhej polovice septembra tam prišli prvé stovky dobrovoľníkov, pozostávajúce prevažne z československých príslušníkov francúzskej cudzineckej légie a dobrovoľníkov nachádzajúcich sa na území Francúzska. To umožnilo, aby 28. septembra vznikol 1. čs. náhradný prápor a 29. septembra 1. čs. peší prápor. O niečo neskoršie, 16. októbra, bol zriadený 1. čs. peší pluk a 15. novembra sa rámcovo sformoval 2. čs. peší pluk. Zároveň boli položené základy pre výstavbu ďalších jednotiek, ktoré sa mali vytvoriť po všeobecnej mobilizácii, vyhlásenej Československým národným výborom 17. novembra. Mobilizácia, ktorá sa vzťahovala nielen na krajanov žijúcich vo Francúzsku, ale aj na tých, ktorí žili v krajinách pod francúzskou správou, umožnila, aby 15. 1. 1940 vznikla 1. čs. pešia divízia pod velením gen. Rudolfa Viesta a od 14. 6. 1940 gen. Bedřicha Neumanna (krycie meno Bohuš Miroslav). Do začiatku júna 1940 počet jej príslušníkov narástol na približne 11 400 osôb (3 236 dobrovoľníkov a 8 169 mobilizovaných krajanov). Slováci spolu s príslušníkmi iných národností pochádzajúcimi zo Slovenska boli zastúpení počtom 4 641, čo predstavovalo 40,7 percenta z celkového počtu prezentovaných osôb.

Prípravu divízie na bojové nasadenie sťažoval nedostatok výzbroje, v dôsledku čoho na front mohli odísť len dva pešie pluky (asi 5 200 mužov) v zostave tzv. divíznej pechoty pod velením gen. Jaroslava Čiháka (krycie meno Znamenáček). Ich presun na front, do priestoru vzdialeného 200 km juhovýchodne od Paríža, sa začal 6. júna. Odtiaľ sa počas 11. a 12. júna presunuli na úsek frontu vzdialený 40 až 50 km východne od hlavného mesta Francúzska a potom od 12. do 19. júna bojovali v zostavách francúzskych vojsk pri riekach Marna, Grand Morin, Seina, Loira a Cher. Dňa 19. júna sa oba pluky na rozkaz francúzskeho velenia odpútali od nepriateľa a začali presun na juh Francúzska. O tri dni neskoršie Francúzsko kapitulovalo. To viedlo veliteľa divízie k tomu, aby 23. júna vydal rozkaz na prepravu do Veľkej Británie, ktorý umožňoval, aby vo Francúzsku zostali vojaci, ktorí sa tak rozhodli z rodinných alebo iných dôvodov. Popritom však boli z evakuácie vylúčení „politicky nespoľahliví“ vojaci, ako aj vojaci, o ktorých velitelia rozhodli, že si nezasluhujú zostať v radoch československého vojska. Následkom toho do Veľkej Británie odišlo len 4 309 vojakov, medzi nimi aj 660 Slovákov.

Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., VHÚ – Odbor vojensko-historických výskumov
Foto: VHA Bratislava, zbierka autora
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 3/2020 (upravené)