VHÚ k Vám domov XCV. - Slováci na bojiskách druhej svetovej vojny
Blízky východ a severná Afrika
V čase, keď sa zvyšky 1. československej pešej divízie prepravovali z Francúzska do Veľkej Británie, vznikli na Blízkom východe základy novej československej zahraničnej vojenskej jednotky.
Koncom júna 1940 sa v Palestíne začala formovať vojenská skupina pod velením plk. J. Koreša. Z jej príslušníkov bol rámcovo vytvorený 4. československý peší pluk, z ktorého na začiatku novembra 1940 vzniklo výcvikové stredisko (veliteľ plk. J. Koreš) a československý peší prápor 11 – Východný (veliteľ pplk. K. Klapálek). Vo februári 1941 sa tento prápor presunul do Egypta, asi 20 km od Alexandrie, kde sa podieľal na strážení zajateckých táborov. Na začiatku júna 1941 ho poverili ochranou poľných letísk pri Marsa Matruh. Potom od júla do októbra 1941 plnil bojové úlohy na území Sýrie, odkiaľ ho britské velenie prevelilo späť do severnej Afriky, do obkľúčeného Tobruku. Jeho nasadenie v priestore Tobruku sa skončilo 7. apríla 1942. V tom istom dni sa začal presun práporu do palestínskeho tábora Bath Galim, kde došlo k jeho zrušeniu a vytvoreniu československého 200. ľahkého protilietadlového pluku pod velením plk. K. Klapálka. Pluk mal tri prápory (500., 501. a 502.), spojovaciu a dielenskú čatu. Jeho hlavnú výzbroj predstavovali 40-mm ľahké protilietadlové kanóny Bofors MK III.
O niečo skôr než vznikol 200. ľahký protilietadlový pluk, došlo k zmene pomenovania československého vojska na Blízkom východe. Od 1. apríla 1942 pre toto vojsko platil názov Skupina československej armády na Strednom východe. Okrem 200. ľahkého protilietadlového pluku a výcvikového strediska umiestneného v Sidi Bishr (od druhej polovice septembra 1942 v Haife) do nej patrila Československá vojenská misia spolu s poľným súdom, prokuratúrou, účtovným likvidačným strediskom, poľnou nemocnicou a ozdravovňou.
Na začiatku júla 1942 sa 200. ľahký protilietadlový pluk sústredil v tábore Ez Zib a od začiatku poslednej dekády júla už jeho jednotky plnili úlohy pri ochrane prístavu a rafinérie v Haife a prístavu v Bejrúte. Na začiatku decembra 1942 sa pluk sústredil v Jerichu, a 25. decembra sa začal presun do oslobodeného líbyjského Tobruku, kde prevzal protilietadlovú ochranu prístavu a letísk v el-Ademe a Bu Amude. Od januára do konca mája 1943 jeho jednotky postupne chránili tobruckú železničnú stanicu, letisko Gambút Satelite II východne od Tobruku, letiská v Gazale, Derne, Martúbe, Apollonii a v Luigi di Savoia. V polovici júna 1943 sa premiestnili do egyptského tábora Qassassin, kde sa k nim pripojili aj príslušníci výcvikového strediska. Na začiatku júla sa potom spolu presunuli do prístavu Tewfik na brehu Červeného mora. Tu sa ich 1 322 mužov nalodilo na parník Mauretánia, ktorý 5. júla 1943 vyplával na cestu do Veľkej Británie a 11. augusta zakotvil v prístave Liverpool. O 15 dní neskoršie bola Skupina československej armády z Blízkeho východu oficiálne rozpustená a jej príslušníci boli začlenení do Československej samostatnej obrnenej brigády.
Počas existencie československého vojska na Blízkom východe prešlo vojenskou registratúrou dovedna 2 489 osôb. K slovenskej národnosti sa z nich hlásilo 402, k českej národnosti 1 587 a ostatní boli inej národnosti.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., VHÚ – Odbor vojensko-historických výskumov
Foto: VHA Bratislava, zbierka autora
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 4/2020 (upravené)
Koncom júna 1940 sa v Palestíne začala formovať vojenská skupina pod velením plk. J. Koreša. Z jej príslušníkov bol rámcovo vytvorený 4. československý peší pluk, z ktorého na začiatku novembra 1940 vzniklo výcvikové stredisko (veliteľ plk. J. Koreš) a československý peší prápor 11 – Východný (veliteľ pplk. K. Klapálek). Vo februári 1941 sa tento prápor presunul do Egypta, asi 20 km od Alexandrie, kde sa podieľal na strážení zajateckých táborov. Na začiatku júna 1941 ho poverili ochranou poľných letísk pri Marsa Matruh. Potom od júla do októbra 1941 plnil bojové úlohy na území Sýrie, odkiaľ ho britské velenie prevelilo späť do severnej Afriky, do obkľúčeného Tobruku. Jeho nasadenie v priestore Tobruku sa skončilo 7. apríla 1942. V tom istom dni sa začal presun práporu do palestínskeho tábora Bath Galim, kde došlo k jeho zrušeniu a vytvoreniu československého 200. ľahkého protilietadlového pluku pod velením plk. K. Klapálka. Pluk mal tri prápory (500., 501. a 502.), spojovaciu a dielenskú čatu. Jeho hlavnú výzbroj predstavovali 40-mm ľahké protilietadlové kanóny Bofors MK III.
O niečo skôr než vznikol 200. ľahký protilietadlový pluk, došlo k zmene pomenovania československého vojska na Blízkom východe. Od 1. apríla 1942 pre toto vojsko platil názov Skupina československej armády na Strednom východe. Okrem 200. ľahkého protilietadlového pluku a výcvikového strediska umiestneného v Sidi Bishr (od druhej polovice septembra 1942 v Haife) do nej patrila Československá vojenská misia spolu s poľným súdom, prokuratúrou, účtovným likvidačným strediskom, poľnou nemocnicou a ozdravovňou.
Na začiatku júla 1942 sa 200. ľahký protilietadlový pluk sústredil v tábore Ez Zib a od začiatku poslednej dekády júla už jeho jednotky plnili úlohy pri ochrane prístavu a rafinérie v Haife a prístavu v Bejrúte. Na začiatku decembra 1942 sa pluk sústredil v Jerichu, a 25. decembra sa začal presun do oslobodeného líbyjského Tobruku, kde prevzal protilietadlovú ochranu prístavu a letísk v el-Ademe a Bu Amude. Od januára do konca mája 1943 jeho jednotky postupne chránili tobruckú železničnú stanicu, letisko Gambút Satelite II východne od Tobruku, letiská v Gazale, Derne, Martúbe, Apollonii a v Luigi di Savoia. V polovici júna 1943 sa premiestnili do egyptského tábora Qassassin, kde sa k nim pripojili aj príslušníci výcvikového strediska. Na začiatku júla sa potom spolu presunuli do prístavu Tewfik na brehu Červeného mora. Tu sa ich 1 322 mužov nalodilo na parník Mauretánia, ktorý 5. júla 1943 vyplával na cestu do Veľkej Británie a 11. augusta zakotvil v prístave Liverpool. O 15 dní neskoršie bola Skupina československej armády z Blízkeho východu oficiálne rozpustená a jej príslušníci boli začlenení do Československej samostatnej obrnenej brigády.
Počas existencie československého vojska na Blízkom východe prešlo vojenskou registratúrou dovedna 2 489 osôb. K slovenskej národnosti sa z nich hlásilo 402, k českej národnosti 1 587 a ostatní boli inej národnosti.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., VHÚ – Odbor vojensko-historických výskumov
Foto: VHA Bratislava, zbierka autora
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 4/2020 (upravené)
