VHÚ k Vám domov XLI. - Československé pozemné vojsko vo Veľkej Británii
Jozef Bystrický (VHÚ Bratislava)
Pred takmer osemdesiatimi rokmi, 12. 8. 1940, v anglickom Cholmondeley, vznikla 1. čs. zmiešaná brigáda pod velením brig. gen. Bedřicha Neumanna (krycie meno Bohuš Miroslav). V polovici októbra sa 1940 premiestnila do výcvikových priestorov v strednom Anglicku (hrabstvo Warwick). Tu začal pravidelný výcvik jednotiek, popri ktorom, príslušníci brigády vykonávali strážnu službu, chránili blízke letiská a zúčastňovali sa záchranných prác po náletoch nemeckého letectva. 1. 7. 1941 bola brigáda premenovaná na 1. čs. samostatnú brigádu. O necelý rok, v polovici mája 1942, bola daná do dispozície britského veliteľstva južného pobrežia a poverená obranou pobrežného úseku v priestore Seatonu a ochranou letísk v jeho okolí. Pred koncom augusta 1942 ju premiestnili do oblasti veliteľstva východného pobrežia, kde sa mala podieľať na obrane pobrežného úseku obojstranne od mesta Lowestoft. Funkciu veliteľa brigády dňa 15. 1. 1943 prevzal plk. Jan Kratochvíl a jej dovtedajší veliteľ brig. gen. B. Neumann (Miroslav) sa stal náčelníkom Štábu pre vybudovanie brannej moci. Vo februári 1943 sa brigáda premiestnila do pobrežného úseku v priestore medzi mestami Felixtown a Walton on the Naze. Tu došlo 21. 3. 1943 k ďalšej zmene vo velení brigády, keď plk. J. Kratochvíla, ktorý odchádzal k československému vojsku v ZSSR, nahradil plk. Alois Liška (od 30. 7. 1943 v hodnosti brig. gen.). Medzitým bolo zo zostavy brigády vyňaté náhradné teleso, ktoré prešlo do priamej podriadenosti MNO.
Dňa 11. 8. 1943 zakotvila v liverpoolskom prístave loď Mauretánia, ktorá do Veľkej Británie dopravila Skupinu čs. vojska z Blízkeho východu. Jej zlúčenie s 1. čs. samostatnou brigádou umožnilo dňom 1. 9. 1943 vytvoriť Československú samostatnú obrnenú brigádu. Ešte v tom istom mesiaci bola brigáda presunutá do priestoru severne od Northamptonu, kde sa precvičovala na novú bojovú techniku. V priebehu prvého polroka 1944 intenzívny výcvik jej jednotiek pokračoval v južnom a juhovýchodnom Škótsku. Reálna možnosť nasadiť ich do bojovej činnosti vznikla až po vylodení spojeneckých vojsk v Normandii. Deň po začatí operácie Owerlord, 7. júna 1944, bola v brigáde vyhlásená poľná mobilizácia a o mesiac neskoršie, 7. augusta, sa začala presunovať do Bridlingtonu na východnom pobreží Anglicka. Odtiaľ sa počas posledných augustových dní jej jednotky presunuli do zoraďovacích priestorov pred nalodením – do prístavu Portsmouth, táborov v Londýne a severne od Tilbury pri ústí rieky Temže. V dňoch 30. augusta až 1. septembra sa nalodili na transportné plavidlá, ktoré ich v nasledujúcich siedmych dňoch prepravili do francúzskych prístavov Courseulles sur Mer a Arromanches. Po sústredení v prechodnom tábore na pobreží sa brigáda presunula do tábora neďaleko od Falaise, kde pokračoval výcvik jednotiek, doplňovali sa počty zbraní a bojovej techniky.
Presun jednotiek brigády do priestoru bojového nasadenia, k francúzskemu prístavu Dunkerque na pobreží Calaiskej úžiny, začal 5. októbra 1944. Stalo sa tak v situácii, keď už bol font vzdialený od Dunkerque vyše 100 km, no mesto a prístav boli naďalej obsadené nemeckým vojskom. Úlohou brigády bolo nedovoliť nepriateľským jednotkám prelomiť obkľúčenie, prinútiť ich prestať klásť odpor a kapitulovať. Začala ju plniť po prevzatí pridelených úsekov od britských a kanadských jednotiek v noci z 8. na 9. októbra 1944. Čs. vojaci túto úlohu plnili až do 9. mája 1945, kedy viceadmirál Friedrich Frisius na veliteľskom stanovišti brigády podpísal kapituláciu dunkerqueskej posádky. V tom čase bolo v súčastiach brigády 6 164 osôb (328 dôstojníkov, 199 rotmajstrov a 5637 osôb mužstva), čo bolo približne o tretinu viac ako mala pred vylodením v Normandii. Ďalších 2 473 mužov bolo v náhradnom telese na území Veľkej Británie.
Bojové nasadenie Československej samostatnej obrnenej brigády pri Dunkergue trvalo sedem mesiacov, hoci 18. 4. 1945, s odvolaním sa na postup spojeneckých vojsk k západným hraniciam Československa, generál Sergej Ingr požiadal o zmenu jej úlohy a prevelenie do podriadenosti veliteľstva americkej 3. armády. S rovnakou žiadosťou sa diplomatickou cestou na spojencov obrátil aj minister Hubert Ripka. Ich žiadostiam síce nebolo vyhovené, no poľný maršal B. L. Montgomery povolil vyčleniť z brigády kombinovaný oddiel (140 osôb) pod velením pplk. Aloisa Síteka, ktorý 24. 4. 1945 vyrazil k československým hraniciam. Prekročil ich v ranných hodinách 1. mája 1945 neďaleko mesta Aš a symbolicky tak demonštroval účasť obrnenej brigády na oslobodzovaní Československa. Presun celej brigády od Dunkerque do Československa začal 12. mája 1945a skončil 21. mája 1945 jej sústredením v priestore medzi Klatovami, Nepomukom a Horažďovicami. O týždeň neskôr bola presunutá do Prahy, kde 30. mája 1945 vykonala slávnostnú prehliadku. Po jej absolvovaní, sa vrátila späť do posádok v západných Čechách.
Československá samostatná obrnená brigáda zostala až do konca augusta 1945 vo veliteľskej podriadenosti spojeneckých vojsk (amerického XX. armádneho zboru). Medzitým, dňom 1. 6. 1945, bola reorganizovaná na 1. tankový zbor. V tom čase sa v jeho výzbroji nachádzalo 188 tankov Cromwell, 22 tankov Challenger a 38 amerických ľahkých tankov Stuart.
Foto: VÚA-VHA Praha
Pred takmer osemdesiatimi rokmi, 12. 8. 1940, v anglickom Cholmondeley, vznikla 1. čs. zmiešaná brigáda pod velením brig. gen. Bedřicha Neumanna (krycie meno Bohuš Miroslav). V polovici októbra sa 1940 premiestnila do výcvikových priestorov v strednom Anglicku (hrabstvo Warwick). Tu začal pravidelný výcvik jednotiek, popri ktorom, príslušníci brigády vykonávali strážnu službu, chránili blízke letiská a zúčastňovali sa záchranných prác po náletoch nemeckého letectva. 1. 7. 1941 bola brigáda premenovaná na 1. čs. samostatnú brigádu. O necelý rok, v polovici mája 1942, bola daná do dispozície britského veliteľstva južného pobrežia a poverená obranou pobrežného úseku v priestore Seatonu a ochranou letísk v jeho okolí. Pred koncom augusta 1942 ju premiestnili do oblasti veliteľstva východného pobrežia, kde sa mala podieľať na obrane pobrežného úseku obojstranne od mesta Lowestoft. Funkciu veliteľa brigády dňa 15. 1. 1943 prevzal plk. Jan Kratochvíl a jej dovtedajší veliteľ brig. gen. B. Neumann (Miroslav) sa stal náčelníkom Štábu pre vybudovanie brannej moci. Vo februári 1943 sa brigáda premiestnila do pobrežného úseku v priestore medzi mestami Felixtown a Walton on the Naze. Tu došlo 21. 3. 1943 k ďalšej zmene vo velení brigády, keď plk. J. Kratochvíla, ktorý odchádzal k československému vojsku v ZSSR, nahradil plk. Alois Liška (od 30. 7. 1943 v hodnosti brig. gen.). Medzitým bolo zo zostavy brigády vyňaté náhradné teleso, ktoré prešlo do priamej podriadenosti MNO.
Dňa 11. 8. 1943 zakotvila v liverpoolskom prístave loď Mauretánia, ktorá do Veľkej Británie dopravila Skupinu čs. vojska z Blízkeho východu. Jej zlúčenie s 1. čs. samostatnou brigádou umožnilo dňom 1. 9. 1943 vytvoriť Československú samostatnú obrnenú brigádu. Ešte v tom istom mesiaci bola brigáda presunutá do priestoru severne od Northamptonu, kde sa precvičovala na novú bojovú techniku. V priebehu prvého polroka 1944 intenzívny výcvik jej jednotiek pokračoval v južnom a juhovýchodnom Škótsku. Reálna možnosť nasadiť ich do bojovej činnosti vznikla až po vylodení spojeneckých vojsk v Normandii. Deň po začatí operácie Owerlord, 7. júna 1944, bola v brigáde vyhlásená poľná mobilizácia a o mesiac neskoršie, 7. augusta, sa začala presunovať do Bridlingtonu na východnom pobreží Anglicka. Odtiaľ sa počas posledných augustových dní jej jednotky presunuli do zoraďovacích priestorov pred nalodením – do prístavu Portsmouth, táborov v Londýne a severne od Tilbury pri ústí rieky Temže. V dňoch 30. augusta až 1. septembra sa nalodili na transportné plavidlá, ktoré ich v nasledujúcich siedmych dňoch prepravili do francúzskych prístavov Courseulles sur Mer a Arromanches. Po sústredení v prechodnom tábore na pobreží sa brigáda presunula do tábora neďaleko od Falaise, kde pokračoval výcvik jednotiek, doplňovali sa počty zbraní a bojovej techniky.
Presun jednotiek brigády do priestoru bojového nasadenia, k francúzskemu prístavu Dunkerque na pobreží Calaiskej úžiny, začal 5. októbra 1944. Stalo sa tak v situácii, keď už bol font vzdialený od Dunkerque vyše 100 km, no mesto a prístav boli naďalej obsadené nemeckým vojskom. Úlohou brigády bolo nedovoliť nepriateľským jednotkám prelomiť obkľúčenie, prinútiť ich prestať klásť odpor a kapitulovať. Začala ju plniť po prevzatí pridelených úsekov od britských a kanadských jednotiek v noci z 8. na 9. októbra 1944. Čs. vojaci túto úlohu plnili až do 9. mája 1945, kedy viceadmirál Friedrich Frisius na veliteľskom stanovišti brigády podpísal kapituláciu dunkerqueskej posádky. V tom čase bolo v súčastiach brigády 6 164 osôb (328 dôstojníkov, 199 rotmajstrov a 5637 osôb mužstva), čo bolo približne o tretinu viac ako mala pred vylodením v Normandii. Ďalších 2 473 mužov bolo v náhradnom telese na území Veľkej Británie.
Bojové nasadenie Československej samostatnej obrnenej brigády pri Dunkergue trvalo sedem mesiacov, hoci 18. 4. 1945, s odvolaním sa na postup spojeneckých vojsk k západným hraniciam Československa, generál Sergej Ingr požiadal o zmenu jej úlohy a prevelenie do podriadenosti veliteľstva americkej 3. armády. S rovnakou žiadosťou sa diplomatickou cestou na spojencov obrátil aj minister Hubert Ripka. Ich žiadostiam síce nebolo vyhovené, no poľný maršal B. L. Montgomery povolil vyčleniť z brigády kombinovaný oddiel (140 osôb) pod velením pplk. Aloisa Síteka, ktorý 24. 4. 1945 vyrazil k československým hraniciam. Prekročil ich v ranných hodinách 1. mája 1945 neďaleko mesta Aš a symbolicky tak demonštroval účasť obrnenej brigády na oslobodzovaní Československa. Presun celej brigády od Dunkerque do Československa začal 12. mája 1945a skončil 21. mája 1945 jej sústredením v priestore medzi Klatovami, Nepomukom a Horažďovicami. O týždeň neskôr bola presunutá do Prahy, kde 30. mája 1945 vykonala slávnostnú prehliadku. Po jej absolvovaní, sa vrátila späť do posádok v západných Čechách.
Československá samostatná obrnená brigáda zostala až do konca augusta 1945 vo veliteľskej podriadenosti spojeneckých vojsk (amerického XX. armádneho zboru). Medzitým, dňom 1. 6. 1945, bola reorganizovaná na 1. tankový zbor. V tom čase sa v jeho výzbroji nachádzalo 188 tankov Cromwell, 22 tankov Challenger a 38 amerických ľahkých tankov Stuart.
Foto: VÚA-VHA Praha
