VHÚ k Vám domov XLVII. - 76. výročie prvého bombardovania Bratislavy
16. júna 2020 sme si pripomenuli 76. výročie prvého bombardovania Bratislavy americkým letectvom, ktoré si vyžiadalo veľké materiálne škody a nemalé obete na ľudských životoch. Bojový let amerických bombardérov patriacich k 47. bombardovaciemu krídlu 15. americkej leteckej armády sa začal krátko pred šiestou hodinou, keď na leteckej základni Lecce, v južnom cípe Talianska, začali štartovať štvormotorové bombardéry typu B-24 Liberator patriace 98. bombardovacej skupine. Ich úlohou, ako aj úlohou letcov ďalších troch bombardovacích skupín 47. bombardovacieho krídla 15. americkej leteckej armády, bolo vykonať bombardovací nálet na bratislavskú rafinériu minerálnych olejov APOLLO, ako aj ďalšie nepriateľské ciele vojenského charakteru. Bombardovací nálet amerického letectva nebol náhodný, pretože bratislavská APOLLKA sa podieľala cca 1,3 % na produkcii nemeckej ríše, a podľa americkej rozviedky sa zaraďovala medzi desiatku najväčších producentov ropných produktov v strednej Európe mimo oblasti rumunskej Ploieşti. Takže v rámci spojeneckej leteckej vojny proti závodom s ropnými produktmi pre nemeckú armádu, ako aj pre armády ich spojencov, sa tento významný vojenský cieľ nemohol dostať mimo záujmu plánovačov leteckých útokov. Mohutný americký bombardovací zväz tvorilo 168 bombardérov, z ktorých viac než 150 zaútočilo po štyroch hodinách letu na bratislavskú rafinériu APOLLO, Zimný prístav a železničný most gen. Milana Rastislava Štefánika cez rieku Dunaj. Civilné obyvateľstvo Slovenska po prvýkrát počas druhej svetovej vojny spoznalo na „vlastnej koži“ hrôzy leteckej vojny.
V jednom z vtedajších slovenských denníkov boli udalosti spojené s prvým bombardovacím náletom na Bratislavu popísané takto: „Letecké poplachy v Bratislave nebývali zriedkavosťou. Od prvých jarných dní tohto roku navykli si obyvatelia hlavného mesta na zvuk sirén. Ale len v málo prípadoch sa stalo, že nepriateľské lietadlá leteli na dosah protilietadlového delostrelectva. Toto prirodzene malo vplyv na chovanie sa istej časti občianstva Bratislavy. Táto časť občanov bola potom azda najviac prekvapená, keď v piatok 16. júna v predpoludňajších hodinách zažila angloamerický letecký útok na naše hlavné mesto. Bombardovanie Bratislavy vyžiadalo si mnoho obetí, ktoré sa netýkajú len priamo postihnutých, čo stratili príslušníkov svojej rodiny a známych, ale bolia nás všetkých. Následky leteckého útoku nás však učia pre budúcnosť, aby sme všetci do jedného spravovali sa v čase poplachu podľa pokynov bezpečnostných a poriadkových orgánov, podľa úprav Civilnej protileteckej ochrany. Je isté, že odteraz aj tí jednotlivci, ktorí si plne neuvedomovali dosah svojho počínania, budú čo najopatrnejší a sami sa pousilujú, aby sa v ich okolí každý dôsledne podroboval nariadeniam CPO. Keď prinášame tieto riadky, máme na mysli aj iné mestá Slovenska, ktoré môžu byť cieľom prípadných ďalších nepriateľských leteckých útokov.“... „V piatok minulého týždňa o niečo včaššie než obvykle, mohli sme počuť hukot leteckých strojov nad Bratislavou. Ľud po uliciach v prvých minútach zväčša ešte nevedel, že je predpoplach. Keďže však nielen bratislavský, ale i viedenský rozhlas prerušil svoje vysielanie, zvesť o možnosti poplachu začala sa šíriť pomerne rýchle. Aj obyčajný chodec to vytušil, keď videl známy ruch: ľudí, ponáhľajúcich sa do parkových a vilových štvrtí, vzdialených od centra mesta, alebo ľudí, zdržujúcich sa v blízkosti verejných úkrytov. Možné nebezpečenstvo dávali tušiť aj manévre vlastných lietadiel, ktoré na jasnej belasej oblohe pripravovali sa odrážať nepriateľských letcov zo vzduchu. Keď zazneli sirény, bolo jasné, že v tento slnečný júnový deň neveštia nič dobrého. Občianstvo vyhľadávalo úkryty, zatiaľ čo polícia a orgány CPO už zaujali svoje miesta s nasadenými helmami. Čoskoro podľa hlbokého dunivého hukotu veľkého počtu leteckých motorov dalo sa usúdiť na hroziace nebezpečenstvo.“ ... „Protilietadlová obrana funguje už naplno so všetkých strán. Strely letia do výšky a vybuchujú v blízkosti lietadiel, čo zjavne vidno podľa dlho nemiznúcich stôp dymu. Uchyľujem sa za pilier niekoľkoposchodovej budovy školy pred prípadnými črepinami striel. Budova sa zrazu niekoľko ráz mocne zatrasie. To už dopadajú prvé bomby nepriateľských letcov. Detonácie znejú za sebou.“
Podľa historických záznamov odborne spravovaných v bratislavskom Vojenskom historickom archíve o 10.11 h, podľa iných o minútu neskôr, zhodila prvá vlna 38 bombardérov z 376. bombardovacej skupiny svoj 89,5 ton vážiaci smrtonosný náklad na lokalizovaný cieľ, tzn. na areál rafinérie minerálnych olejov APOLLO. K ich útoku sa o 10.15 h pridalo 39 Liberatorov zo 449. bombardovacej skupiny, ktoré z výšky 6 500 – 7 000 m zhodili na hustým dymom zahalený cieľ ďalších 95,75 ton leteckých bômb. V tomto čase začali americké lietadlá ostreľovať protilietadlové delostrelecké jednotky patriace do protilietadlovej obrany Bratislavy. Paľbou z protilietadlových kanónov zostrelili dve lietadlá 376. bombardovacej skupiny a vážne poškodili jedno lietadlo od 450. bombardovacej skupiny. Ďalších 31 nepriateľských bombardérov poškodili ľahko, pričom však črepiny z granátov zabili sedem amerických letcov. Tretia vlna bombardérov tvorených 38-imi Liberatormi zo 450. bombardovacej skupiny sa nad cieľ dostala o dve minúty neskôr, tzn. o 10.17 h. Bombometčíci tejto skupiny odhodili z výšky 6 000 – 6 200 m na cieľ 92 ton bômb. Ako posledná sa nad cieľ dostala 98. bombardovacia skupina, ktorej Liberatory o 10.21 h zhodili na horiacu Apollku 92,5 ton bômb. Dovedna tak americkí letci na Bratislavu zhodili 369 ton bômb, ktoré okrem Apollky zasiahli Zimný prístav, kde potopili 15 lodí vrátane 6 vlečných a 4 tankových člnov, budovu dnešného Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží, Ministerstvo dopravy a verejných prác na Kempelenovej ulici, Dunajské kasárne, budovu vtedajšieho Slovenského rozhlasu na Jakubovom námestí, ako aj ďalšie budovy na Drevenej ulici, Suchom mýte, Talerovej ulici, Vysokej ulici, Karadžičovej ulici, Grősslingovej ulici a v Petržalke. Podľa dobových správ bolo v areáli Apollky počas náletu zabitých 74 zamestnancov, ďalšie obete boli zaznamenané na miestach v meste, kde dopadli americké bomby. Americké velenie letectva zhodnotilo výsledky náletu ako veľmi dobré.
Tomuto hodnoteniu sa však niet čo diviť, pretože bratislavská rafinérka bola zničená na 80 %. Prvé odhady slovenských štátnych inštitúcií hovorili o stovkách mŕtvych a ranených. V bratislavských nemocniciach po nálete ošetrili 585 osôb, 717 osôb bolo nezvestných... Podľa neskorších správ prišlo o život pri tomto prvom americkom leteckom útoku na Slovensko dovedna 118 ľudí. Slovenské stíhacie letectvo, konkrétne letka 13, proti Američanom nezasiahla, pretože v čase bombardovacieho náletu na Bratislavu sa nachádzala v inom priestore a do vzdušného priestoru Bratislavy priletela až po nálete... Napriek tomu, že slovenskí stíhači nemohli z objektívnych príčin útok Američanov ani sčasti eliminovať, príslušníci Nemeckej leteckej misie ich neprávom označili za zbabelcov. Tieto tvrdé slová v podstate vyústili do útoku 8-člennej slovenskej skupiny stíhačov na americký bombardovací zväz o 10 dní neskôr, ktorý si vyžiadal životy troch slovenských stíhačov a taktiež znamenal aj stratu siedmich moderných lietadiel Bf 109G-6, s ktorými sa počítalo v ozbrojenom vystúpení proti Nemcom.
Text: pplk. v zál. PhDr. Peter Šumichrast, PhD.
Fotografie: VHA Bratislava
V jednom z vtedajších slovenských denníkov boli udalosti spojené s prvým bombardovacím náletom na Bratislavu popísané takto: „Letecké poplachy v Bratislave nebývali zriedkavosťou. Od prvých jarných dní tohto roku navykli si obyvatelia hlavného mesta na zvuk sirén. Ale len v málo prípadoch sa stalo, že nepriateľské lietadlá leteli na dosah protilietadlového delostrelectva. Toto prirodzene malo vplyv na chovanie sa istej časti občianstva Bratislavy. Táto časť občanov bola potom azda najviac prekvapená, keď v piatok 16. júna v predpoludňajších hodinách zažila angloamerický letecký útok na naše hlavné mesto. Bombardovanie Bratislavy vyžiadalo si mnoho obetí, ktoré sa netýkajú len priamo postihnutých, čo stratili príslušníkov svojej rodiny a známych, ale bolia nás všetkých. Následky leteckého útoku nás však učia pre budúcnosť, aby sme všetci do jedného spravovali sa v čase poplachu podľa pokynov bezpečnostných a poriadkových orgánov, podľa úprav Civilnej protileteckej ochrany. Je isté, že odteraz aj tí jednotlivci, ktorí si plne neuvedomovali dosah svojho počínania, budú čo najopatrnejší a sami sa pousilujú, aby sa v ich okolí každý dôsledne podroboval nariadeniam CPO. Keď prinášame tieto riadky, máme na mysli aj iné mestá Slovenska, ktoré môžu byť cieľom prípadných ďalších nepriateľských leteckých útokov.“... „V piatok minulého týždňa o niečo včaššie než obvykle, mohli sme počuť hukot leteckých strojov nad Bratislavou. Ľud po uliciach v prvých minútach zväčša ešte nevedel, že je predpoplach. Keďže však nielen bratislavský, ale i viedenský rozhlas prerušil svoje vysielanie, zvesť o možnosti poplachu začala sa šíriť pomerne rýchle. Aj obyčajný chodec to vytušil, keď videl známy ruch: ľudí, ponáhľajúcich sa do parkových a vilových štvrtí, vzdialených od centra mesta, alebo ľudí, zdržujúcich sa v blízkosti verejných úkrytov. Možné nebezpečenstvo dávali tušiť aj manévre vlastných lietadiel, ktoré na jasnej belasej oblohe pripravovali sa odrážať nepriateľských letcov zo vzduchu. Keď zazneli sirény, bolo jasné, že v tento slnečný júnový deň neveštia nič dobrého. Občianstvo vyhľadávalo úkryty, zatiaľ čo polícia a orgány CPO už zaujali svoje miesta s nasadenými helmami. Čoskoro podľa hlbokého dunivého hukotu veľkého počtu leteckých motorov dalo sa usúdiť na hroziace nebezpečenstvo.“ ... „Protilietadlová obrana funguje už naplno so všetkých strán. Strely letia do výšky a vybuchujú v blízkosti lietadiel, čo zjavne vidno podľa dlho nemiznúcich stôp dymu. Uchyľujem sa za pilier niekoľkoposchodovej budovy školy pred prípadnými črepinami striel. Budova sa zrazu niekoľko ráz mocne zatrasie. To už dopadajú prvé bomby nepriateľských letcov. Detonácie znejú za sebou.“
Podľa historických záznamov odborne spravovaných v bratislavskom Vojenskom historickom archíve o 10.11 h, podľa iných o minútu neskôr, zhodila prvá vlna 38 bombardérov z 376. bombardovacej skupiny svoj 89,5 ton vážiaci smrtonosný náklad na lokalizovaný cieľ, tzn. na areál rafinérie minerálnych olejov APOLLO. K ich útoku sa o 10.15 h pridalo 39 Liberatorov zo 449. bombardovacej skupiny, ktoré z výšky 6 500 – 7 000 m zhodili na hustým dymom zahalený cieľ ďalších 95,75 ton leteckých bômb. V tomto čase začali americké lietadlá ostreľovať protilietadlové delostrelecké jednotky patriace do protilietadlovej obrany Bratislavy. Paľbou z protilietadlových kanónov zostrelili dve lietadlá 376. bombardovacej skupiny a vážne poškodili jedno lietadlo od 450. bombardovacej skupiny. Ďalších 31 nepriateľských bombardérov poškodili ľahko, pričom však črepiny z granátov zabili sedem amerických letcov. Tretia vlna bombardérov tvorených 38-imi Liberatormi zo 450. bombardovacej skupiny sa nad cieľ dostala o dve minúty neskôr, tzn. o 10.17 h. Bombometčíci tejto skupiny odhodili z výšky 6 000 – 6 200 m na cieľ 92 ton bômb. Ako posledná sa nad cieľ dostala 98. bombardovacia skupina, ktorej Liberatory o 10.21 h zhodili na horiacu Apollku 92,5 ton bômb. Dovedna tak americkí letci na Bratislavu zhodili 369 ton bômb, ktoré okrem Apollky zasiahli Zimný prístav, kde potopili 15 lodí vrátane 6 vlečných a 4 tankových člnov, budovu dnešného Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží, Ministerstvo dopravy a verejných prác na Kempelenovej ulici, Dunajské kasárne, budovu vtedajšieho Slovenského rozhlasu na Jakubovom námestí, ako aj ďalšie budovy na Drevenej ulici, Suchom mýte, Talerovej ulici, Vysokej ulici, Karadžičovej ulici, Grősslingovej ulici a v Petržalke. Podľa dobových správ bolo v areáli Apollky počas náletu zabitých 74 zamestnancov, ďalšie obete boli zaznamenané na miestach v meste, kde dopadli americké bomby. Americké velenie letectva zhodnotilo výsledky náletu ako veľmi dobré.
Tomuto hodnoteniu sa však niet čo diviť, pretože bratislavská rafinérka bola zničená na 80 %. Prvé odhady slovenských štátnych inštitúcií hovorili o stovkách mŕtvych a ranených. V bratislavských nemocniciach po nálete ošetrili 585 osôb, 717 osôb bolo nezvestných... Podľa neskorších správ prišlo o život pri tomto prvom americkom leteckom útoku na Slovensko dovedna 118 ľudí. Slovenské stíhacie letectvo, konkrétne letka 13, proti Američanom nezasiahla, pretože v čase bombardovacieho náletu na Bratislavu sa nachádzala v inom priestore a do vzdušného priestoru Bratislavy priletela až po nálete... Napriek tomu, že slovenskí stíhači nemohli z objektívnych príčin útok Američanov ani sčasti eliminovať, príslušníci Nemeckej leteckej misie ich neprávom označili za zbabelcov. Tieto tvrdé slová v podstate vyústili do útoku 8-člennej slovenskej skupiny stíhačov na americký bombardovací zväz o 10 dní neskôr, ktorý si vyžiadal životy troch slovenských stíhačov a taktiež znamenal aj stratu siedmich moderných lietadiel Bf 109G-6, s ktorými sa počítalo v ozbrojenom vystúpení proti Nemcom.
Text: pplk. v zál. PhDr. Peter Šumichrast, PhD.
Fotografie: VHA Bratislava
