VHÚ k Vám domov XXIX. - Československé perute britského Kráľovského letectva v rokoch 2. svetovej vojny
Po porážke Francúzska sa vo Veľkej Británii do polovice augusta 1940 sústredilo 932 československých letcov, ktorí po previerke uskutočňovanej britskými spravodajskými orgánmi, zložení prísahy anglickému kráľovi a vykonaní československej vojenskej prísahy, boli na dobu vojny zaradení do dobrovoľníckej zálohy Kráľovského letectva (Royal Air Force Volunteer Reserve, RAFVR). Následne boli odosielaní na letecké základne, kde sa formovali československé perute, alebo k britským leteckým jednotkám.
Prvá československá letecká jednotka vo Veľkej Británii vznikla ešte pred podpísaním Dohody medzi dočasnou československou vládou a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o československej brannej moci z 25. 10. 1940. Stalo sa tak 12. 7. 1940 na základni v Duxforde vytvorením 310. čs. stíhacej perute. V rovnakom dni vznikla v Cosforde československá výcviková a náhradná jednotka. Na tej istej leteckej základni bola 27. 7. 1940 zriadená 311. čs. bombardovacia peruť. O niekoľko týždňov neskoršie (5. 9. 1940) v Duxforde vznikla 312. čs. stíhacia peruť a 10. 5. 1941 sa na základni v Cattericku začala písať história tretej československej stíhacej perute s číslom 313.
Československí stíhací letci zasiahli do bojov už počas leteckej bitky o Veľkú Britániu (13. 8. – 31. 10. 1940). Ako prvá začala 26. augusta bojovú činnosť 310. čs. stíhacia peruť a od 2. októbra sa do nej zapojila aj 312. čs. stíhacia peruť. Po skončení leteckej bitky o Veľkú Britániu sa československé stíhacie perute popri plnení úloh protivzdušnej obrany podieľali na sprevádzaní bombardovacích lietadiel uskutočňujúcich nálety na Nemecko a nim okupované krajiny. Do mája 1942 pôsobili odlúčene v rámci vyšších britských jednotiek a potom v rámci československej stíhacej skupiny (Czechoslovak Fighter Wing). 8. 11. 1943 bola táto letecká skupina presunutá od vzdušnej obrany Veľkej Británie k britskému taktickému letectvu. V jeho rámci sa stíhacie perute zlúčili do 134. československej poľnej stíhacej skupiny, zúčastňovali sa na akciách spojených s prípravami na vylodenie v Normandii a od 6. 6. do 3. 7. 1944 na jeho leteckom zabezpečovaní. Následne boli opäť zaradené do letectva vzdušnej obrany Veľkej Británie, v rámci ktorého zotrvali až do konca vojny. Vykonávali však aj ofenzívne akcie, počas ktorých sprevádzali bombardovacie lietadla pri ich náletoch na nepriateľské ciele, v septembri 1944 sa podieľali na leteckej podpore výsadkovej operácie spojeneckých vojsk v priestore Arnhemu a v marci 1945 chránili spojenecké výsadkové jednotky v priestore Weselu, východne od Rýna.
O úspešnej bojovej činnosti československých stíhacích perutí vytvorených vo Veľkej Británii a československých stíhacích letcov pôsobiacich v britských a poľských perutiach svedčí, že od augusta 1940 do konca vojny zostrelili alebo poškodili vyše 360 nepriateľských lietadiel.
311. čs. bombardovacia peruť začala plniť bojové úlohy 10. 9. 1940, keď sa jej tri posádky zúčastnili na bombardovaní železničnej stanice v Bruseli. Do konca vojny vykonala 3 113 letov v trvaní 26 719 operačných hodín. Napadla 72 cieľov na území Nemecka, Francúzska, Belgicka a Talianska, na nepriateľské ciele zhodila 1218 ton trhavých bômb a 92 925 zápalných bômb, napadla vyše 70 nepriateľských ponoriek a povrchových plavidiel.
Do oslobodenej vlasti, na pražské letisko v Ruzyni, stíhacie perute oficiálne prileteli 13. 8. 1945. O týždeň neskoršie priletela aj bombardovacia peruť.
Službou v československých leteckých jednotkách vo Veľkej Británii, spolu s Čechmi a Slovákmi zaradenými do britských a poľských perutí, prešlo 2 500 príslušníkov letectva, 529 z nich zahynulo, 250 utrpelo zranenia a 52 padlo do zajatia.
Foto: VÚA-VHA Praha, zbierka autora
Publikované v mesačníku OBRANA č. 5/2020.
