Výstavný projekt Fraňo Štefunko – Tretí rozmer premenlivej doby
VHÚ sa prostredníctvom Múzejného oddelenia Piešťany VHM zapojil do spolupráce na výstavnom projekte Fraňo Štefunko - Tretí rozmer premenlivej doby. Na jeho príprave sa podieľali Turčianska galéria v Martine a Galéria Jána Koniarka v Trnave. Autorsky výstavu zastrešili kurátori Patrik Krajčovič a Adam Galko. Výstava bola po druhýkrát vo svojej rozšírenej podobe sprístupnená vernisážou 14. septembra 2023 v Novom krídle Koppelovej vily v trnavskej Galérii Jána Koniarka.
Výstava predstavuje súborné dielo sochára, zakladateľa slovenského moderného sochárstva, Fraňa Štefunka (1903 – 1974), ktorého tvorba sa začala odvíjať od začiatku 30. rokov minulého storočia. Malé plastiky, portréty osobností, ale aj návrhy monumentálnych diel vo verejnom priestore reflektujú príbeh jedného človeka na pozadí národných dejín a politických zmien. Okrem sochárstva sa autor zameriaval aj na medailérsku a trochu opomínanú tvorbu vojenských vyznamenaní, známu skôr v okruhu zberateľov. Okrem línie spodobovania rôznych národných dejateľov Štefunko v medailérskej tvorbe tematicky odzrkadľuje spoločenské zmeny, ktorých bol súčasťou. Od roku 1939 sa začal aktívne venovať tvorbe vojenských radov a medailí. Odmysliac si ideologickú rovinu týchto vyznamenaní, sú dokladom Štefunkovej vysokej citlivosti na detail a umeleckej zdatnosti prispôsobiť sa aj iným médiám na pomedzí sochárstva, šperkárstva a dizajnu. Už v roku 1939 spracoval návrh na vyznamenanie Za hrdinstvo a medzi najvýznamnejšie práce z tohto obdobia môžeme považovať Vojenný víťazný kríž z roku 1940. V Turčianskej galérii v Martine sa dochovalo niekoľko prípravných skíc krížov a reťazí, ktoré ukazujú možné variácie a do značnej miery korešpondujú s reálnym vyhotovením tohto vyznamenania. Okrem iného je Fraňo Štefunko autorom Medaily Slovenského kríža (1940), Radu Slovenského kríža (1940) a ďalších z tohto obdobia. Po druhej svetovej vojne a zmene politickej a spoločenskej situácie sa zmenil aj zámer Štefunkovej tvorby. Hrdo sa hlásil k odkazu SNP a keďže bol priamym účastníkom odboja, táto udalosť slovenských dejín sa odzrkadlila aj v jeho medailérskej tvorbe. Aj v povojnovom období okrem pretrvávajúcej línie portrétovania osobností slovenských dejín vytváral medaily k rôznym výročiam.
Tento rodák z Vlčkoviec pri Trnave prišiel v roku 1932 po absolvovaní úžitkovej sochárskej tvorby na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe do Martina, kde vo svojom ateliéri začal modelovať prvé osobnosti národnej histórie. Jeho tvorba tak reflektuje dejiny od prvej Československej republiky cez obdobie Slovenskej republiky z rokov 1939 – 1945, Slovenského národného povstania až po obdobie normalizácie. Prezentácia rozsiahleho diela tak poodhaľuje nielen osobnosť Fraňa Štefunka ako sochára, portrétistu, priekopníka trojštvrtinovej figúry, monumentalistu, medailéra, ale aj človeka, ktorý zhmotňoval svoj príbeh na pozadí rýchlo meniacej sa historickej doby.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň aj hlavným partnerom výstavy. Výstava je sprístupnená v priestoroch Galérie Jána Koniarka v Trnave do 5. novembra 2023.
Text: VHÚ
Foto: Galéria Jána Koniarka v Trnave
Výstava predstavuje súborné dielo sochára, zakladateľa slovenského moderného sochárstva, Fraňa Štefunka (1903 – 1974), ktorého tvorba sa začala odvíjať od začiatku 30. rokov minulého storočia. Malé plastiky, portréty osobností, ale aj návrhy monumentálnych diel vo verejnom priestore reflektujú príbeh jedného človeka na pozadí národných dejín a politických zmien. Okrem sochárstva sa autor zameriaval aj na medailérsku a trochu opomínanú tvorbu vojenských vyznamenaní, známu skôr v okruhu zberateľov. Okrem línie spodobovania rôznych národných dejateľov Štefunko v medailérskej tvorbe tematicky odzrkadľuje spoločenské zmeny, ktorých bol súčasťou. Od roku 1939 sa začal aktívne venovať tvorbe vojenských radov a medailí. Odmysliac si ideologickú rovinu týchto vyznamenaní, sú dokladom Štefunkovej vysokej citlivosti na detail a umeleckej zdatnosti prispôsobiť sa aj iným médiám na pomedzí sochárstva, šperkárstva a dizajnu. Už v roku 1939 spracoval návrh na vyznamenanie Za hrdinstvo a medzi najvýznamnejšie práce z tohto obdobia môžeme považovať Vojenný víťazný kríž z roku 1940. V Turčianskej galérii v Martine sa dochovalo niekoľko prípravných skíc krížov a reťazí, ktoré ukazujú možné variácie a do značnej miery korešpondujú s reálnym vyhotovením tohto vyznamenania. Okrem iného je Fraňo Štefunko autorom Medaily Slovenského kríža (1940), Radu Slovenského kríža (1940) a ďalších z tohto obdobia. Po druhej svetovej vojne a zmene politickej a spoločenskej situácie sa zmenil aj zámer Štefunkovej tvorby. Hrdo sa hlásil k odkazu SNP a keďže bol priamym účastníkom odboja, táto udalosť slovenských dejín sa odzrkadlila aj v jeho medailérskej tvorbe. Aj v povojnovom období okrem pretrvávajúcej línie portrétovania osobností slovenských dejín vytváral medaily k rôznym výročiam.
Tento rodák z Vlčkoviec pri Trnave prišiel v roku 1932 po absolvovaní úžitkovej sochárskej tvorby na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe do Martina, kde vo svojom ateliéri začal modelovať prvé osobnosti národnej histórie. Jeho tvorba tak reflektuje dejiny od prvej Československej republiky cez obdobie Slovenskej republiky z rokov 1939 – 1945, Slovenského národného povstania až po obdobie normalizácie. Prezentácia rozsiahleho diela tak poodhaľuje nielen osobnosť Fraňa Štefunka ako sochára, portrétistu, priekopníka trojštvrtinovej figúry, monumentalistu, medailéra, ale aj človeka, ktorý zhmotňoval svoj príbeh na pozadí rýchlo meniacej sa historickej doby.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň aj hlavným partnerom výstavy. Výstava je sprístupnená v priestoroch Galérie Jána Koniarka v Trnave do 5. novembra 2023.
Text: VHÚ
Foto: Galéria Jána Koniarka v Trnave
