Životné jubileum Jozefa Bystrického - Slávnostné uvedenie publikácie do života
Kolektívna monografia Slovensko v boji proti fašizmu, prináša zaujímavé sondy do dejín ľudstva, a to od staroveku až do modernej doby, s prevahou informácií o vojenskej histórii Slovenska a Slovákov.
Prvým z celkového počtu osemnástich príspevkov domácich, ale aj zahraničných autorov, je príspevok Vladimíra Segeša, pracovníka Vojenského historického ústavu, ktorý čitateľovi približuje základný náčrt fenoménu vojen od najstarších čias až po moderné dejiny, a to so zreteľom na európsky vývoj. V rámci jednotlivých historických epoch – staroveku, stredoveku, novoveku a modernej doby, venuje pozornosť základným formám brannej povinnosti a výkonu vojenskej služby, ochrannej zbroji a zbraniam, taktike, operačnému umeniu a stratégii a v neposlednom rade jednotlivým druhom vojsk – najmä pechote, jazdectvu, delostrelectvu a technickému vojsku – a ich význame, úlohách a zástoji v dejinnom procese.
Výberom témy, ako aj spôsobom jej spracovania je pre slovenskú čitateľskú verejnosť nezvyčajný príspevok pracovníka Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Petra Bystrického, ktorý na oslavu otcovho životného jubilea porovnáva priebeh prvej fázy gotickej vojny medzi Byzantskou ríšou a Ostrogótmi (535 – 540) s talianskou kampaňou druhej svetovej vojny (1943 – 1945). Autor v nej poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že sa tieto vojny viedli v rôznych spoločenských, politických a ekonomických podmienkach, existuje niekoľko pozoruhodných podobností, ktoré vznikli nielen zo špecifických geografických a klimatických podmienok Apeninského polostrova, ale aj z porovnateľných vojenských cieľov, priorít a spôsobilostí Apeninského polostrova.
Ďalším z príspevkom tvoriacich obsah kolektívnej monografie je príspevok Miloslava Čaploviča, ktorý sa zameral na opis historických reálií viažucich sa k Dunajskej flotile rakúsko-uhorskej monarchie, ktorá síce nebola rozhodujúcou ani najpočetnejšou zložkou cisárskej a kráľovskej armády, no mala nezastupiteľné miesto v operačných plánoch i bojových akciách počas celej Veľkej vojny.
Prvým z trojice zahraničných príspevkov tvoriacich obsah kolektívnej monografie je príspevok pracovníčky Historického ústavu Akadémie vied Českej republiky Zlatice Zudovej – Leškovej. Menovaná sa vo svojom príspevku zamerala na objasnenie historických udalostí odohrávajúcich sa v období Mníchova až do začiatku druhej svetovej vojny, ktoré označuje ako obdobie čakania na vojnu. V príspevku sa sústreďuje na temné obdobie histórie ľudstva, v ktorom vrcholili skryté i otvorené formy vnútorných i vonkajších zásahov voči Rakúsku, Československu a rovnako proti európskemu židovstvu, a ktoré sa súčasne stali meradlom sily a odhodlania demokratických mocností brániť mier v Európe.
Po príspevku Zlatice Zudovej – Leškovej prinášame príspevok Michala Schvarca z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sa vo svojom príspevku zameriava na doteraz málo poznané aspekty okupácie západného Slovenska nemeckými vojenskými a policajno-bezpečnostnými jednotkami v marci 1939, z ktorého sa vytvorilo tzv. ochranné pásmo. V jeho druhej časti pozornosť upriamuje na maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt na východnom Slovensku, predovšetkým na jeho genézu a inštrumentalizáciu Maďarskom na prelome rokov 1938 – 1939.
Priaznivcov slovenskej útočnej vozby určite zaujme príspevok českého historika Oldřicha Pejsa, ktorý v ňom približuje obdobie neľahkého vzniku martinského Pluku útočnej vozby na „základoch“ Pluku útočnej vozby č. 3 československej armády.
Na počiatočné problémy spojené so vznikom útvarov, ústavov a zariadení slovenskej brannej moci nadväzuje príspevok Petra Kralčáka, z bratislavského Vojenského historického archívu VHÚ, ktorý približuje historické súvislosti existencie Pracovného zboru ministerstva národnej obrany. Vo svojom príspevku medzi iným zdôrazňuje, že Pracovný zbor ministerstva národnej obrany, ktorý vznikol 15. januára 1941 a existoval až do posledných dní existencie vojnovej Slovenskej republiky, prekonal vo svojich začiatkoch tak ako každá nová organizácia viaceré „detské“ choroby, pretože jeho tvorcovia nemali pred sebou vzor, podľa ktorého by mohli organizáciu tohto špecifického zboru vytvoriť.
Ďalší z príspevkov kolektívnej monografie je príspevok Kataríny Hradskej Meškovej z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied pod názvom Výchova a vzdelávanie židovských detí v pracovných táboroch. Vo svojom príspevku sa zaoberá nielen zakladaním škôl pre školopovinnú mládež, ale aj organizovaním vyučovacieho procesu, ktorý sa riadil osnovami ministerstva školstva a národnej osvety. Zdôrazňuje, že učitelia a pedagogickí pracovníci v nich vytvárali pre deti optimálne podmienky na to, aby nezanedbávali školské návyky a aby ich vychovávali v morálnom i náboženskom duchu. Zároveň zdôrazňuje, že uzavretý priestor, v ktorom sa deti pohybovali, im aj napriek zložitým podmienkam umožňoval prežiť čas čakania na deportácie ich rodičov do koncentračných a vyhladzovacích táborov.
O tom, že v kolektívnej monografii nebude absentovať príspevok približujúci problematiku faleristiky a vexilógie svedčí príspevok Imricha Purdeka z VHÚ Bratislava, ktorý sa venuje vojenskej symbolike československých jednotiek v čase druhej svetovej vojny 1939 – 1945. Poukazuje na existujúce príčiny ich sformovania na Západe, Východe, na Strednom východe či v severnej Afrike, ako aj domáceho vojska v danej dobe. Zároveň sa zaoberá vojenskou symbolikou a jej jednotlivými druhmi. Podrobným skúmaním príslušných skupín vojenskej symboliky československých zahraničných jednotiek predstavuje hodnotnú databázu veľmi veľkého množstva údajov o špecifických spôsoboch aplikácie vojenskej symboliky. Zároveň prezentuje jej konkrétnu výtvarnú podobu niektorých symbolov.
Ďalších päť príspevkov je venovaných historickým udalostiam, ktoré sa odohrali v predvečer Slovenského národného povstania, resp. počas jeho trvania.
Prvou z nich je príspevok Igora Baku z bratislavského VHÚ, ktorý na základe dochovaného dobového hlásenia žandárskej stanice Vrútky z 26. augusta 1944 približuje okolnosti a priebeh partizánskeho prepadu hotela Slávia vo Vrútkach 26. augusta 1944, ktorého výsledkom bolo zastrelenie niekoľkých tu ubytovaných nemeckých poľných žandárov. Autor tento incident rekonštruuje predovšetkým na základe dodnes nepublikovaného hlásenia vyhotoveného žandárskou stanicou Vrútky, určeného pre Ústredňu štátnej bezpečnosti, a tiež na základe prác spomienkového charakteru. Celú udalosť sa pritom snaží zasadiť do širšieho kontextu udalostí, ktoré determinovali narastanie povstaleckej vlny v tomto regióne.
O tom, akú výzbroj používali povstalci v bojoch proti fašizmu počas Slovenského národného povstania sa dozvedáme z príspevku Mariana Uhrina z Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici pod názvom K problematike výzbroje povstaleckej 1. čs. armády na Slovensku. Vo svojom príspevku, ktorý postavil na základe primárneho výskumu k tejto problematike, konštatuje že materiálne zabezpečenie povstaleckej armády narážalo od počiatku na zásadné problémy, pričom niektoré idú na vrub nedostatočnej pripravenosti povstania, osobných zlyhaní a v neposlednom rade bojových akcií. Tieto problémy spôsobili nedostatočné vybavenie zbraňami a strelivom, ktoré sa prejavilo najmä v druhej polovici októbra 1944. V konečnom dôsledku práve materiálne zabezpečenie limitovalo fungovanie povstaleckej armády a povstania ako takého a malo vplyv aj na ukončenie aktivít 1. čs. armády na Slovensku.
O tom, že nedostatok výzbroje, výstroja a materiálu vojenského významu všetkého druhu sa velenie povstaleckej armády pokúšalo riešiť aj ich dodávkami od Sovietov tzv. leteckým mostom, nám približuje obsah spoločného príspevku známej autorskej dvojice venujúcej sa letectvu, leteckého nadšenca – Stanislava Bursu a Jána Stanislava, bývalého generálneho riaditeľa bansko-bystrického Múzea Slovenského národného povstania, na základe opisu činnosti operačnej skupiny 5. orelského leteckého zboru diaľkového doletu a jej veliteľa gardového plk. B. F. Čirskova.
Na problematiku letectva v období Slovenského národného povstania nadväzujú aj príspevky riaditeľov odborov vedy a výskumu pražského VHÚ Jiřího Rajlicha, ako aj bratislavského VHÚ Petra Šumichrasta. V oboch príspevkoch uznávaných leteckých historikov nachádzame doposiaľ málo známe, resp. neznáme informácie o činnosti nemeckej Luftwaffe v období operačného nasadenia časti jej síl proti povstalcom, resp. osudoch niektorých jej príslušníkov, ktorí padli do zajatia.
Do kolektívnej monografie prispel okrem bývalého generálneho riaditeľa bansko-bystrického Múzea Slovenského národného povstania aj jeho súčasný generálny riaditeľ Stanislav Mičev, ktorý v nej prezentuje príspevok Aktivity protisovietskych ozbrojených zložiek na území oslobodených Červenou armádou v rokoch 1944 – 1945.
Poslednou trojicou z rady príspevkov tvoriacich kolektívnu monografiu Slovensko v boji proti fašizmu, Slovensko na strane demokracie sú príspevky Slavomíra Michálka, riaditeľa Historického ústavu Slovenskej akadémie vied pod názvom Formovanie bipolárneho sveta na príklade simultánneho odchodu spojeneckých armád z ČSR na konci roku 1945, Ľudovíta Hallona z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied pod názvom Dopad financovania vojnového hospodárstva na vývoj ekonomiky Slovenska po roku 1945 na príklade Tatra banky a Mareka Sýrneho, pracovníka Múzea Slovenského národného povstania, ako aj Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pod názvom Politický boj o armádu na Slovensku medzi oslobodením roku 1945 a komunistickým prevratom vo februári 1948.
Obsah trojice týchto príspevkov približuje historické reálie spojené s vývojom Slovenska v danej historickej dobe, keď pravdu postupne nahrádzala lož, keď sa hrdinovia protifašistického boja dostávali postupom času na okraj spoločnosti...
Vydavateľ diela, ktoré sa zrodilo z výsledkov vedeckej práce takmer dvoch desiatok renomovaných domácich, ale aj zahraničných autorov, verí, že čitatelia si nájdu ten „svoj príspevok“, ktorého obsah ich zaujme a prinesie im nové informácie.
Text: VHÚ
Foto: VHÚ
