Major in memoriam Michal PAVLOVIČ (krycie meno Ing. Hrom)
Narodil sa 27. 9. 1916 v Budapešti. V rokoch 1923 – 1927 navštevoval základnú školu v Merašiciach, 1927 – 1929 študoval na gymnáziu v Nitre, 1927 – 1935 v Prievidzi, 1935 – 1937 na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Odvedený 18. 3. 1938. V rokoch 1938 a 1939 mal povolený odklad nastúpenia prezenčnej služby, pred službou v slovenskej armáde pracoval ako zmluvný úradník riaditeľstva Slovenských železníc.
20. 1. 1940 nastúpil na prezenčnú službu v Trenčíne. 17. 2. 1940 ho odoslali do poddôstojníckej školy v Nitre a preradili k automobilovému pluku 1 a do 15. 11. 1940 bol vedený v autooddieli II. Medzitým bol 15. 6. 1940 povýšený do hodnosti slobodníka. Od 15. 11. 1940 začal študovať na Vojenskej akadémii. Po vstupe Slovenska do vojny proti ZSSR odišiel 4. 7. 1941 do poľa s prepožičanou hodnosťou poručík aut. 27. 2. 1942 sa vrátil z poľa a 1. 2. 1942 mu bola odňatá prepožičaná hodnosť. Dňa 1. 3. 1942 bol zaradený do Vojenskej akadémie, ktorú absolvoval 1. 7. 1942 a získal hodnosť poručík automobilového vojska. Bol premiestnený do autopráporu 1 do Nitry a ustanovený za čakateľa na služobné miesto v služobnej kategórii dôstojníkov absolventov Vojenskej akadémie. 1. 7. 1942 pridelený do technickej roty a 25. 7. 1942 pridelený do dielní I.– III. stupňa. 14. 8. 1942 ho ustanovili za pobočníka veliteľa Automobilového práporu 1. 1. 10. 1942 pridelili do výcvikovej roty Automobilového práporu 1 ako inštruktora pre výcvik vodičov motorových vozidiel. 31. 3. 1943 odišiel do poľa k Zaisťovacej divízii, kde zastával funkciu veliteľa autokolóny v Ovruči, Mozyre, Kozinkách a Minsku. Počas druhej frontovej služby prejavil antifašistickú orientáciu a nadviazal kontakty s bieloruskými partizánmi. Po prezradení bol zatknutý, podarilo sa mu však ujsť. 30. 9. 1943 odišiel k bieloruským partizánom. V neprítomnosti bol odsúdený na trest smrti.
Pôsobil v partizánskej brigáde Ponomarenko, kde okrem riadenia a plánovania diverznej a bojovej činnosti agitoval slovenských a maďarských vojakov na prechod na stranu sovietskej Červenej armády. Po spojení sa partizánskej brigády so sovietskou Červenou armádou v júni 1944 sa prihlásil do čs. vojska v ZSSR. Po absolvovaní špeciálneho výcviku bol vybraný čs. voj. misiou ako jej styčný dôstojník s Vojenským ústredím na Slovensku a za tým účelom bol 6. 8. 1944 vysadený na Ploskej v Nízkych Tatrách. Na dohovorenom mieste ho čakala skupina vysokoškolákov na čele s profesorom J. Chovanom z poverenia pplk. gšt. J. Goliana. Po príchode do Banskej Bystrice pomocou svojich spolupracovníkov (Š. Kuchárek, J. Lakota, A. Bukový) mal nadviazať spojenie s Čs. vojenskou misiou v Moskve. Keďže sa nechcel podriadiť Vojenskému ústrediu a usiloval sa o samostatnosť, slovenskí antifašistickí dôstojníci mali k nemu spočiatku rezervovaný postoj. Úlohu styčného dôstojníka plnil až do vojenskej porážky Povstania, potom ustúpil do hôr stredného Slovenska a od decembra 1944 pôsobil v Bratislave. Zapojil sa do odbojových štruktúr prostredníctvom odbojovej skupiny Justícia a naďalej plnil spravodajské úlohy, podával správy o okupovanom Slovensku. Orgány slovenských bezpečnostných zložiek v dôsledku zrady prišli na jeho stopu, v januári 1945 bol zatknutý, podarilo sa mu však utiecť, pri ďalšom pokuse o zatknutie bol 3. 2. 1945 v bratislavskom ilegálnom byte zastrelený. Pochovaný je v Kapinciach.
Text: PhDr. František Cséfalvay, CSc. VHÚ – OVHV
Foto: M SNP (foto vytvorené posmrtne v povojnovom období)
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 189-190. ISBN 978-80-89523-20-7.
