Dukla

Hlavnou dominantou celej duklianskej oblasti je Pamätník 1. čs. armádneho zboru s vojnovým cintorínom. V jeho blízkom okolí boli na autentických miestach postupne vybudované tri pomníky, ktoré sa bezprostredne viažu k udalostiam spojeným s priebehom Karpatsko-duklianskej operácie (KDO). Konkrétne sa jedná o pomník generála Jaroslava Vedrala-Sázavského, pomník československých ženistov a pomník Míľnik „Volanie“. V tesnej blízkosti samotnej štátnej hranice sa napokon nachádza aj vyhliadková veža. Na južnom okraji katastra obce Vyšný Komárnik sú v blízkosti hlavného cestného ťahu na jednej strane  zrekonštruované vojenské bunkre štábu 3. čs. brigády 1. čs. armádneho zboru a takmer oproti nim sa nachádza tzv. delový areál. 

Pamätník 1. čs. armádneho zboru s vojnovým cintorínom, pomník generála Jaroslava Vedrala-Sázavského, pomník československých ženistov a pomník Míľnik „Volanie“ sú ako pamiatkové objekty súčasťou národnej kultúrnej pamiatky, ktorá bola do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu zapísaná na základe uznesenia predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 24 zo dňa 27. februára 1961 ako Dukelské bojisko.

Pamätník 1. čs. armádneho zboru s vojnovým cintorínom

Tento pamätník bol verejnosti slávnostne sprístupnený dňa 2. októbra 1949 pri príležitosti osláv 5. výročia KDO vtedajším ministrom školstva a osvety profesorom Zdenkom Nejedlým. Zaujímavosťou je, že za ministrom prednášajúcim slávnostný prejav ležal pochovaný v hrobe aj jeho syn Vít, ktorý počas duklianskych bojov zomrel na týfus. Tohto slávnostného aktu sa zúčastnil aj vtedajší minister národnej obrany, armádny generál Ludvík Svoboda. Základný kameň pamätníka bol položený dňa 6. októbra 1947 práve Zdenkom Nejedlým. Tomu predchádzalo vypísanie celoštátnej súťaže na spracovanie architektonického návrhu. Dňa 23. mája 1947 komisia rozhodla, že prvú cenu neudelí ani jednému z predložených návrhov. Druhú cenu získal spoločný návrh Ing. arch. Josefa Grusa a akademického sochára Jána Adolfa Víteka z Prahy, ktorým bol zadaný aj celkový projekt na realizáciu výstavby. Podľa neho mal mať pamätník tvar písmena „V“, ktoré malo znázorňovať jednak smer postupu sovietskych a československých vojsk na československo-poľskom pohraničí a zároveň malo symbolizovať aj klin vrazený do nemeckej obrany na tomto území. Pri čelnom pohľade mal pritom pylón evokovať podobu husitského štítu a súčasne pri bočnom pohľade symbolizovať aj Duklu ako bránu oslobodenia. Výstavba celého komplexu napokon prebehla v období od mája 1948 do septembra 1949, pričom ako základný stavebný materiál tu bol použitý čadič z Krupiny a sivobiely kameň z moravských Jeseníkov. Samotný pylón pamätníka dosahuje výšku 28 metrov. Pod jeho vrcholom bol na čelnej strane osadený československý štátny znak a na piedestál jeho severnej strany bola inštalovaná socha československého vojaka v nadživotnej veľkosti vzdávajúceho na poctu zbraň a hold padlým spolubojovníkom. Jej autorom bol akademický sochár Ján Adolf Vítek. Obradnú sieň pamätníka tvorí kolumbárium, na ktorého výklenkoch, umiestnených okolo plastiky prisahajúceho československého vojaka, sú vyryté najznámejšie miesta bojov zboru pri jeho ceste z Buzuluku do Prahy. Pred kolumbárium bola umiestnená urna obsahujúca prste zeminy z jednotlivých bojísk. Umelecky spracovaný portál obradnej siene zdobia reliéfy a výjavy z bojovej cesty zboru. V roku 1974 bolo na kolonáde vedúcej k pamätníku inštalovaných osem bronzových tabúľ, na ktorých sú vygravírované mená 1 265 príslušníkov zboru padlých v priebehu KDO. Dňa 2. októbra 1982 bola po obvode severnej časti vojnového cintorína inštalovaná tzv. Alej hrdinov. Tvorí ju 15 bronzových búst znázorňujúcich sovietskych a československých vojakov a dôstojníkov, ktorí sa vyznamenali počas bojov na území severovýchodného Slovenska. Súčasťou areálu pamätníka je vojnový cintorín, kde našlo v 47 spoločných hroboch miesto svojho posledného odpočinku 565 príslušníkov zboru, ktorí padli počas KDO a pri následných oslobodzovacích bojoch. V samostatnom hrobe je na čestnom mieste priamo oproti soche vojaka pochovaný brigádny generál Jaroslav Vedral-Sázavský, ktorý padol dňa 6. októbra 1944 pri výbuchu protitankovej míny. 

Od roku 1949 do roku 1964 sa na piedestáli pamätníka vystriedali celkovo až štyri sochy a pôvodný kamenný československý znak bol v roku 1964 prekrytý kovovým znakom ČSSR. V rámci snahy Vojenského historického ústavu prinavrátiť pamätníku pôvodnú podobu z roku 1949 bol v roku 2012 najskôr priamo na vrchole jeho pylónu zreštaurovaný pôvodný kamenný znak ČSR a následne v roku 2014 bolo súsošie „Žalujem....“ nahradené vernou umeleckou replikou pôvodnej sochy československého vojaka z roku 1949.

Pomník generála Jaroslava Vedrala-Sázavského

Približne 150 metrov južne od hraničného priechodu Vyšný Komárnik – Barwinek bol v roku 1967 slávnostne odhalený pomník pripomínajúci tragickú smrť brigádneho generála Jaroslava Vedrala-Sázavského. V priebehu KDO zastával funkciu veliteľa 1. brigády 1. čs. armádneho zboru. Plastiku, ktorej autorom je zaslúžilý umelec Vojtech Lőffler, tvorí na dve polovice rozpoltený žulový kameň pochádzajúci z kameňolomu pri Plzni. Symbolizuje puknuté srdce veliteľa, ktorý dňa 6. októbra 1944 zahynul pri výbuchu protitankovej míny. Bol jediným československým generálom, ktorý padol pri oslobodzovaní československého územia. Jeho pozostatky boli pochované na vojnovom cintoríne na Dukle.

Pomník ženistov

V bezprostrednej blízkosti hraničného priechodu Vyšný Komárnik – Barwinek bol v roku 1967 slávnostne odhalený pomník venovaný padlým ženistom 1. čs. armádneho zboru. Plastika, ktorá je spoločným výtvarným dielom zaslúžilého umelca Vojtecha Lőfflera a národného umelca Arpáda Račka stvárňuje ruky ženistu, ktorý zneškodňuje nemeckú tanierovú protitankovú mínu. Zaujímavosťou je, že pomník bol vybudovaný skoro presne na mieste, kde sa do roku 1949 nachádzal pôvodný vojnový cintorín československých vojakov a dôstojníkov.

Pomník Míľnik „Volanie“

Takmer priamo na slovensko-poľskej štátnej hranici bol v roku 1984 pri príležitosti osláv 40. výročia KDO slávnostne odhalený pomník s názvom Míľnik „Volanie“. Táto plastika, ktorá je dielom akademického sochára Dušana Pončáka z Prešova, symbolizuje vstup československej prieskumnej hliadky na územie niekdajšieho Československa. Pomník bol totiž postavený približne na mieste, kde dňa 6. októbra 1944 v skorých ranných hodinách prieskumná hliadka 2. práporu 1. brigády 1. čs. armádneho zboru pod velením čatára Vasiľa Nebiljaka dosiahla v priestore Duklianskeho priesmyku predvojnové československo-poľské štátne hranice. Čatár V. Nebiljak však ešte v ten istý deň padol v boji pri oslobodzovaní Vyšného Komárnika. 

Československý hraničný orientačný stĺp

Dňa 21. mája 2016 bola na hraničnom priechode Vyšný Komárnik – Barwinek slávnostne odhalená replika pôvodného československého hraničného orientačného stĺpu, ktorý bol vyrobený v septembri 1925 v Podbrezovej (výrobné číslo 18). Na hraničnom priechode bol potom osadený koncom roku 1927. Zaujímavosťou je, že na území Slovenska ide o jeden jediný zachovalý kus. Od roku 2013 stĺp postupne prešiel komplexnou obnovou a od roku 2017 je vystavený v Centrálnej expozícii vo Svidníku. Tu pripomína obdobia, kedy Československo muselo ako novovznikajúci štátny útvar zvádzať tvrdé boje o určenie svojich hraníc.   

Bunkre štábu 3. brigády 1. čs. armádneho zboru v ZSSR vo Vyšnom Komárniku

V roku 1959 bola pri príležitosti 15. výročia KDO v južnej časti katastra obce Vyšný Komárnik, v lese nazývanom Mativka, na autentickom mieste obnovená väčšia časť drevených bunkrov, tzv. zemľaniek. V tejto lokalite bol totiž v čase od 18. do 24. novembra 1944 umiestnený štáb veliteľa 3. brigády 1. čs. armádneho zboru, brigádneho generála Karla Klapálka. Priamo odtiaľ organizoval a riadil boj o východiská z Karpát, zabezpečoval súčinnosť so susednými jednotkami sovietskej 38. armády a chránil bezpečnosť ľavého krídla 1. brigády zboru. Komplexná obnova bunkrov bola naposledy realizovaná v rokoch 2013 – 2015.  

Delový areál Vyšný Komárnik

V roku 1964 bolo pri príležitosti osláv 20. výročia KDO v južnej časti katastra obce Vyšný Komárnik obnovené jedno z viacerých pôvodných palebných postavení československého delostrelectva spolu s priľahlými bunkrami, delostreleckými okopmi a krytmi obslúh. Práve z tohto miesta od 18. novembra 1944 podporovali delostrelecké a mínometné batérie čs. delostreleckých plukov početné útoky jednotiek sovietskeho 67. streleckého zboru 38. armády a 1. čs. armádneho zboru v snahe prelomiť nemecké obranné postavenia nachádzajúce sa na jednotlivých svahoch a kótach južne od Krajnej Bystrej a Nižného Komárnika. Úspešné pôsobenie československých delostrelcov na tomto mieste dnes pripomínajú na kamenných podstavcoch osadené dva kusy 152-mm kanónových húfnic vzor 1937 a dva kusy 122-mm húfnic vzor 1938.