Svidník

Dominantou celého areálu duklianskeho bojiska v rámci lokality Svidník je predovšetkým Pamätník sovietskej armády s priľahlým vojnovým cintorínom, ktorý zároveň predstavuje aj jednu z hlavných a architektonicky najzaujímavejších historických stavieb celého okresu. V jeho blízkom okolí bola o dekádu neskôr postavená štýlová budova niekdajšieho Dukelského múzea (v súčasnosti budova VHÚ – Múzejného oddelenia Svidník VHM s Centrálnou expozíciou). Jej exteriér bol potom postupne doplnený o exponáty ťažkej vojenskej historickej techniky tvoriace vonkajšiu expozíciu múzea s názvom Park bojovej techniky. 
Pamätník sovietskej armády s vojnovým cintorínom je ako pamiatkový objekt súčasťou národnej kultúrnej pamiatky, ktorá bola do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu zapísaná na základe uznesenia predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 24 zo dňa 27. februára 1961 ako Dukelské bojisko.

Pamätník sovietskej armády

Pamätník bol odhalený dňa 3. októbra 1954 pri príležitosti osláv 10. výročia Karpatsko-duklianskej operácie (KDO), ktorého základný kameň bol položený dňa 4. októbra 1949. Celý komplex bol postavený v rokoch 1950 – 1954 podľa spoločného architektonického návrhu Ing. arch. Karla Lodra, Václava Šedivého a Jána Krumprechta. Ako základný stavebný materiál bol použitý predovšetkým spišský travertín, ktorý sa dovážal zo Spišského Podhradia. Samotný pylón pamätníka má tvar štvorbokého ihlanu a jeho celková výška dosahuje 37 metrov. Ukončený je päťramennou hviezdou, ktorá meria 3,5 metra. Do štvorcového piedestálu pylónu boli osadené veľkorozmerné umelecké reliéfy s názvom „Zdvihnutie zástavy na slávu víťazstva, 9. máj 1945“, „Ľudia vítajú svojich sovietskych osloboditeľov“, „Zvítanie partizánov so sovietskou armádou“ a „Dedina víta sovietskych vojakov“. Ich autormi sú akademickí sochári Oskar Kozák, Ján Hana a František Gibala. Pred pylónom sa približne v strede celého komplexu nachádza bronzová socha sovietskeho seržanta, ktorý vzdáva hold padlým spolubojovníkom. Autormi štvormetrovej sochy sú akademickí sochári Jaroslav Bartoš a Ján Hana. Pod ňou sa nachádza široký nástupný priestor, na ktorého pravej strane je umiestnené pieskovcové súsošie s názvom „Smelý pohľad do budúcnosti“ od Františka Gibalu a oproti nemu pieskovcové súsošie s názvom „Stretnutie“ od Jána Hanu. Vstup na pamätník je tvorený menším schodiskom. Po jeho ľavej strane bol do vonkajšieho oporného múru osadený veľkorozmerný reliéf s názvom „Útok sovietskej armády“ a po pravej strane reliéf s názvom „Partizánska hliadka v Slovenskom národnom povstaní“. Súčasťou komplexu pamätníka je vojnový cintorín tvorený štyrmi masovými hrobmi, v ktorých je pochovaných vyše 9 000 sovietskych vojakov, ktorí padli počas KDO a pri oslobodzovaní severovýchodného Slovenska. Napokon súčasťou celého komplexu je aj parkovisko nachádzajúce sa pri hlavnej ceste, ktoré je s jeho hlavnou časťou spojené kolonádou lemovanou štýlovým osvetlením. 

V rokoch 2017 – 2021 prešiel pylón pamätníka spolu s väčšou časťou obvodových múrov celkovou revitalizáciou. Tá spočívala v kompletnom očistení jednotlivých umeleckých reliéfov a nepoškodených kamenných blokov, ďalej v oprave či nahradení poškodených kamenných blokov, ako aj v obnove poškodených škár medzi nimi. Okrem toho boli očistené aj súsošia nachádzajúce sa na oboch stranách nástupného priestoru. V roku 2019 bolo na pamätníku po takmer 30 rokoch najskôr obnovené osvetlenie jeho pylónu a sochy a o štyri roky neskôr boli obdobné práce realizované aj v priestore kolonády a spodného parkoviska. Celá táto komplexná obnova spočívala v odstránení starých zariadení s nefunkčnými a poškodenými svietidlami, v oprave poškodenej elektroinštalácie a v následnom inštalovaní nových, moderných a štýlových nízkoenergetických LED reflektorov napojených na senzory súmrakového spínača. Popri obnove osvetlenia boli v areáli pamätníka taktiež nainštalované aj moderné bezpečnostné kamery. Svojej revitalizácie sa taktiež dočkali aj veľkorozmerné drevené kríže umiestnené pred oboma vrchnými masovými hrobmi. Napokon od roku 2016 prebieha postupne v celom komplexe rozsiahla úprava drevín a zelene s cieľom čo možno najviac prinavrátiť tomuto miestu takú podobu, akú malo v čase svojho sprístupnenia pre verejnosť.

Park bojovej techniky vo Svidníku

Park sa nachádza v blízkosti hlavnej budovy múzea, pričom jeho výstavba sa realizovala v rokoch 1971 – 1974. Na ploche parku je rozmiestnených 17 múzejných exponátov prezentujúcich vojnovú (druhá svetová vojna) a povojnovú sovietsku, nemeckú a československú (vlastnú aj v licencii vyrobenú) ťažkú obrnenú, delostreleckú a leteckú bojovú techniku. Medzi prezentovanými exemplármi sa nachádza sovietsky gardový mínomet BM 13/16 (Kaťuša), sovietske dopravné lietadlo Lisunov Li-2, samohybné delo SD-100, stredný tank T-34/85, 152-mm kanónová húfnica vzor 18/47, vyslobodzovací tank VT-34, žeriavový tank JT-34, stredný delostrelecký ťahač AT-S 712 s pripojenou 152-mm kanónovou húfnicou vzor 1937, 85-mm protilietadlový kanón vzor 1944, 57-mm protitankový kanón vzor 43 (ZIS-2), 122-mm húfnica vzor 1938, 152-mm kanónová húfnica vzor 1937 a obrnený transportér OT-810 nesúci nemecké vojnové maskovanie a ďalšie.

Koncom roka 2023 sa začalo s komplexnou obnovou celého areálu. Ako prvé boli medzi budovou múzea a Pamätníkom sovietskej armády vybudované nové železobetónové podstavce pre prezentovanú techniku. Vo februári 2024 sa potom následne začalo s premiestňovaním jednotlivých exponátov. Prvé bolo do blízkosti budovy múzea presunuté dopravné lietadlo Lisunov Li-2 a v júni 2024 aj osadené na nové podstavce. V priebehu jarných mesiacov sa na nové miesta podarilo presunúť najskôr ľahšie exponáty delostreleckej techniky vrátane gardového mínometu BM 13/16, pričom následne v júli bola na nových podstavcoch osadená aj ostatná ťažká delostrelecká a pásová technika vrátane čiastočne zrenovovaného delostreleckého ťahača AT-S 712. Koncom septembra 2024 potom došlo k odstráneniu všetkých starých betónových podstavcov spolu s následnou príslušnou úpravou terénu.