1. októbra 1967 sa pod vedením plk. PhDr. Jaroslava Šolca, CSc., ustanovilo v Bratislave detašované pracovisko Vojenského historického ústavu Praha pre dejiny vojenstva na Slovensku. Objektívne k tomu prispel reformný obrodný proces v spoločnosti smerujúci k zavŕšeniu roka 1968, ktorý otvoril aj mnohé otázky vzťahu Čechov a Slovákov v existujúcom modeli štátoprávneho usporiadania vyžadujúcom zmenu. To všetko spolupôsobilo pri inštitucionalizovaní prvého vojensko-historického výskumného pracoviska na Slovensku a svojou mierou sa odrazilo v jeho ďalšom vývoji.
Rozkazom ministra národnej obrany č. 6 z 2. júna 1969 bol dňom 1. júna 1969 zriadený Československý vojenský historický ústav v Bratislave, ktorý: „je integrálnou relatívne samostatnou súčasťou Československého vojenského historického ústavu v Prahe s odbornou sférou činnosti v slovenskej vojenskej histórii a s teritoriálnou pôsobnosťou na území Slovenska ...“ Podľa tabuliek počtov mal mať spolu 65 pracovníkov [21 dôstojníkov, 1 práporčíka a 43 občianskych pracovníkov], čo sa aj v priebehu rokov 1969 – 1971 začalo sľubne realizovať.
S naštartovaním výskumu vojenských dejín Slovenska súviselo aj budovanie knižného i časopiseckého fondu a archívnej dokumentácie. 25. júla 1972 bola otvorená študovňa. Uskutočnili sa tiež prvé vedecké podujatia a stretnutia s pamätníkmi – účastníkmi prvého a druhého čs. odboja. Pracovisko Vojenského historického ústavu pôsobiace na Slovensku – Bratislave vtedy sídlilo na Jelenej ulici č. 2.
Reorganizáciou bratislavského Vojenského historického ústavu roku 1972, ktorá bola priamym dôsledkom postupujúcej normalizácie, bolo zriadené Oddelenie vojenských dejín Slovenska [OVDS] – VHÚ Praha so sídlom v Bratislave. Oddelenie organizačne pozostávalo z 3 skupín: skupiny zameranej na výskum vojenských dejín do roku 1938, skupiny po roku 1938 a skupiny dokumentácie a vedeckých informácií [dovedna 21 pracovníkov + 3 pracovníci pre prácu s pamätníkmi]. Po odchode plk. PhDr. Šolca do dôchodku, bol v auguste 1973 na krátky čas ustanovený za náčelníka genmjr. PhDr. Ing. Jozef Belas. Takisto z Oddelenia pamiatok a práce s pamätníkmi VHÚ Praha sa vyčlenila skupina pre Slovensko.
Pri obmedzenom personálnom obsadení OVDS v Bratislave v období normalizácie sa hlavná pozornosť vedeckého výskumu sústredila na zmapovanie protifašistického odboja na Slovensku 1939 – 1945. Zo staršieho historického obdobia vojenských dejín Slovenska sa vedeckí a výskumní pracovníci mohli venovať iba niektorým vybraným témam. Do konca roka 1983 viedol OVDS v Bratislave pplk. Ján Šimovček, CSc. Hlavnému pracovnému zameraniu OVDS v Bratislave napomáhali aj tematické zájazdy po stopách povstaleckých a oslobodzovacích bojov v rokoch 1944 – 1945. Od 1. januára 1984 vykonával funkciu náčelníka OVDS v Bratislave plk. PhDr. Ervín Pauliak, CSc.
Po novembri 1989 sa Oddelenie vojenských dejín Slovenska roku 1990 rozšírilo o 9 nových vedeckých a odborných pracovníkov a po rozdelení ČSFR roku 1993 nastúpili na OVDS ďalší dvaja vedeckí pracovníci. V roku 1993 sa začali prípravy projektu šesťzväzkových Vojenských dejín Slovenska. Po odchode plk. PhDr. Ervína Pauliaka do dôchodku funkciu náčelníka OVDS vykonával do roku 1994 pplk. PhDr. Václav Štefanský, DrSc.
S účinnosťou od 1. mája 1994 bol rozkazom ministra obrany SR č. 27 z 26. apríla 1994 zriadený Vojenský historický ústav (VHÚ) ako vedeckovýskumné, múzejné a archívne zariadenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Jeho prvú organizačnú štruktúru tvorilo: Riaditeľstvo VHÚ a Odbor vojensko-historických výskumov so sídlom v Bratislave, Vojenský historický archív v Trnave, Vojenské múzeum v Trenčíne a Vojenská správa budov 1028 vo Svidníku. Za prvého riaditeľa VHÚ bol vymenovaný pplk. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc.
27.03.1717 - Niekdajší vodca najväčšieho protihabsburského povstania František II. Rákoci dostal výzvu od tureckého sultána Ahmeda III. na spoločný boj proti Habsburgovcom, sľúbil mu finančnú podporu 2,5 milióna zlatých, ako aj obnovu integrity a nezávislosti Uhorska.
27.03.1848 - Začiatok vzbury v dedinách Hontianskej stolice pod vedením Janka Kráľa a Jána Rotaridesa (trvala do 30. marca)
27.03.1933 - Spoločnosť národov odsúdila vojenské akcie v Mandžusku a Japonsko opustilo SN.
27.03.2001 - Národná rada Slovenskej republiky schválila Bezpečnostnú stratégiu SR