1. októbra 1967 sa pod vedením plk. PhDr. Jaroslava Šolca, CSc., ustanovilo v Bratislave detašované pracovisko Vojenského historického ústavu Praha pre dejiny vojenstva na Slovensku. Objektívne k tomu prispel reformný obrodný proces v spoločnosti smerujúci k zavŕšeniu roka 1968, ktorý otvoril aj mnohé otázky vzťahu Čechov a Slovákov v existujúcom modeli štátoprávneho usporiadania vyžadujúcom zmenu. To všetko spolupôsobilo pri inštitucionalizovaní prvého vojensko-historického výskumného pracoviska na Slovensku a svojou mierou sa odrazilo v jeho ďalšom vývoji.
Rozkazom ministra národnej obrany č. 6 z 2. júna 1969 bol dňom 1. júna 1969 zriadený Československý vojenský historický ústav v Bratislave, ktorý: „je integrálnou relatívne samostatnou súčasťou Československého vojenského historického ústavu v Prahe s odbornou sférou činnosti v slovenskej vojenskej histórii a s teritoriálnou pôsobnosťou na území Slovenska ...“ Podľa tabuliek počtov mal mať spolu 65 pracovníkov [21 dôstojníkov, 1 práporčíka a 43 občianskych pracovníkov], čo sa aj v priebehu rokov 1969 – 1971 začalo sľubne realizovať.
S naštartovaním výskumu vojenských dejín Slovenska súviselo aj budovanie knižného i časopiseckého fondu a archívnej dokumentácie. 25. júla 1972 bola otvorená študovňa. Uskutočnili sa tiež prvé vedecké podujatia a stretnutia s pamätníkmi – účastníkmi prvého a druhého čs. odboja. Pracovisko Vojenského historického ústavu pôsobiace na Slovensku – Bratislave vtedy sídlilo na Jelenej ulici č. 2.
Reorganizáciou bratislavského Vojenského historického ústavu roku 1972, ktorá bola priamym dôsledkom postupujúcej normalizácie, bolo zriadené Oddelenie vojenských dejín Slovenska [OVDS] – VHÚ Praha so sídlom v Bratislave. Oddelenie organizačne pozostávalo z 3 skupín: skupiny zameranej na výskum vojenských dejín do roku 1938, skupiny po roku 1938 a skupiny dokumentácie a vedeckých informácií [dovedna 21 pracovníkov + 3 pracovníci pre prácu s pamätníkmi]. Po odchode plk. PhDr. Šolca do dôchodku, bol v auguste 1973 na krátky čas ustanovený za náčelníka genmjr. PhDr. Ing. Jozef Belas. Takisto z Oddelenia pamiatok a práce s pamätníkmi VHÚ Praha sa vyčlenila skupina pre Slovensko.
Pri obmedzenom personálnom obsadení OVDS v Bratislave v období normalizácie sa hlavná pozornosť vedeckého výskumu sústredila na zmapovanie protifašistického odboja na Slovensku 1939 – 1945. Zo staršieho historického obdobia vojenských dejín Slovenska sa vedeckí a výskumní pracovníci mohli venovať iba niektorým vybraným témam. Do konca roka 1983 viedol OVDS v Bratislave pplk. Ján Šimovček, CSc. Hlavnému pracovnému zameraniu OVDS v Bratislave napomáhali aj tematické zájazdy po stopách povstaleckých a oslobodzovacích bojov v rokoch 1944 – 1945. Od 1. januára 1984 vykonával funkciu náčelníka OVDS v Bratislave plk. PhDr. Ervín Pauliak, CSc.
Po novembri 1989 sa Oddelenie vojenských dejín Slovenska roku 1990 rozšírilo o 9 nových vedeckých a odborných pracovníkov a po rozdelení ČSFR roku 1993 nastúpili na OVDS ďalší dvaja vedeckí pracovníci. V roku 1993 sa začali prípravy projektu šesťzväzkových Vojenských dejín Slovenska. Po odchode plk. PhDr. Ervína Pauliaka do dôchodku funkciu náčelníka OVDS vykonával do roku 1994 pplk. PhDr. Václav Štefanský, DrSc.
S účinnosťou od 1. mája 1994 bol rozkazom ministra obrany SR č. 27 z 26. apríla 1994 zriadený Vojenský historický ústav (VHÚ) ako vedeckovýskumné, múzejné a archívne zariadenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Jeho prvú organizačnú štruktúru tvorilo: Riaditeľstvo VHÚ a Odbor vojensko-historických výskumov so sídlom v Bratislave, Vojenský historický archív v Trnave, Vojenské múzeum v Trenčíne a Vojenská správa budov 1028 vo Svidníku. Za prvého riaditeľa VHÚ bol vymenovaný pplk. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc.
06.10.1920 - V záujme dosiahnutia mierového počtu čs. brannej moci stanoveného zákonom vydal prezident republiky T. G. Masaryk demobilizačný patent.
06.10.1938 - V Žiline podpísali predstavitelia takmer všetkých politických strán na Slovensku dohodu o politickej autonómii Slovenska.
06.10.1938 - Hl. veliteľ čs. brannej moci vydal armádny rozkaz, v ktorom reagoval na mníchovský diktát. Zaujímavosťou je, že rozkaz podpísal predseda vlády arm. gen. Jan Syrový, kt. mal pri tom potrebnú právomoc až od 7.10.
06.10.1944 - Sovietske vojská spolu s 1. čs. armádnym zborom vstúpili cez Dukliansky priesmyk na územie ČSR.V priestore Duklianskeho priesmyku oslobodili Vyšný Komárnik a dosiahli severný okraj Nižného Komárnika.
06.10.1944 - Kremnicu po frontálnom útoku na povstalecké územie obsadili nemecké jednotky.
06.10.1948 - Národné zhromaždenie ČSR schválilo zákon na ochranu ľudovodemokratickej republiky.
06.10.1973 - Jomkipurská vojna, 4. arabsko-izraelský konflikt, spôsobila celosvetovú naftovú krízu, najhoršiu za 25 rokov. (24.10. Sýria prijíma prímerie OSN a boje na sýrskom fronte utíchli.) Vojna zaznamenala najväčšie tankové boje od čias 2. svetovej vojny.