História vzniku VHÚ

• 1. októbra 1967 sa pod vedením plk. PhDr. Jaroslava Šolca, CSc., ustanovilo v  Bratislave detašované pracovisko Vojenského historického ústavu Praha pre dejiny vojenstva na Slovensku. Objektívne k tomu prispel reformný obrodný proces v spoločnosti smerujúci k zavŕšeniu roka 1968, ktorý otvoril aj mnohé otázky vzťahu Čechov a Slovákov v existujúcom modeli štátoprávneho usporiadania vyžadujúcom zmenu. To všetko spolupôsobilo pri  inštitucionalizovaní  prvého vojensko-historického výskumného pracoviska na Slovensku a svojou mierou sa odrazilo v jeho ďalšom vývoji.

• Rozkazom ministra národnej obrany č. 6 z 2. júna 1969 bol dňom 1. júna 1969 zriadený Československý vojenský historický ústav v Bratislave, ktorý: „je integrálnou relatívne samostatnou súčasťou Československého vojenského historického ústavu v Prahe s odbornou sférou činnosti v slovenskej vojenskej histórii a s teritoriálnou pôsobnosťou na území  Slovenska ...“  Podľa tabuliek počtov mal mať spolu 65 pracovníkov [21 dôstojníkov, 1 práporčíka a 43 občianskych pracovníkov], čo sa aj v priebehu rokov 1969 – 1971 začalo sľubne realizovať.

• S naštartovaním výskumu vojenských dejín Slovenska súviselo aj budovanie knižného i časopiseckého fondu a archívnej dokumentácie. 25. júla 1972 bola otvorená študovňa. Uskutočnili sa tiež prvé vedecké podujatia a  stretnutia  s pamätníkmi – účastníkmi prvého a druhého čs. odboja. Pracovisko Vojenského historického ústavu pôsobiace na Slovensku – Bratislave vtedy sídlilo na Jelenej ulici č. 2.

• Reorganizáciou bratislavského Vojenského historického ústavu roku 1972, ktorá bola priamym dôsledkom postupujúcej normalizácie, bolo zriadené Oddelenie vojenských dejín Slovenska [OVDS] – VHÚ  Praha so sídlom v Bratislave. Oddelenie organizačne pozostávalo z 3 skupín: skupiny zameranej na výskum vojenských dejín do roku 1938, skupiny po roku 1938 a skupiny dokumentácie a vedeckých informácií [dovedna 21 pracovníkov + 3 pracovníci pre prácu s pamätníkmi]. Po odchode plk. PhDr. Šolca do dôchodku, bol v auguste 1973 na krátky čas ustanovený za náčelníka genmjr. PhDr. Ing. Jozef Belas. Takisto z Oddelenia pamiatok a práce s pamätníkmi VHÚ Praha sa vyčlenila skupina pre Slovensko.

• Pri obmedzenom personálnom obsadení OVDS v Bratislave v období normalizácie sa hlavná pozornosť vedeckého výskumu sústredila na zmapovanie protifašistického odboja na Slovensku 1939 – 1945. Zo staršieho historického obdobia vojenských dejín Slovenska sa vedeckí  a výskumní pracovníci mohli venovať  iba niektorým vybraným témam. Do konca roka 1983 viedol OVDS v Bratislave pplk. Ján Šimovček, CSc. Hlavnému pracovnému zameraniu OVDS v Bratislave napomáhali aj tematické zájazdy po stopách povstaleckých a oslobodzovacích bojov v rokoch 1944 – 1945. Od 1. januára 1984 vykonával funkciu náčelníka OVDS v Bratislave plk. PhDr. Ervín Pauliak, CSc.

• Po novembri 1989 sa Oddelenie vojenských dejín Slovenska roku 1990 rozšírilo o 9 nových vedeckých a odborných pracovníkov a po rozdelení ČSFR roku 1993 nastúpili na OVDS ďalší dvaja vedeckí pracovníci. V roku 1993 sa začali prípravy projektu šesťzväzkových Vojenských dejín Slovenska. Po odchode plk. PhDr. Ervína Pauliaka do dôchodku funkciu náčelníka  OVDS vykonával do roku 1994 pplk. PhDr. Václav Štefanský, DrSc.

• S účinnosťou od 1. mája 1994 bol rozkazom ministra obrany SR č. 27 z 26. apríla 1994 zriadený Vojenský historický ústav (VHÚ) ako vedeckovýskumné, múzejné a archívne zariadenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Jeho prvú organizačnú štruktúru tvorilo: Riaditeľstvo VHÚ a Odbor vojensko-historických výskumov so sídlom v Bratislave, Vojenský historický archív v Trnave, Vojenské múzeum v Trenčíne a Vojenská správa budov 1028 vo Svidníku. Za prvého riaditeľa VHÚ bol vymenovaný pplk. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc.

Fotogaléria

• 
• 
• 
• 
•