Výstavba stáleho opevnenia na východnom Slovensku v rokoch 1937 – 1938
Výstavba objektov československého stáleho opevnenia na východnom Slovensku v rokoch 1937 – 1938 bola neoddeliteľnou súčasťou fortifikačného procesu na hraniciach s Maďarskom. Opevňovanie vychádzalo okrem prijatej doktríny aj zo skúseností z vojny s Maďarskou republikou rád a faktu, že v sledovanom regióne sa žiadne výraznejšie terénne prekážky nevyskytovali. Obranu metropoly východného Slovenska – Košíc predbežne, v roku 1937, zabezpečili vybetónované objekty pevnostných úsekov K-II (Čaňa), K-III (Čečejovce) a K-IV (Ždaňa). Išlo spravidla o rozličné varianty tzv. ľahkého objektu nového typu. Hlavné smery potenciálnych nepriateľských útokov boli však už v tomto období prehradené. Vo výstavbe sa v regióne Košíc pokračovalo aj v roku 1938, pričom tu došlo aj k vybudovaniu druhej línie opevnení – hlavného obranného pásma. Konkrétne išlo o nové pevnostné úseky K-I (Haniska pri Košiciach) a K-V (Slanská Huta). Nové opevnenia boli však vybetónované aj na juhu Východoslovenskej nížiny, a síce M-I (Michaľany), M-II (Kuzmice), M-III (Malá Tŕňa) a M-IV (Borša). Po tzv. Viedenskej arbitráži v novembri 1938 sa väčšiny objektov v sledovanom regióne zmocnilo Maďarsko, ktoré ich postupne likvidovalo. Na území Slovenska zostalo len 55 objektov v úseku Michaľany – Kuzmice – Slanská Huta.
Text: VHÚ
Foto: VHÚ
