Podplukovník vo výslužbe in memoriam Viliam PAVLOVIČ
Narodil sa 14. 10. 1916 v Bratislave. V r. 1928 – 1936 navštevoval osemročné reálne gymnázium v Bratislave. Od októbra 1936 do septembra 1937 bol frekventantom Školy pre výchovu dôstojníkov delostrelectva v zálohe v Tábore. Od septembra 1937 do augusta 1938 frekventantom Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave. 1. 2. 1938 bol menovaný na podporučíka delostrelectva a 14. 8. 1938 menovaný na poručíka delostrelectva. Po absolvovaní Vojenskej akadémie pôsobil do konca r. 1938 ako veliteľ batérie delostreleckého pluku 109 v Bratislave. V januári 1939 nastúpil do aplikačného kurzu pre dôstojníkov z povolania a od marca 1939, už ako dôstojník slovenskej armády, až do polovice poslednej dekády júna 1941 slúžil v delostreleckom pluku 1 v Topoľčanoch vo funkcii I. pobočníka veliteľa pluku a veliteľa školnej batérie. Medzitým sa od polovice apríla do polovice mája 1941 zúčastnil stáže v delostreleckej škole v nemeckom Jűterborgu. Do hodnosti nadporučíka delostrelectva bol povýšený 1. 8. 1940. Po vstupe Slovenskej republiky do vojny proti ZSSR sa od 26. 6. 1941 do konca novembra 1941 zúčastnil poľného ťaženia ako veliteľ delostreleckej batérie delostreleckého pluku 1, potom delostreleckého pluku 31 v Zaisťovacej divízii a od začiatku decembra 1941 do 6. 4. 1942 ako veliteľ horskej delostreleckej batérie 20 a veliteľ delostreleckého oddielu v Rýchlej divízii. Po návrate na Slovensko nastúpil do Vysokej vojennej školy v Bratislave – oddelenie generálneho štábu. V čase od 1. do 31. 8. 1942 absolvoval stáž v delostreleckej škole v Jűterborgu a v pechotnej škole v Döberitzi (Nemecko), od 1. 9. a do 8. 11. v Kriegsakademie v Berlíne a potom pôsobil ako styčný dôstojník pri náčelníkovi štábu Vojenskej správy. Dňa 1. 2. 1943 bol povýšený na stotníka delostrelectva. 10. 6. 1943 ho odoslali do poľa k Rýchlej divízii ako prednostu 4. oddelenia veliteľstva divízie. Pri nasadzovaní 1. pešej divízie (pôvodne Rýchla divízia) do obrany v priestore južne od Kachovky 30. 10. 1943 prešiel spolu s podplukovníkom automobilového vojska Viliamom Lichnerom k Červenej armáde. V Usmani sa stal spoluorganizátorom pluku slovenských dobrovoľníkom a zástupcom veliteľa tohto pluku. 17. 1. 1944 bol v Jefremove prezentovaný do čs. vojenských jednotiek v ZSSR a 18. 1. 1944 mu bola priznaná hodnosť kapitána delostrelectva. Tým istým dňom mu minister národnej obrany Slovenskej republiky generál I. triedy F. Čatloš správnym opatrením odňal hodnosť stotníka delostrelectva a preložil ho do počtu mužstva ako strelníka v zálohe. Na základe obvinenia, že v denníku Slovák 23. 12. 1942 vyšiel jeho článok Horúce Vianoce Rýchlej divízie, v ktorom sa nepriateľsky vyjadroval o Červenej armáde a Sovietskom zväze, bol 1. 5. 1944 premiestnený od veliteľstva čs. jednotiek v ZSSR do náhradného pluku a odtiaľ odsunutý do zajateckého tábora. Od mája 1944 do januára 1946 pôsobil ako predseda čs. antifašistického aktívu v zajateckom tábore č. 27 v Krasnogorsku, od januára 1946 do januára 1947 ako predseda medzinárodného antifašistického aktívu v zajateckom tábore č. 437 v Čerepovci a od januára do februára 1947 v repatriačnom tábore č. 186 v Luisdorfe pri Odese. Na Slovensko sa vrátil 24. 2. 1947. Po vyliečení nastúpil službu v čs. armáde. Od decembra 1947 do septembra 1949 pôsobil ako pridelený dôstojník operačnej skupiny 1. oddelenia veliteľstva Vojenskej oblasti 4 v Bratislave. Dňom 4. 9. 1948 bol povýšený do hodnosti štábneho kapitána delostrelectva a 23. 10. do hodnosti majora delostrelectva. Od septembra 1949 do septembra 1951 pracoval ako pomocník náčelníka školy a výcvikovej skupiny delostreleckého učilišťa v Hraniciach na Morave a od septembra 1951 do konca decembra 1952 ako starší dôstojník pre plánovanie. Dňa 31. 12. 1952 bol preložený do zálohy, od januára 1953 do polovice novembra 1953 bol zamestnaný ako úradník v Drevone n. p. Bratislava, neskôr v Drevone Šaľa a Prievidza. Od 1. 11. 1956 učil v Pruskom na Poľnohospodárskej technickej škole telocvik a brannú prípravu, zemepis, nemčinu a strojopis. V roku 1974 odišiel do dôchodku. Zomrel 13. 8. 1985. V r. 1991 bol rehabilitovaný v hodnosti podplukovníka vo výslužbe in memoriam.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VA-CR MO SR Trnava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 190-191. ISBN 978-80-89523-20-7.
