Podplukovník František PLOSKUŇÁK
Narodil sa 10. 8. 1910 v Sabinove. V Prešove absolvoval dve triedy gymnázia (1921 – 1923), v Sabinove meštiansku školu (1923 –1926), v Košiciach Vyššiu hospodársku školu (1927 – 1931). Vojenské vzdelanie získal v rámci Školy pre dôstojníkov pechoty v zálohe v Košiciach (1931 – 1932) a Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave (1933 – 1934). Následne vykonával rutinnú posádkovú službu.
Po vzniku Slovenskej republiky bol 16. marca 1939 ustanovený za veliteľa 3. roty kanónov proti útočnej vozbe („KPÚV“). Od septembra 1939 pôsobil ako veliteľ náhradnej roty, resp. náhradného práporu Pluku útočnej vozby („PÚV“) v Turčianskom Sv. Martine, pričom 1. 10. 1940 bol povýšený na stotníka útočnej vozby. Na východnom fronte pôsobil v čase od februára do októbra 1942 v rámci Rýchlej divízie ako veliteľ práporu KPÚV, s ktorým sa v tom čase zúčastnil bojov na Miuse. Súčasne pôsobil ako taktický a výcvikový poradca veliteľa divízie a do jeho právomoci spadal výcvik a taktická príprava jednotiek na boj s tankovými jednotkami. Po návrate na Slovensko prevzal v januári 1943 velenie štábnej roty PÚV. Od 9. 6. 1943 bol I. plukovným pobočníkom, od 1. 5. 1944 veliteľom jeho náhradného práporu. V júli 1944, po odchode väčšej časti pluku na východné Slovensko, bol zasvätený do príprav Povstania. Od Vojenského ústredia dostal rozkaz konsolidovať v Turčianskom Sv. Martine v rámci náhradného práporu dostupné tankové jednotky, s prihliadnutím na zvýšenie ich bojaschopnosti a spojazdnenie čo najväčšieho počtu motorových a obrnených vozidiel. Jeho prápor bol prvou jednotkou slovenskej armády, ktorá sa už pred oficiálnym vyhlásením SNP zapojila do boja proti nemeckým ozbrojeným silám. 28. 8. 1944 bol oficiálne ustanovený za veliteľa PÚV, 9. 9. 1944 prevzal velenie tankovej skupiny, ktorá pôsobila v rámci V. taktickej skupiny. Zúčastnil sa bojov v priestore Vrútok, Hornej Štubne, Turčianskych Teplíc či Dubnej Skaly. Pred obsadením Turčianskeho Sv. Martina Nemcami nechal z mesta iniciatívne odviezť všetok dostupný vojenský materiál a s jednotkou organizovane ustúpil do priestoru Môťovej, kde 22. 9. 1944 prevzal velenie vytvoreného Armádneho práporu útočnej vozby „Vojtech“, podriadeného priamo veliteľovi 1. čs. armády na Slovensku. V priebehu generálneho útoku nemeckých vojsk zasahoval do bojov pri obrane južného povstaleckého frontu v operačných priestoroch II. a III. taktickej skupiny. Pred prechodom na partizánsky spôsob boja stihol zabezpečiť zničenie vojenského materiálu, ktorý sa nedal presunúť do hôr a stiahol sa so skupinou do priestoru Ďumbiera, kde sa pridal k vojensko-partizánskej jednotke Martin škpt. M. Kučeru. V nej vykonával funkciu zástupcu veliteľa 2. oddielu, kým nebola jednotka v druhej polovici decembra 1944 zaradená do čs. partizánskej brigády Stalin. Najskôr pôsobil na štábe brigády, kým opäť neprevzal velenie oddielu. S ním bojoval v okolí Liptovského Mikuláša. V tomto priestore sa koncom januára 1945 prebojoval cez nepriateľskú obranu k jednotkám Červenej armády, pričom sa následne podieľal na oslobodzovaní Liptovskej Porúbky a Liptovského Hrádku. Do čs. brannej moci bol zaradený 15. 2. 1945 a ako štábny kapitán tank. (povýšený k 1. 2. 1945) bol pridelený na štáb 1. čs. samostatnej tankovej brigády, konkrétne k veliteľskej rote ako styčný dôstojník. Od 1. 3. 1945 sa ako veliteľ guľometnej roty a zástupca veliteľa tankového práporu zúčastnil Ostravskej operácie, vyznamenal sa v bojoch o Opavu a Moravskú Ostravu. Od mája 1945 prvý pomocník prednostu 1. oddelenia štábu brigády.
Po skončení 2. svetovej vojny postupne zastával viaceré veliteľské a štábne funkcie na stupni brigáda – zbor (zástupca veliteľa tankovej brigády vo Vysokom Mýte, resp. náčelník štábu, prednosta organizačného oddelenia tankového zboru v Olomouci). Od roku 1951 pôsobil v oblasti vojenského školstva. 27. 6. 1953 bol povýšený na podplukovníka. 1. 1. 1958 bol preradený do zálohy. Do mája 1963 predseda JRD Bratislava – Petržalka. Do odchodu do starobného dôchodku potom ešte pracoval ako prevádzkar Telovýchovnej jednoty J. Žižku v Bratislave. Zomrel 22. 4. 1980 v Bratislave.
Text: Mgr. Alexej Maskalík, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: Múzeum SNP, VA - CR MO SR Trnava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 198-199. ISBN 978-80-89523-20-7.
