Generálmajor Elemír POLK

Narodil sa 24. 9. 1905 v Českom Brezove, okres Rimavská Sobota. V rokoch 1919 – 1926 vyštudoval 8-ročné reálne gymnázium s maturitou v Lučenci. V rokoch 1927 – 1929 absolvoval  Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave. Následne pôsobil v jazdeckom pluku 2 v Olomouci. 27. 11. 1933 bol povýšený na nadporučíka. Dňa 1. 4. 1937 nastúpil do Vysokej školy válečnej v Prahe. 1. 4. 1938 ho povýšili na kapitána jazdectva. Dňa 31. 10. bol prevelený do štábu 4. Rýchlej divízie v Pardubiciach.

Po vzniku Slovenského štátu 14. 3. 1939 sa vrátil na Slovensko a stal sa náčelníkom štábu V. zboru v Trenčíne. Po reorganizácii armády pôsobil ako prednosta 4. oddelenia štábu Vyššieho veliteľstva 2 v Banskej Bystrici. V decembri 1939 bol preradený do skupiny dôstojníkov generálneho štábu. Od 1. 2. 1940 pracoval ako prednosta 3. oddelenia. Po ďalšej reorganizácii sa 1. 10. 1940 stal prednostom výcvikového oddelenia Veliteľstva pozemného vojska  v Banskej Bystrici. 1. 11. 1940 bol povýšený na majora generálneho štábu. Po vypuknutí vojny proti ZSSR bol už 27. 6. 1941 odvelený do poľa. Domov sa vrátil 6. 10. 1941. Od novembra 1941 do mája 1942 zastupoval vo funkcii náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska. 1. 2. 1943 sa stal prednostom všeobecného a organizačného oddelenia Veliteľstva pozemného vojska, 30. 4. 1943 oblastným veliteľom Brannej výchovy v Banskej Bystrici. 3. 1. 1944 bol prevelený k Najvyššiemu úradu pre zásobovanie v Bratislave. 1. 4. 1944 sa stal náčelníkom štábu Veliteľstva divíznej oblasti 1 v Trenčíne. 6. 5. sa presunul na východ Slovenska, kde sa formovala Východoslovenská armáda, ktorej  oficiálnym poslaním mala byť ochrana severovýchodných hraníc Slovenska pred blížiacou sa Červenou armádou. Stal sa náčelníkom štábu 1. divízie tejto armády.

V roku 1944 sa zapojil do príprav Povstania, pričom od začiatku bol informovaný aj o plánoch odboja na využitie oboch východoslovenských divízií. Spolu s veliteľom 1. divízie plk. M. Markusom spolupracoval s pplk. J. Golianom, určeným za povstaleckého veliteľa. Koordinoval s ním možnosti využitia oboch východoslovenských divízií v Povstaní. Pre odboj získal aj viacerých ďalších dôstojníkov. Spolupodieľal sa tiež na niektorých dislokačných zmenách 1. divízie, v súvislosti s jej zapojením do Slovenského národného povstania. 3. 8. 1944 sa zúčastnil porady, na ktorej sa dohodla spolupráca 1. divízie s partizánskou jednotkou Čapajev. Neskôr sa podieľal tiež na dohode s partizánskou jednotkou Alexander Nevskij. S partizánmi spolupracoval  napríklad aj pri zabezpečovaní zásob a vojenského materiálu. Koncom augusta odovzdal štábu partizánskej brigády Čapajev mapy obranného postavenia 1. a 2. divízie, určené pre veliteľstvo 1. ukrajinského frontu. 30. 8. sa zúčastnil porady, na ktorej sa mala dohodnúť povstalecká akcia oboch divízií. Tu obdržal poverenie odletieť, v sprievode npor. G. Kelemena, 31. 8. v skorých ranných hodinách k veliteľovi 1. ukrajinského frontu maršalovi I. S. Konevovi. Mal ho požiadať o pomoc Červenej armády a koordináciu jej činnosti s Východoslovenskou armádou pri spoločnej akcii, ktorá sa mala uskutočniť 2. 9, ale napokon k nej nedošlo. Nakoniec odletel samotný zástupca veliteľa Východoslovenskej armády plk. V. Talský. Po tom, čo sa 31. 8. začalo odzbrojovanie Východoslovenskej armády nemeckými jednotkami, rozhodol sa spolu s viacerými dôstojníkmi na štábe 1. divízie v Giraltovciach odísť do Slánskeho pohoria k partizánskej brigáde Čapajev. Tu bol poverený sústreďovaním a organizovaním slovenských vojakov, ktorým sa podarilo utiecť do hôr. Po nevyhnutnej reorganizácii partizánskej brigády na zväzok so štyrmi oddielmi, sa stal veliteľom  dvoch z nich (Ščors a Bogdan Chmeľnickij), v ktorých boli sústredení predovšetkým slovenskí vojaci. Proti postupujúcemu nepriateľovi, ktorý sa  partizánov pokúšal obkľúčiť, zabezpečovali jeho oddiely obranu v smere západnom pri Hermanovciach (dnes Hermanovce nad Topľou), Petrovciach a Pavlovciach. V tomto priestore zostal, spolu so skupinou dôstojníkov, aj po ústupe jednotky v prvej polovici septembra na podporu Karpatsko-duklianskej operácie.

Po prechode frontu vstúpil v marci 1945 do 1. čs. armádneho zboru. Zaradený bol do 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády. 20. 4. ho premiestnili k štábnej rote MNO. 21. 4. bol povýšený na podplukovníka generálneho štábu. 12. 6. 1945 sa stal dočasným a od 1. 4. 1946 riadnym náčelníkom štábu veliteľstva Vojenskej oblasti 4 v Bratislave. 20. 2. 1947 bol povýšený na plukovníka generálneho štábu. 1. 3. 1948 odišiel do kurzu vyšších veliteľov vo Vysokej škole válečnej v Prahe. 31. 8. 1948 sa stal veliteľom Pechotného učilišťa v Miloviciach.  3. 12. 1949 bol menovaný do hodnosti  brigádneho generála (neskôr premenovaná na generálmajor). Do zálohy odišiel v roku 1958. Zomrel 11. 10. 1994 v Bratislave.

 

 

Text: PhDr. Igor Baka, PhD., VHÚ – OVHV
Foto:  VÚA – VHA Praha

Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 201. ISBN 978-80-89523-20-7.