Podplukovník pechoty Karol POLÓNI
Narodil sa 10. 4. 1900 vo Vrbovom, okres Piešťany. Po nástupe vojenskej služby 15. 3. 1918 sa stal frekventantom Školy pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe vo Veszpréme. Od 4. 11. 1918 do 20. 12. 1918 vykonával vojenskú službu vo vojenskom oddiele v úseku Myjava, Brezová, Vrbové, Chtelnica a od 21. 12. 1918 do 22. 3. 1919 v Pluku Slovenskej slobody. Do činnej služby v čs. armáde nastúpil 24. 3. 1919. Dňom 1. 11. 1920 bol v pešom pluku 41 v Žiline menovaný na poručíka a zaradený do kategórie dôstojníkov z povolania. Od 1. 4. 1922 bol premiestnený k hraničiarskemu práporu 9 do Fiľakova. Jeho služba v tejto jednotke trvala do polovice septembra 1928, kedy bol preložený k pešiemu pluku 14 s veliteľstvom v Prešove. Medzitým bol 15. 9. 1925 menovaný na nadporučíka. Na kapitána bol povýšený 1. 4. 1930 a v tejto hodnosti bol 30. 9. 1934 premiestnený do pešieho pluku 7 „Tatranský“ v Nitre, v ktorom vykonával funkcie veliteľa roty a veliteľa roty veľkorážnych guľometov proti lietadlám. 15. 9. 1936 bol premiestnený do pešieho pluku 39 „Výzvedný gen. Grazianiho“ vo funkcii veliteľa roty veľkorážnych guľometov proti lietadlám, kde bol s účinnosťou od 30. 9. 1936 povýšený do hodnosti štábneho kapitána pechoty.
Po vzniku Slovenského štátu bol prijatý do slovenskej armády a 17. 5. 1939 povýšený na majora pechoty. Zaradený bol ako veliteľ oddielu pozemnej obrany proti lietadlám, od ktorého ho 1. 12. 1939 premiestnili do delostreleckého pluku 153. Od 1. 9. do 6. 10. 1939 sa zúčastnil ťaženia proti Poľsku. Dňom 31. 3. 1940 sa stal veliteľom III. práporu 8. pešieho pluku a súčasne ho preradili do stavovskej skupiny dôstojníkov pechoty. 30. 9. 1940 ho premiestnili na MNO do Bratislavy, kde pôsobil vo funkcii prednostu predpisovej a názvoslovnej komisie. Po vstupe Slovenskej republiky do vojny proti ZSSR odišiel 10. 7. 1941 do poľa k veliteľstvu armády a 13. 8. 1941 ho preradili k Veliteľstvu vzdušných zbraní v poli. Na Slovensko sa vrátil 3. 11. 1941. S účinnosťou od 1. 1. 1942 bol povýšený na podplukovníka pechoty. V tejto hodnosti ho 7. 7. 1942 poslali na východný front k Rýchlej divízii, v rámci ktorej prevzal funkciu veliteľa dopravného automobilového pluku. Po jeho zrušení ho 10. 11.1942 pridelili do pešieho pluku 21 a ustanovili za veliteľa I práporu. Na Slovensko sa vrátil 21. 12. 1942. Dňom 1. 3. 1944 bol preložený do výslužby s klasifikáciou ako neschopný žiadnej vojenskej služby. Zomrel v roku 1973. Pochovaný je na Martinskom cintoríne v Bratislave.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., VHÚ – OVHV
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 202. ISBN 978-80-89523-20-7.
