22. september - Deň ozbrojených síl Slovenskej republiky
Od 22. septembra 1997 si vojaci a zamestnanci rezortu obrany pripomínajú významný medzník vo vojenskej minulosti Slovenska. V tento deň sa v roku 1848 odohrala bitka pri Brezovej pod Bradlom medzi slovenskými dobrovoľníkmi, uhorskými národnými gardami a cisárskymi jednotkami, ktoré boli lojálne voči uhorskej vláde. Ide o významnú historickú udalosť našich národných dejín, pretože Slováci po prvýkrát vo svojej histórii bojovali pod vlastnou vlajkou. Táto skutočnosť má hlboký symbolický význam, keďže povstalecká vlajka sa stala predlohou pre súčasnú štátnu vlajku Slovenskej republiky. Už súčasníci si uvedomovali význam brezovskej bitky, čo bolo vyjadrené tiež v prvých dejinách povstania z pera účastníka týchto udalostí, Mikuláša Dohnányho: „Máme teda, Slováci, nový deň slávy; v ňom sa každý syn Tatier môže pýšiť a nepriateľovi na rod slovenský špintajúcemu s hrdosťou bodáky slovenské pripomenúť!“
Jesenná dobrovoľnícka výprava bola súčasťou národnooslobodzovacieho a emancipačného zápasu Slovákov v revolučných rokoch 1848 – 1849. Myšlienky revolučnej jari roku 1848, ktoré zasiahli celú Európu, hlboko ovplyvnili aj slovenskú spoločnosť. Vypuknutie revolúcie v Paríži vo februári 1848 podnietilo aj revolučné vrenie v habsburskej monarchii. Keď 13. marca 1848 vypuklo vo Viedni povstanie proti vláde kancelára Metternicha, veľmi rýchlo sa revolučná nálada preniesla aj do Uhorska. Pod vplyvom udalostí v Pešti bratislavský snem 18. marca 1848 prijal súbor revolučných zákonov, medzi iným aj zákon o zrušení urbárskych povinností roľníctva, zrušení desiatku, všeobecnom zdanení a rovnosti ľudu pred zákonom. Reformné kroky, ktoré navrhovala ako maďarská, tak aj slovenská politická elita pred marcom sa stali realitou.
V začiatočnej fáze revolučných zmien v Uhorsku po marci 1848 sa slovenská politika snažila v zmysle národnej rovnoprávnosti o federatívne usporiadanie Uhorska, o jeho premenu na moderný štát, v rámci ktorého by malo územie obývané Slovákmi autonómne postavenie a garantované národné práva. Vo vzťahu k maďarskej vláde a uhorskej korune zachovávala lojalitu. Po neakceptovaní slovenských požiadaviek v lete 1848 sa menilo aj politické smerovanie Slovákov k vysloveniu nelojálnosti voči vláde a začalo sa uvažovať aj nad ozbrojeným vystúpením voči uhorskej moci.
Úsilie Slovákov v boji za slobodu, politické a národné práva tak vyvrcholilo 16. septembra 1848 vo Viedni založením Slovenskej národnej rady. Ako najvyšší politický a vojenský orgán Slovákov pod vedením Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu následne zorganizovala aj samostatný ozbrojený zbor dobrovoľníkov.
V nasledujúcich dňoch Slovenská národná rada viedla vojenské akcie prostredníctvom dobrovoľníckeho zboru, ktorý sa náborom miestneho obyvateľstva čoskoro rozrástol na niekoľko tisíc mužov, čím výprava nadobudla charakter ľudového povstania. Dobrovoľníci v revolučnom roku 1848 prvýkrát v dejinách národa vystúpili ako ozbrojená sila Slovákov. Vo viacerých bitkách v septembri 1848 preukázali odvahu a odhodlanie bojovať za hodnoty slobody, rovnosti a rovnoprávnosti národov. Aj keď po vojenskej stránke táto, tzv. septembrová výprava skončila neúspechom, mala vplyv na vývoj národného povedomia a tiež revolučné cítenie ľudu. Preukázalo sa to aj v ďalších ozbrojených výpravách a aktivitách slovenských dobrovoľníkov, ktoré boli organizované v rámci cisársko-kráľovskej armády bojujúcej proti maďarskej revolučnej armáde v priebehu rokov 1848 až 1849.
Na ideály roku 1848 nadviazali príslušníci československých légií, dobrovoľníci odhodlane brániaci územnú celistvosť Slovenska po rozpade rakúsko‑uhorskej monarchie, ako aj bojovníci domáceho i zahraničného protifašistického odboja počas druhej svetovej vojny. Dejiny uplynulých dvoch storočí jednoznačne dokazujú, že slovenský národ dokázal svoje národné a bezpečnostné záujmy nielen obhájiť, ale v rozhodujúcich chvíľach ich aj neochvejne a hrdinsky brániť.
Rozhodnutie o vyhlásení 22. septembra za deň Armády Slovenskej republiky bolo prijaté rozkazom ministra obrany Slovenskej republiky č. 84/1997 dňa 25. novembra 1997. Po prijatí zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. júla 2002, ktorým prestal de jure existovať pojem Armáda Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, ako hlavný veliteľ ozbrojených síl Slovenskej republiky vydal rozkaz č. 3 z 18. septembra 2002, ktorým potvrdil význam tohto sviatku a 22. september vyhlásil za Deň ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Víťazstvo slovenských dobrovoľníkov v bitke pri Brezovej pod Bradlom v roku 1848 sa tak oprávnene stalo sviatkom ozbrojených síl Slovenskej republiky, ako aj civilného personálu, ktorý sa podieľa na plnení úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky. Je dôležitým symbolom národnej, duchovnej a morálnej identity slovenského národa.
Text: PhDr. Michal Duchoň, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ, Etnografické múzeum Slovenského národného múzea Martin
prevzaté zo stránky www.stur.sk
