Legitimácia člena Československej obce legionárskej
Československá obec legionárska (ČsOL) ako najväčšia legionárska organizácia, ktorá tvorila oporu demokratickej republiky a bola nositeľkou ideí, na základe ktorých vstupovali dobrovoľníci do radov čs. légií, vznikla 22. mája 1921 na ustanovujúcom zjazde ČsOL v Národnom dome na Kráľovských Vinohradoch. Združovala všetky pôvodné organizácie, ktoré zastupovali legionárov, predovšetkým Zväz československých legionárov, Družinu československých legionárov a Jednotu československých legionárov. Jej členom sa od roku 1921 mohol stať každý čs. legionár (v zmysle zákona č. 462/1919), pričom každý uchádzač sa musel riadne prihlásiť k niektorej jednote (organizačnej jednotke ČsOL) a zaplatiť zápisné 3 Kč spolu s jedným členským príspevkom, ktorý sa platil mesačne. Stanovy tejto organizácie schválilo ministerstvo vnútra 5. júna 1921 a Zemská správa politická v Prahe 11. júna 1921. Svoj pôvod ČsOL odvodzovala od Sokola, od ktorého prevzala aj organizačné členenie (ústredie, župa, jednota). Mala veľký vplyv nielen na vládu, ale aj vo veliteľských zboroch ozbrojených zložiek štátu, v správnych radách bánk a bola úzko prepojená aj so sokolskými organizáciami. Vykonávala rozsiahlu sociálnu činnosť v prospech členov, spravovala niekoľko podporných sociálnych fondov pre legionárov, ich vdovy a siroty. Iniciovala výstavbu sirotincov, ozdravovní a invalidných ústavov, vplývala na udeľovanie živnostenských oprávnení a štipendií. Iniciovala tiež výstavbu a údržbu pamätníkov, preberala záštitu nad spoločenskými akciami a tvorila obligátnu súčasť štátnych ceremoniálov a rituálov. Vykonávala aj osvetovú činnosť zameranú na informovanie verejnosti o bojovom vystúpení legionárov a ich podiele na vytvorení samostatnej republiky. Od roku 1924 vydávala aj svoje vlastné periodikum „Národní osvobození“ a v medzivojnovom období usporiadala tri manifestačné zjazdy.
Preukaz člena Československej obce legionárskej č. 9847 sa do zbierok VHM Piešťany dostal nákupom v roku 1997 ako súčasť pozostalosti po des. Aloisovi Hégrovi. Bol vydaný Ústredím ČsOL a Jednotou Bratislava na meno Alois Hégr, bytom Lénayova 35, Bratislava. A. Hégr bol členom miestnej jednoty Bratislava, organizovaný už od 1. októbra 1920, teda ešte pred oficiálnym vznikom ČsOL. Samotnú legitimáciu tvorí knižka s rozmermi 85 x 123 mm, po rozložení 170 x 123 mm. Obal je tmavohnedý, na prednej strane v ľavom hornom rohu so zlatým znakom ČsOL. Z vnútornej strany obalu je štyrmi cvokmi pripnutá čiernobiela fotografia majiteľa, cez ktorú je okrúhla červená pečiatka.
Alois Hégr sa narodil 22. októbra 1896 v obci Horní Růžodol, dnešnej časti Liberca. Absolvoval päť ročníkov obecnej školy a následne si vzdelanie doplnil dvoma ročníkmi v pokračovacej škole v remeselnom odbore. Pred vojnou pracoval ako kováč a bol aj aktívnym členom Sokola. V rámci tzv. mimoriadnych odvodov bol domobraneckou prehliadkou v marci 1915 uznaný za schopného a v apríli 1915 bol povolaný do armády a pridelený k 11. vlastibraneckému pluku c. a k. armády. Pluk od začiatku vojny operoval v oblasti Haliče, kde ho zastihol jeden z najväčších ruských útokov v priebehu prvej svetovej vojny – Brusilovova ofenzíva. Počas nej sa Hégr ako príslušník 3. roty 11. vlastibraneckého puku dostal pri meste Kolky do ruského zajatia do zajateckého tábora v Dárnici. Tu si 15. septembra 1916 podal prihlášku do čs. légií. Následne bol s ostatnými dobrovoľníkmi presunutý do tábora v Borispolu, kde sa sformoval záložný prápor 1. čs. pešieho pražského pluku. Jeho zaradenie v rámci čs. jednotiek nie je úplne známe, a to predovšetkým v súvislosti s jeho účasťou v bitke pri Zborove. Výpis priebehu služby a jeho osobný opis služby sa v mnohých bodoch rozchádzajú a o jeho nasadení v bojoch vôbec neinformujú. Ďalší priebeh Hégrovej služby po zborovskej bitke je už spájaný výlučne s 1. čs. streleckým plukom Jana Husa, do ktorého 4. roty bol zaradený na základe rozkazu veliteľa 1. čs. streleckého pluku č. 1064/5 20. júla 1917. V októbri toho istého roku bol pridelený do podkováčskej školy 1. delostreleckej divízie, z ktorej sa však vrátil. 26. decembra 1917 bol preradený do neradovej roty, tzv. plukového obozu ako správca kováčskej dielne. V roku 1918 sa zúčastnil ústupu z Ukrajiny a v druhej polovici roka aj vystúpenia proti boľševikom. V októbri 1919 ukončil Armádnu podkováčsku školu v Irkutsku. V hodnosti desiatnika sa do Československa vrátil 14. transportom na lodi Trés os Montès 8. februára 1920. Demobilizovaný bol na Domobraneckom okresnom veliteľstve v Jičíne 16. decembra 1920. Predtým, 14. novembra 1920 sa v kostole sv. Štefana v Prahe oženil s Magdalénou Kračmarovou. Po vojne pôsobil ako strojný zámočník v dielni výhrevne na Hlavnej stanici Bratislava II. Počas svojho pobytu v Bratislave si doplnil aj vzdelanie štvrtým ročníkom meštianskej školy (1921) a zložil aj klasifikačné skúšky československých štátnych dráh (11. 8. 1922). Jeho ďalšie osudy nie sú známe.
Preukaz člena Československej obce legionárskej č. 9847 sa do zbierok VHM Piešťany dostal nákupom v roku 1997 ako súčasť pozostalosti po des. Aloisovi Hégrovi. Bol vydaný Ústredím ČsOL a Jednotou Bratislava na meno Alois Hégr, bytom Lénayova 35, Bratislava. A. Hégr bol členom miestnej jednoty Bratislava, organizovaný už od 1. októbra 1920, teda ešte pred oficiálnym vznikom ČsOL. Samotnú legitimáciu tvorí knižka s rozmermi 85 x 123 mm, po rozložení 170 x 123 mm. Obal je tmavohnedý, na prednej strane v ľavom hornom rohu so zlatým znakom ČsOL. Z vnútornej strany obalu je štyrmi cvokmi pripnutá čiernobiela fotografia majiteľa, cez ktorú je okrúhla červená pečiatka.
Alois Hégr sa narodil 22. októbra 1896 v obci Horní Růžodol, dnešnej časti Liberca. Absolvoval päť ročníkov obecnej školy a následne si vzdelanie doplnil dvoma ročníkmi v pokračovacej škole v remeselnom odbore. Pred vojnou pracoval ako kováč a bol aj aktívnym členom Sokola. V rámci tzv. mimoriadnych odvodov bol domobraneckou prehliadkou v marci 1915 uznaný za schopného a v apríli 1915 bol povolaný do armády a pridelený k 11. vlastibraneckému pluku c. a k. armády. Pluk od začiatku vojny operoval v oblasti Haliče, kde ho zastihol jeden z najväčších ruských útokov v priebehu prvej svetovej vojny – Brusilovova ofenzíva. Počas nej sa Hégr ako príslušník 3. roty 11. vlastibraneckého puku dostal pri meste Kolky do ruského zajatia do zajateckého tábora v Dárnici. Tu si 15. septembra 1916 podal prihlášku do čs. légií. Následne bol s ostatnými dobrovoľníkmi presunutý do tábora v Borispolu, kde sa sformoval záložný prápor 1. čs. pešieho pražského pluku. Jeho zaradenie v rámci čs. jednotiek nie je úplne známe, a to predovšetkým v súvislosti s jeho účasťou v bitke pri Zborove. Výpis priebehu služby a jeho osobný opis služby sa v mnohých bodoch rozchádzajú a o jeho nasadení v bojoch vôbec neinformujú. Ďalší priebeh Hégrovej služby po zborovskej bitke je už spájaný výlučne s 1. čs. streleckým plukom Jana Husa, do ktorého 4. roty bol zaradený na základe rozkazu veliteľa 1. čs. streleckého pluku č. 1064/5 20. júla 1917. V októbri toho istého roku bol pridelený do podkováčskej školy 1. delostreleckej divízie, z ktorej sa však vrátil. 26. decembra 1917 bol preradený do neradovej roty, tzv. plukového obozu ako správca kováčskej dielne. V roku 1918 sa zúčastnil ústupu z Ukrajiny a v druhej polovici roka aj vystúpenia proti boľševikom. V októbri 1919 ukončil Armádnu podkováčsku školu v Irkutsku. V hodnosti desiatnika sa do Československa vrátil 14. transportom na lodi Trés os Montès 8. februára 1920. Demobilizovaný bol na Domobraneckom okresnom veliteľstve v Jičíne 16. decembra 1920. Predtým, 14. novembra 1920 sa v kostole sv. Štefana v Prahe oženil s Magdalénou Kračmarovou. Po vojne pôsobil ako strojný zámočník v dielni výhrevne na Hlavnej stanici Bratislava II. Počas svojho pobytu v Bratislave si doplnil aj vzdelanie štvrtým ročníkom meštianskej školy (1921) a zložil aj klasifikačné skúšky československých štátnych dráh (11. 8. 1922). Jeho ďalšie osudy nie sú známe.
Použitá literatúra
VÚA – VHÚ Praha, Zbierka kmeňových listov a kvalifikačných listín, Legionársky poslúžny spis, Služobný výkaz č. 738298 Alois Hégr.
VHM Piešťany, Zbierka XV – Rady, vyznamenania, medaily, P 1535 Členská legitimácia Čs. obce legionárskej.
LIR 11. Dostupné na: https://velkavalka.info/wiki/doku.php?id=bojova_cesta_lir_11
Zoznam strát č. 624 zo dňa 3. novembra 1917, Viedeň : K.u.K. Kriegministerium, 1917, 56 s.
LANGER, František. Pamětní kniha 1. střeleckého pluku Jana Husi. Praha : Památník odboje, 1920, 166 s.
JURKOVÁ, Viera. Jeden z mnohých... Po stopách neznámeho legionára Aloisa Hégra. In SEGEŠ, Vladimír – ŠEĎOVÁ, Božena (zost.). Život v službe vlasti. Pamätnica vydaná pri príležitosti životného jubilea Imricha Purdeka. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2023, s. 95-113.
Vznik ČsOL a první republika. In Legionářsky směr. Speciál 100 let ČsOL. Praha : Československá obec legionárska, 2021, s. 3-5.
Text / Foto: PhDr. Viera Jurková, VHÚ-VHM Piešťany
VHM Piešťany, Zbierka XV – Rady, vyznamenania, medaily, P 1535 Členská legitimácia Čs. obce legionárskej.
LIR 11. Dostupné na: https://velkavalka.info/wiki/doku.php?id=bojova_cesta_lir_11
Zoznam strát č. 624 zo dňa 3. novembra 1917, Viedeň : K.u.K. Kriegministerium, 1917, 56 s.
LANGER, František. Pamětní kniha 1. střeleckého pluku Jana Husi. Praha : Památník odboje, 1920, 166 s.
JURKOVÁ, Viera. Jeden z mnohých... Po stopách neznámeho legionára Aloisa Hégra. In SEGEŠ, Vladimír – ŠEĎOVÁ, Božena (zost.). Život v službe vlasti. Pamätnica vydaná pri príležitosti životného jubilea Imricha Purdeka. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2023, s. 95-113.
Vznik ČsOL a první republika. In Legionářsky směr. Speciál 100 let ČsOL. Praha : Československá obec legionárska, 2021, s. 3-5.
Text / Foto: PhDr. Viera Jurková, VHÚ-VHM Piešťany
