Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Podplukovník generálneho štábu JUDr. Jozef PARČAN (PARČAMI – do 9. 1. 1941)

Vypublikované:

Narodil sa 16. 2. 1909 v Nagycétény, okres Nitra (od r. 1948 – Veľký Cetín). Civilné vzdelanie získal na štátnej obchodnej akadémii s maturitou v Mukačeve, ktorú absolvoval v r. 1923 – 1927. Príslušník čs. brannej moci od 1. 10. 1929, keď ho po vykonaní odvodu (17. 4. 1929) včlenili ako vojaka do pešieho pluku 36 v Košiciach. Od 10. 10. 1929 do 31. 5. 1930 v Škole pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Košiciach. Do nástupu na Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave povýšený na slobodníka absolventa (20. 10. 1929), desiatnika absolventa (1. 6. 1930) a čatára absolventa (1. 8. 1930). 23. 9. 1930 priznaný status ašpiranta s dôstojníckou skúškou. Od 1. 4. 1931 povolená dobrovoľná činná služba ako ďalej slúžiacemu na polroka. 30. 9. 1931 premiestnený do Vojenskej akadémie, kde bol 1. 1. 1932 menovaný za podporučíka pechoty. 16. 7. 1933 absolvoval Vojenskú akadémiu. V tento deň ho ako poručíka pričlenili k pešiemu pluku 30 vo Vysokom Mýte, s určením za veliteľa čaty. Popri výkone vojenskej služby sa venoval štúdiu cudzích jazykov. V r. 1934 absolvoval štátne skúšky z maďarčiny a poľštiny na Karlovej univerzite v Prahe. Od 1. 8. 1935 – 31. 10. 1935 v kurze pre leteckých pozorovateľov zbraní v Prostějove. 1. 11. 1935 leteckým pozorovateľom pechoty. Od 1. 11. 1935 – 30. 11. 1936 získaval skúsenosti pri letke 9 leteckého pluku 3 v Piešťanoch. Od 30. 11. 1936 – 14. 12. 1936 služba v predchádzajúcom služobnom zaradení v pešom pluku 30. 1. 11. 1936 poľným leteckým pozorovateľom pechoty. Od 15. 12. 1936 – 2. 11. 1937 v Pechotnom učilišti v Miloviciach ako učiteľ – inštruktor v škole pre rotmajstrov pechoty. Počas služby v Pechotnom učilišti absolvoval štátnu skúšku z ruského jazyka na Karlovej univerzite v Prahe (18. 1. 1937). Od 3. 11. 1937 – 23. 9. 1938 v hodnosti nadporučíka pechoty (1. 10. 1937) poslucháč Vysokej školy válečnej v Prahe. Od 24. 9. 1938 – 30. 11. 1938 pridelený k veliteľstvu 14. divízie v Kroměříži. Od 30. 11. 1938 pridelený k pešiemu pluku 12 pre prideleného zástupcu MNO pri vláde ČSR pre Podkarpatskú Rus. 

Po vzniku Slovenského štátu pokračoval v službe v slovenskej armáde v rámci bývalého pešieho pluku 12 vo Zvolene. 15. 5. 1939 premiestnený k veliteľstvu 3. divízie v Prešove (od 15. 10. 1939 – 3. div.). 25. 8. 1939 ustanovený za prednostu 3. oddelenia. Od 15. 12. 1939 zaradený do kategórie dôstojníkov generálneho štábu. 1. 1. 1940 povýšený na stotníka generálneho štábu. 1. 3. 1940 ustanovený za prednostu 1. organizačného a mobilizačného oddelenia, pri vykonávaní predchádzajúcej funkcie. 1. 10. 1940 poľný letúňový pozorovateľ štábu. 13. 11. 1940 povýšený na majora generálneho štábu (s účinnosťou a poradím od 1. 7. 1940). 31. 12. 1940 pričlenený k MNO. Od 20. 2. 1941 – 22. 12. 1941 prednosta vojenského dopravníctva Vojenskej správy. Od 23. 12. 1941 – 3. 5. 1942 v poli pri Rýchlej divízii. Od 4. 5. 1943 – 30. 4. 1943 prednosta  vojenského dopravníctva Vojenskej správy. 1. 5. 1943 ustanovený za vojenského atašé v Bukurešti a v Sofii. 30. 6. 1944 promoval ako JUDr. na Právnickej fakulte UK v Bratislave. 5. 9. 1944 povýšený na podplukovníka generálneho štábu, s účinnosťou a poradím od 1. 7. 1943. Od 10. 9. 1944 náčelník štábu Hlavného vojenského veliteľstva (náčelník štábu ministra národnej obrany SR, náčelník Hlavného štábu Ministerstva národnej obrany SR). Pred príchodom frontu evakuoval na Západ. 

Po skončení 2. svetovej vojny sa do ČSR nevrátil. 6. 1. 1949 mu bola v neprítomnosti odňatá  hodnosť podplukovníka generálneho štábu. Podľa čs. spravodajstva vstúpil do služieb francúzskej vojenskej rozviedky. Dlhodobo pôsobil v národne orientovaných odbojových združeniach (napr. Slovenský akčný výbor, Slovenská národná rada v zahraničí, Únia slovenských kombatantov). Zomrel 3. 12. 1980 vo Washingtone (USA).

Text: plk. v. v. PhDr. Peter Šumichrast, PhD., VHÚ – OVHV 
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 188-189. ISBN 978-80-89523-20-7.

Návrat na začiatok stránky