Ďalekohľad EDF 7x40
Súčasťou zbierky optického materiálu vo VHM v Piešťanoch je aj legendárny nemecký ďalekohľad EDF 7x40. Vyvíjali ho koncom 70. rokov 20. storočia a výroba začala v roku 1981. V nemeckej výzbroji doplnil, resp. nahradil binokulárny ďalekohľad DF 7x40. Vyrábala ho firma VEB Carl Zeiss Jena. Začiatkom 80. rokov 20. storočia tak predstavoval ultramoderný jednotný dvojitý ďalekohľad určený pre armádu, pohraničnú stráž a jednotky ministerstva vnútra. Určený bol na pozorovanie bojiska cez deň i za súmraku. Pomocou stupníc na ohniskovej doštičke umožňoval merať vodorovné a zvislé uhly. Diaľkomerná stupnica umožňovala pri znalosti výšky cieľa (prípadne iného predmetu v blízkosti cieľa) merať jeho vzdialenosť. Ohnisková doštička sa nachádza v pravom okulári a za šera sa dala podsvietiť rádioaktívnym prvkom tríciom, ktoré v plynnom stave vypĺňalo puzdro umiestnené tak, aby bolo vo vnútri obvodu ohniskovej doštičky. Intenzita jasu osnovy sa regulovala páčkou zatemňovacej clony. Z toho dôvodu sa na pravých monokulároch niektorých ďalekohľadov nachádzal aj symbol rádioaktívneho žiarenia. Na ďalších sa nachádzal nápis „RADIOACTIVE“ na štítku pri výrobnom čísle. Dávkový príkon žiarenia sa vo vnútri považoval za zanedbateľný vzhľadom k povahe beta žiarenia, ktoré bolo tienené skleneným puzdrom a kovovým obalom tzv. osvetľovača. Avšak z tohto dôvodu bolo zakázané tento ďalekohľad neodborne rozoberať, pretože pri porušení osvetľovača hrozilo riziko vdýchnutia rádioaktívneho plynu. Životnosť žiariča bola približne sedem rokov a potom sa intenzita podsvietenia postupne strácala.
Pomocou tzv. infračerveného preukazníka mohli byť s týmto ďalekohľadom odhaľované aj zdroje infračerveného žiarenia. Tento indikátor bol umiestnený v ľavom monokulári a aktivoval sa denným svetlom prostredníctvom ultrafialového filtra, pod ktorým sa nachádzal. Po preklopení indikačnej doštičky do zorného poľa ľavého okulára bol indikátor v pracovnej polohe. Vzdialenosť pozorovania infračervených zdrojov bola závislá od intenzity ich žiarenia. Takto bolo možné odhaľovať pozorovanie protivníka, či už napríklad prieskumnou hliadkou, bojovým vozidlom alebo tankom, ktoré pozorovali s aktívnym nočným videním, napr. infrasvetlomet s výkonom 45W bolo možné pozorovať na vzdialenosť 1 500 metrov. Indikátor sa po kontakte s infračerveným žiarením rozžiaril.
Pri odskúšaní funkčnosti ďalekohľadu zo zbierok VHM bol po aktivácii indikátora použitý diaľkový ovládač televízora nasmerovaný oproti ďalekohľadu. Po stlačení tlačidiel bolo možné sledovať cez spustený indikátor v ľavom okulári ďalekohľadu blikanie infračervenej LED diódy diaľkového ovládača, ktoré voľným okom nie je pozorovateľné. Aj v bežnej praxi, pri dlhodobom skladovaní takéhoto ďalekohľadu je potrebné urobiť v rámci ošetrenia najmenej dvakrát do roka regeneráciu spomenutej indikačnej doštičky. Ďalekohľad namiesto odkladacieho puzdra chránila dômyselná konštrukcia a hrubé gumové ochranné povlaky. Skladal sa z dvoch monokulárov, ktoré boli spojené otočným spojovacím kĺbom. Konštrukcia s optickými prvkami v osi objektívu umožňovala zmenšenie rozmerov a hmotnosti ďalekohľadu oproti optickej konštrukcii s prvkami mimo osi objektívu.
Ďalekohľad bol vodotesný a zároveň aj prachotesný. Mal vydržať pády z výšky jedného metra. Bolo v ňom použité pasivované sklo, ktoré malo zabezpečiť odolnosť voči prenikavej radiácii jadrového výbuchu. Jednou z jeho predností sa stal pomer medzi priemerom výstupnej šošovky a zväčšením, ktorý bol optimálny pre pozorovanie zo strážnych stanovísk.
V prvej polovici 80. rokov 20. storočia sa dostal aj do vybavenia ČSĽA. Používali ho predovšetkým prieskumné jednotky, jednotky pohraničnej stráže a tiež aj jednotky MV. Označovaný bol aj pod názvom „Infrapreukazníkový ďalekohľad EDF 7x40“. Po rozdelení Československa zostal vo výzbroji oboch nástupníckych armád. Aj keď sa v minulosti tieto ďalekohľady už vyraďovali, určité množstvo sa stále ešte nachádza v súčasných Ozbrojených silách SR. Existovali aj verzie bez tríciového podsvietenia, ale s infračerveným detektorom. Vyrábali sa aj verzie pre civilný sektor bez infračerveného indikátora a podsvietenia. Neskôr v ich výrobe pokračovala v Nemecku firma Docter a potom Noblex.
Použitá literatúra:
VHM – Mo Piešťany, Zbierka č. XX – Optický materiál, OM 304 - Ďalekohľad EDF - 7x40, katalogizačný záznam.
BURNETT, Daniel. Dan's Glass Eye. Meadville : Fulton Books, Inc. 2017. 172 s. ISBN 978-1-63338-653-2.
Del-26-44. Dalekohled EDF 7x40. Praha : MNO. 1989. 24 s.
Die Strichplatte des EDF 7×40. [online] [cit. 2024-04-16]. Dostupné na internete: https://7x40.de/die-strichplatte-des-edf-7x40/
Einheitsdoppelfernrohr 7 x 40. Instandsetzung. Ministerrat DDR. Ministerium für nationale Verteidigung. 62 s.
Einheitsdoppelfernrohr 7 x 40 ohne Beleichtung (EDF 7 x 40 oB). Beschreibung und Nutzung. 14 s.
HOLGER, Merlitz. The Binocular Handbook. Berlin : Springer Nature, 2023, 218 s. ISBN 978-3031444074.
Zeiss Binoculars. Carl Zeiss Jena catalogue of 1985. 18 s.
Text / Foto: Mgr. Tomáš Hanich, VHÚ – VHM Piešťany
