Maďarský ručný granát vzor A 42 M

Ručné granáty zavedené do výzbroje maďarskej kráľovskej armády v 30. rokoch 20. storočia používali najmä nárazové zapaľovače, ktorých výhodou bol okamžitý výbuch po dopade na prekážku. V bojoch v zastavaných priestoroch i v zalesnenom teréne, v ktorých hrozil náraz na nečakanú prekážku (v obciach na okno, dvere, elektrické alebo telekomunikačné drôty, v lese konáre), mohol však nastať buď skorší výbuch alebo zablokovanie úderníkového mechanizmu. Z tohoto dôvodu kapitán Zoltán Vécsey predstavil v roku 1942 ručný granát s časovým zapaľovačom, ktorý bol následne v roku 1943 aj zavedený do výzbroje maďarskej kráľovskej armády. K jej jednotkám sa však vo väčšom počte dostal až v roku 1944. Maďarská kráľovská armáda používala v posledných dvoch rokoch vojny ručný granát vzor A 42 M. (A 42 M. Vécsey kézigránát) a ručný granát vzor A 36 M. Spokojnosť s granátom vzor A 42 M bola taká veľká, že sa vyrábal ešte aj po skončení druhej svetovej vojny. V roku 1948 sa jeho konštrukcia dočkala modernizácie. Modernizovaný typ bol zavedený do výzbroje ako ručný granát vzor 48 (48 M. kézigránátnak), prípadne v literatúre ho môžeme nájsť aj ako ručný granát vzor 42/48. 

Nový typ ručného granátu vzor A 42 M sa od svojich predchodcov výrazne odlišoval. Skladal sa z výbušnej hlavice a drevenej rukoväte. Najzásadnejšou zmenou však bolo použitie už spomenutého časového zapaľovača vzor 34/AM, vďaka ktorému mohol byť použitý počas bojov v zastavaných a opevnených lokalitách, proti vojenskej technike nepriateľa alebo v lese. Čas výbuchu od uvoľnenia poistiek bol  v rozpätí 3,5 – 4,5 s. Granát bol plnený 120 g trinitrotoluénu (TNT). Po výbuchu sa ničivý účinok niesol do vzdialenosti 5 – 10 m. Zaujímavosťou je, že granát sa musel vrhať na cieľ s rotáciou, ktorá mala pomocou odstredivých síl zabezpečiť správne fungovanie úderníkového mechanizmu.

Úderníkový mechanizmus bol uložený v drevenej rukoväti a pozostával zo systému pružín, úderníkovej ihly a prepravnej poistky, ktorá bola z textilného pásika navinutého na drevenej rukoväti a uzavretá kovovým zámkom prechádzajúcim cez koniec poistného kolíka. Jeho úlohou bolo pri narazení ihly na rozbušku zapáliť iniciačnú náplň, ktorá po uplynutí stanoveného času zapálila trhavinu a následne došlo k výbuchu. Ostrý granát bol označený 3 červenými pruhmi, cvičný a školský variant 3 modrými a žltými pruhmi.

Granáty sa skladovali a  prepravovali v drevených debnách po 30 kusov spolu s rovnakým počtom časových zapaľovačov. Zapaľovače boli uložené v debne v troch hermeticky uzavretých papierových škatuľkách. Celá debna s granátmi a zapaľovačmi vážila 12,5 kg, z čoho 4 kg vážila len prepravná debna.                                                                         

 

Použitá literatúra:

VHM – Mo Svidník, Zbierka č. IX – Strelivo a náloživo, SN 3 S Granát ručný útočný vzor 42M (Maď.), katalogizačný záznam.

BENEŠ, Zděnek. Sovětské granáty 1920 – 1945. Praha : Naše vojsko, 2017, 208 s. ISBN 978-80-206-1666-1.

Az éles kézigránát lezelése és használata. (Sgédlet). Budapešť : Stádium sajtóvállalat részvenytársaság nyomdája, 1944, 40 s.

A 36 M. Vécsey kézigránát.  [online] Regia Militia Hungarorum. [cit. 2024-04-10] Dostupné z:  http://militiahungarorum.roncskutatas.hu/1920_f_k_ga_k_6.html

 

Text / Foto: Mgr. Ivan Cuper, VHÚ – VHM