Náboj 23 × 152 mm B sovietsky do leteckého kanóna VJa

V lete 1944, keď sa začalo oslobodzovanie Československa, sa na slovenskom nebi začali objavovať sovietske legendárne bitevné lietadlá Iljušin Il 2m3. Legendárne šturmoviky, ktoré Nemci označovali aj ako „čierna smrť“ mali vo svojej výzbroji aj 23 mm kanóny VJa, ktoré používali náboj 23 × 152B vyvinutý v druhej polovici 30. rokov minulého storočia.

Už v roku 1937 konštruktérska kancelária OKB-16 obdržala požiadavku na vývoj kanónu na nový 23 mm náboj. Vývojom nového kanónu na novú muníciu sa zaoberali aj konštruktéri z kancelárie CKB-14. Z dielne OKB-16 vzišiel 23 mm kanón MP-6 (23 mm puška MP-6) a z konštrukčných návrhov CKB-14 zase 23 mm kanón TKB-201 (23 mm puška TKB-201), ktorý neskôr, po oficiálnom zavedení do sovietskej armády v roku 1941, premenovali na 23 mm kanón VJa (23 mm puška VJa). Rovnaké označenie sa vžilo aj pre samotný nový náboj 23 × 152B, ktorý sa zvykne označovať aj ako 23 mm náboj VJa. Označenie VJa je odkaz na mená konštruktérov A. A. Volkova a S. A. Jarceva.

Nová munícia mala oproti menším a ľahším 20 mm nábojom používaným v kanónoch ŠVAK väčší dostrel a väčšiu prieraznosť. Pre nový kanón sa vyrábal jednotný náboj 23 × 152B s tromi typmi striel: trieštivo-zápalné, trieštivo-zápalné so stopovkou a priebojno-zápalné, ktoré boli najúčinnejšie v boji s obrnenými cieľmi nepriateľa. Všetky náboje mali hmotnosť približne 200 g (ich váha bola 2-krát väčšia ako u 20 mm nábojov do ŠVAK). V trieštivej strele náboja bolo 10 g výbušnej látky.

Náboj sa skladal z mosadznej nábojnice s dnovou zápalkou a samotnej strely. Nábojnica bola fľaškovitého tvaru a jej vnútro bolo vyplnené prachovou náplňou. Pri dne nábojnice sa nachádzala drážka pre vyťahovač vyhadzovača z nábojovej komory. Na kŕčku nábojnice boli obvykle dva obvodové prelisy, ktorými sa upevňovala strela.

V prvej polovici roka 1941 bola vyvinutá priebojno-zápalná strela, ktorá dokázala preraziť pancier s hrúbkou 25 mm na vzdialenosť 400 m. Nová strela sa skladala z tela strely, podkalibrového jadra (dokázalo preraziť pancier), duralovej balistickej kukly. Vnútro strely bolo ešte vyplnené 6 g zápalnej látky. Strela bola určená na ničenie leteckej a pozemnej techniky protivníka.

Prezentovaný priebojno-zápalný náboj 23 × 152B bol získaný do zbierok múzea v roku 1974 kúpou od tzv. ľudového mínera Andreja Kostíka, ktorý likvidoval muníciu prevažne v Údolí smrti. Konkrétne okolnosti spojené s nálezom munície nie sú zaznamenané v dokumentácii k tomuto zbierkovému predmetu. Isté je, že nebol nájdený ako celok. Vodiaca medená obruč na strele nenesie známky výstrelu (ryhy na vodiacej obrúčke vzniknuté prechodom strely drážkovaným vývrtom hlavne). Naopak, nábojnica bola pravdepodobne vystrelená, čo naznačuje stopa po nápichu dnovej zápalky. Podľa značenia na dne nábojnice vieme, že bola vyrobená v roku 1943 v Kemerovskom strojárskom závode, ktorý sa nachádza v južnej časti západnej Sibíri.

               

 

Použitá literatúra:

VHM – Mo Svidník, Zbierka č. IX – Strelivo a náloživo, SN 712 S Náboj 23 × 152B sovietsky do lietadlového kanóna Vja, katalogizačný záznam.

BOLOTIN, David Naumovič. Istorija sovetskogo strelkovogo oružija i patronov. Petrohrad : Poligon, 1995, 303 s. ISBN 5-85503-072-5.

Aviaru.rf. 23-mm aviacionnaja puška VJa. [online]. [cit. 2024-04-09] Dostupné z: http://авиару.рф/aviamuseum/dvigateli-i-vooruzhenie/aviatsionnoe-vooruzhenie/sssr/aviatsionnye-pushki/23-mm-aviatsionnaya-pushka-vya-tkb-201/

 

Text / Foto: Mgr. Ivan Cuper, VHÚ - VHM