Podplukovník pechoty Michal PETRÍK
Narodil sa 28. 9. 1906 v obci Belince, okres Topoľčany. Od 1. 9. – 30. 9. 1927 bol učiteľom. Od 1. 10. 1927 vykonával činnú vojenskú službu, počas ktorej absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe. 1. 1. 1929 bol menovaný na podporučíka prezenčnej služby. 1. 4. 1929 bol prepustený do I. zálohy. 1. 4. 1929 – 30. 8. 1939 opäť pracoval ako učiteľ. V rokoch 1932, 1934, 1936, 1938 absolvoval vojenské cvičenia. 1. 1. 1933 ho povýšili do hodnosti poručíka v zálohe a 1. 1. 1937 na nadporučíka v zálohe. Počas septembrovej mobilizácie v roku 1938 (24. 9. – 24. 10.) vykonával činnú vojenskú službu.
Po vzniku Slovenského štátu, v čase maďarskej agresie na východnom Slovensku, bol mobilizovaný a v dňoch 27. 3. – 4. 4. 1939 vykonával činnú vojenskú službu. Ešte v tom roku bol aktivovaný, 1. 9. 1939 preložený do skupiny dôstojníkov pechoty z povolania. Slúžil v pešom pluku 5. 15. 1. 1940 bol premiestnený do pešieho pluku 4, bol ustanovený za veliteľa pohraničnej roty 2, potom absolvoval kurz na aktivovaných dôstojníkov v Pezinku. 1. 8. 1940 ho povýšili do hodnosti stotníka pechoty. 1. 10. 1940 bol premiestnený do 5. roty, 15. 3. 1941 do 4. roty. 26. 9. 1941 sa stal veliteľom strážneho oddielu v Bratislave. 17. 12. 1941 ho ustanovili za I. posádkového dôstojníka MNO. 18. 3. 1942 bol ustanovený za veliteľa ťažkej guľometnej eskadróny v Poprade. 20. 3. – 15. 10. 1942 bol v poli, po návrate 19. 1. 1943 sa stal pobočníkom veliteľa strážneho práporu. 1. 2. 1943 ho pridelili MNO – VS a ustanovili za veliteľa skupiny pohyblivých jednotiek Civilnej protileteckej obrany. Túto funkciu vykonával až do konca augusta 1944. Medzitým 15. 3. – 30. 4. 1943 absolvoval plynový, asanačný a hasičský kurz v Turčianskom Sv. Martine.
V období 17. 9. – 28. 10. 1944 bol veliteľom 24. pešieho práporu „Topľa“ III. taktickej skupiny. Spočiatku mal so svojim práporom v rámci podskupiny „Volga“ zabezpečiť obranu priestoru Žarnovice, po ústupe odtiaľ 27. 9. 1944 sa jeho prápor bránil nemeckému postupu na Banskú Štiavnicu. 30. 9. 1944 po nemeckom prieniku cez povstaleckú obranu v úseku práporu „Dunaj“ pri Dolných Hámroch prápor „Topľa“ zabránil ďalšiemu nemeckému postupu. Po vyňatí Banskej Štiavnice z povstaleckej obrany práporu „Topľa“ sa v dňoch 8. – 12. 10. 1944 podieľal na úspešnom povstaleckom protiútoku pri Jalnej. Spolu s jednotkami 2. čs. paradesantnej brigády a partizánmi povstalci donútili nepriateľa ustúpiť o 6 kilometrov, dobyli Kľačany a Trnavú Horu a obsadili Dúbravu a 11. 10. prenikli k Jalnej, kde sa front stabilizoval až do 26. 10. Od 24. 10. 1944 sa podieľal na obrane prístupov k Zvolenu, po páde Zvolena ako vojenská organizovaná jednotka zanikol.
14. 4. 1945 bol prijatý do čs. armády. Od 14. 4. – 26. 5. 1945 pridelený k 3. oddeleniu I. odboru MNO v Košiciach a v Prahe. V období 26. 5. – 24. 8. 1945 absolvoval kurz na zapracovanie na Doplňovacom okresnom veliteľstve. 24. 8. – 7. 10. 1945 bol veliteľom pešieho pluku 37 v Levoči, od 8. 10. 1945 zástupca veliteľa pešieho pluku 17 a premiestnený do Bratislavy do Vojenskej oblasti 4. V apríli 1946 so spätnou platnosťou od 28. 10. 1944 ho povýšili na štábneho kapitána pechoty, v máji 1946 s platnosťou od 1. 5. 1945 na majora pechoty a 1. 10. 1946 na podplukovníka pechoty. V roku 1947 ešte absolvoval kurz na veliteľov oddielov v Prahe a v období 24. 1.– 30. 4. 1948 bol zástupcom veliteľa pešieho pluku 39 v Bratislave. 1. 5. 1948 uvoľnený z vojenskej činnej služby, daný na dovolenku s čakaním. 1. 11. 1948 preložený do výslužby. Zomrel 2. 8. 1993 v Hlohovci.
Text: PhDr. František Cséfalvay, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VA- CR MO SR Trnava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 195. ISBN 978-80-89523-20-7.
