Armádny generál in memoriam Heliodor PÍKA
Narodil sa 3. 7. 1897 v Štítine, okres Opava (dnes Česká republika). Po dokončení štúdia na reálnom gymnáziu v Opave v októbri 1915 nastúpil do vojenskej prezenčnej služby ako jednoročný dobrovoľník vo vlastibraneckom pluku 15, v ktorom absolvoval kadetskú školu. V apríli 1916 bol odoslaný na ruský front, kde 21. 7. 1916 prešiel do ruského zajatia. V tom istom roku sa na začiatku októbra prihlásil do čs. vojska na Rusi. V polovici októbra 1917 ho odvelili do Francúzska, kde sa dostal takmer v polovici novembra. Tu bol pridelený do 33. francúzskeho pešieho pluku ako lekárnik. Na začiatku marca 1918 bol v hodnosti čatára zaradený do čs. streleckého pluku 21 vo funkcii plukovného lekárnika a plynového dôstojníka. V júni 1918 bol povýšený na dôstojníckeho zástupcu a 12. 12. 1918 menovaný do hodnosti poručíka.
Po návrate do vlasti od januára 1919 slúžil ako spojovací dôstojník v útvaroch v Prahe, na Těšínsku i na Slovensku. 1. 9. 1919 bol odvelený do inštrukčnej školy v Miloviciach a o dva mesiace neskoršie do školy pre veliteľov rôt vo francúzskom Saint Cyr. Po návrate z Francúzska bol v novembri 1920 pridelený do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave, kde pôsobil ako inštruktor v kurzoch pre výchovu poddôstojníkov na dôstojníkov. Dňa 24. 7. 1923 ho pridelili na 5. oddelenie Ministerstva národnej obrany – Hlavného štábu („MNO – HŠ“). Na jeseň 1925 ho prijali na Válečnú školu v Prahe. V r. 1926 – 1928 absolvoval štúdium na Vysokej škole válečnej v Paríži. Po návrate bol v hodnosti štábneho kapitána generálneho štábu („gšt.“) premiestnený do Zemského vojenského veliteľstva Praha a o rok neskoršie na MNO – HŠ, kde bol poverený vykonávaním funkcie pobočníka náčelníka. Dňa 31. 8. 1932 ho v hodnosti majora gšt. ustanovili za voj. atašé ČSR v Bukurešti s akreditáciou aj pre Turecko. Z diplomatickej misie sa vrátil v júli 1937 v hodnosti podplukovníka gšt. (povýšený bol 10. 2. 1933). V tejto hodnosti potom pracoval vo funkcii prednostu skupiny C 1, oddelenia Generálneho sekretariátu obrany štátu. Z čs. armády bol prepustený v hodnosti plukovníka gšt, do ktorej bol povýšený 1. 1. 1938. Po vytvorení Protektorátu Čechy a Morava odišiel na konci marca 1939 do Bukurešti, kde od apríla 1939 budoval organizačnú a spravodajskú základňu čs. zahraničného odboja. 13. 10. 1940 musel Rumunsko opustiť a nasledujúci deň začal vykonávať funkciu čs. voj. zmocnenca v tureckom Istanbule. Dňa 8. 3. 1941 ho prezident Dr. E. Beneš poveril rovnakou úlohou v Moskve, do ktorej prišiel 26. 4. 1941. Od 2. 8. 1941 vykonával funkciu náčelníka Československej vojenskej misie v ZSSR. Túto misiu viedol až do jej zániku v auguste 1945. Výrazným spôsobom sa podieľal na výstavbe čs. vojska na území ZSSR a na organizovaní pomoci SNP. 3. 12 .1943 bol povýšený do hodnosti brigádneho generála. Po skončení vojny ho 4. 8. 1945 povýšili na divízneho generála. Na konci októbra 1945 sa stal 1. podnáčelníkom HŠ a na začiatku januára 1947 zástupcom náčelníka HŠ. Bol členom Armádneho poradného zboru. Po februárových udalostiach na začiatku marca 1948 požiadal o zdravotnú dovolenku. 5. 5. 1948 bol zatknutý a uväznený, dňom 1. 6. 1948 preložený do výslužby a na neverejnom súdnom pojednávaní v dňoch 26. – 29. 1. 1949 bol na základe vykonštruovaných obvinení odsúdený na stratu hodnosti a trest smrti. Popravený 21. 6. 1949 v Plzni. Na konci roku 1968 bol Vyšším vojenským súdom v Příbrami pôvodný rozsudok zrušený v plnom rozsahu. Plne občiansky rehabilitovaný bol až r. 1990, keď bol aj povýšený do hodnosti armádneho generála in memoriam.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: Archív Slezského zemského muzea v Opave
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 197. ISBN 978-80-89523-20-7.
