7,62 mm ťažký guľomet vz. 43 GORJUNOV „infra“
Okrem všeobecne známych typov zbraní sa v zbierkach VHM Piešťany nachádzajú aj ich menej rozšírené či menej známe verzie. Takýmto prípadom je i guľomet z obdobia začiatku studenej vojny, ktorého vznik však siaha ešte do búrlivých čias druhej svetovej vojny. Počas vojskových skúšok v ZSSR vo vojnovom období niesla zbraň názov guľomet GVG podľa mien konštruktérov (Gorjunov – Voronkov – Gorjunov), ktorí sa podieľali na jeho vzniku. Vyvinutý podstavec k ťažkému guľometu bol konštrukcie Dektjarev – Garanin. Guľomet bol do výzbroje Červenej armády prijatý 14. mája 1943 pod označením 7,62 mm stankovij pulemet obrazca 1943 goda konstrukcii Gorjunova na stanke Dekťareva. Označoval sa aj ako SG-43. Zbraň bola určená pre dlhoročne zabehnutý puškový náboj 7,62 x 54 R (s okrajom). Guľomet bol pri streľbe upevnený na kolesovom podstavci so štítom, ktorý bolo možné rýchlo upraviť ku streľbe na pozemné ciele alebo ku streľbe na vzdušné ciele. V boji ho obsluhovali strelec, nabíjač a nosič streliva. Začiatkom 50. rokov 20. storočia Československo získalo licenciu od ZSSR na výrobu tohoto guľometu. Do výzbroje čs. armády bol zavedený už v roku 1951 a označoval sa ako „7,62 mm ťažký guľomet vz. 43 GORJUNOV“. Vyrábala ho Zbrojovka Brno (vtedajšie Závody Jána Švermu) v rokoch 1952 – 1955, pričom povrchová úprava bola realizovaná tzv. fosfátovaním. V roku 1954 už značná časť jednotiek čs. armády dostala nový guľomet do svojej výzbroje. Uplatnenie našiel aj v rámci povojnového čs. opevnenia. Používali ho buď bez tzv. lafetácie na drevenom stole, alebo upevnený do univerzálnej lafety UL-1 prostredníctvom pomocného držiaka.
Ku guľometu boli určené unifikované kovové nábojové schránky sovietskeho typu na 250 nábojov. Medzi takýmito schránkami sa dodnes zachovali exempláre, ktoré nesú vyrazené označenie armádnou preberacou značkou ešte s „levíkom“ (čs. štátny znak) alebo častejšie s prekríženými mečmi. V jabloneckej pobočke vsetínskej zbrojovky (kódové označene výrobcu Zbrojovka Jablůnka bolo „jpw“) sa v prvej polovici 50. rokov 20. storočia realizovala aj výroba pásov. V tomto období výrobu pásov zabezpečoval aj podnik v Uherskom Brode, kde možno vidieť zasa označenie „she“.
Nové požiadavky na podmienky bojiska si v odstupe pár rokov postupne vyžiadali i v Československu strelné zbrane s možnosťou upevnenia zameriavacích prístrojov pre boj v noci. Tak sa v druhej polovici 50. rokov 20. storočia objavuje dodatočná úprava ťažkého guľometu SG-43 na verziu s možnosťou upevnenia nočného infraďalekohľadu. Uvedená úprava sa dotkla len obmedzeného množstva guľometov. Upravený držiak pre upevnenie infraprístroja sa dopĺňal do zadnej časti na ľavú stranu puzdra záveru. Pre ťažký guľomet vzor 43 bol určený tzv. guľometný zameriavací ďalekohľad PPN-2, čo bol pomerne objemný prístroj nultej generácie vybavený infračerveným svetlometom. Zbraň sa zvykla označovať ako „7,62 mm ťažký guľomet vz. 43 GORJUNOV infra“. Hmotnosť infraďalekohľadu spolu s infrasvetlometom na zbrani predstavovala približne 5,3 kilogramu. Pri pešom presune sa infraďalekohľad ukladal do plátennej brašny a infrasvetlomet pripevňoval na lôžko puzdra napájacieho zdroja, ktoré bolo umiestnené na chrbtovom nosiči. Prístroj umožňoval v závislosti od podmienok a ročného obdobia pozorovať ciele na vzdialenosť 350 m. Zakrátko sa na scéne objavil moderný čs. univerzálny guľomet vzor 59 s možnosťou upevnenia externých zameriavacích prvkov pre deň i noc. Nočný zameriavací ďalekohľad PPN-2 sa potom objavoval zväčša v spojitosti s touto novou zbraňou, ktorá v polovici 60. rokov 20. storočia vytlačila z výzbroje staršie typy ľahkého i ťažkého guľometu.
VHM – Mo Piešťany, Zbierka č. IV – Automatické zbrane, AZ 490 Ťažký guľomet vzor 43 „Gorjunov“, katalogizačný záznam.
Děl-21-7. Univerzální lafeta UL-1. Praha : MNO, 1961, 42 s.
Děl-26-7. Zaměřovací infradalekohled NSP-2 a zaměřovací infradalekohled PPN-2. Praha : MNO, 1968, 80 s.
DUBÁNEK, Martin et al. Utajená obrana železné opony. Praha : Mladá fronta, 2008, 213 s. ISBN 978-80-204-1758-9.
ФЕДОСЕЕВ, Семен. Станковый пулемет Горюнова (к 60-летию принятия на вооружение). In Техника и вооружение, 2003, č. 9, s. 20-24. ISSN 1682-7597.
FENCL, Jiří. Kulomety Zbrojovky Brno. Praha : Mladá Fronta, 2017, 181 s. ISBN 978-80-204-4631-2.
Наставлениjе по стрелковому делу. Станковый пулемет систему Горюнова обр. 1943 г. Москва : Военноjе издательство Министерства обороны Союза ССР, 1950. 147 s.
Průvodní text k diafilmu. Kulometní zaměrovací Infradalekohled PPN-2. Čj. 034050/VD-1960.
Technické pokyny číslo: 1/79. Číselník materiálu třídy 01. Praha : MNO Výzbrojní správa, 1979, 54 s.
TURZA, Peter. Vojenské zbrane a technika pozemných vojsk ČSLA v druhej polovine 50. rokov. In Sborník studijních materálů katedry Dějin válek a vojenského umění, 1988, č. 9, s. 81-129.
Vsetín – Studená válka a období socialistického plánování (1950 – 1989). Kulometný pás pro kulomet vz. 59 a pro licenční kulomet Gorjunov. [online] [cit. 2022-02-21] Dostupné z: https://www.neopyro.cz/muzeum-zbrojovka-vsetin/5-vsetin-studena-valka-a-obdobi-socialistickeho-planovani-1950-1989/
Text / Foto: Mgr. Tomáš Hanich, VHÚ - VHM
