Prísaha československého partizána
Po vyhlásení Slovenského národného povstania odchádzali na konci leta 1944 do našich lesov tisíce dobrovoľníkov. Boli medzi nimi zástupcovia inteligencie, študenti, robotníci, roľníci, zbehovia, ale aj nemalá skupina bývalých vojnových zajatcov. Aby sa však zo živelnej neorganizovanej masy odhodlanej bojovať proti fašizmu stala disciplinovaná ozbrojená jednotka, potrebovala pevné puto. Týmto morálnym a právnym „tmelom“ sa stala slávnostná partizánska prísaha.
Forma zloženia prísahy závisela od situácie na povstaleckom fronte a mieste dislokácie partizánskej jednotky. Na oslobodenom povstaleckom území mali prísahy masový a vysoko slávnostný charakter. Úplne inú atmosféru mali prísahy hlboko v horách. Oddiely operujúce v tyle nepriateľa sa tiesnili v lesných táboroch, kde pri svetle vatry veliteľ prečítal slová záväzku a nastúpení muži zborovo odpovedali: „Prisahám!“ Partizán prísahou nesľuboval vernosť žiadnej politickej strane, ale Československej republike a jej spojencom. Každý muž tak dobrovoľne spečatil svoj osud v prípade zrady. Ak by zlyhal, zutekal alebo vyzradil plány fašistom, súhlasil s tým, že ho „stihne prísny trest z rúk mojich kamarátov“. Mrazivý kontext majú i slová „sám nikdy sa živý nevzdám nepriateľovi“.
Slovenské národné povstanie bolo výnimočné svojím medzinárodným charakterom – bojovalo v ňom viac než 30 národností. Aj preto sa v archívnych dokumentoch Vojenského historického ústavu zachovali hárky s textami partizánskej prísahy nielen v slovenčine a češtine, ale aj v ruštine, maďarčine, nemčine či francúzštine. Napriek jazykovej bariére všetci prisahali na rovnaké ideály. Partizánska prísaha sa stala pre nich symbolom, že sloboda sa nedostáva ako dar – sloboda sa musí vybojovať.
Predstavovaný archívny dokument je uložený v archívnej zbierke VHA „Partizánske hnutie 1942 – 1945“.
Text: PhDr. Milena Balcová
Foto : VHÚ – VHA
