Podplukovník in memoriam Ivan POPOVIČ
Narodil sa 20. 5. 1912 v Holubinnoje (Ukrajina). Ľudovú školu navštevoval v rokoch 1919 – 1926 v rodnej obci, meštiansku školu v rokoch 1928 – 1932 v Svaljave. V rokoch 1932 – 1936 absolvoval Učiteľský ústav v Mukačeve. 1. 10. 1936 bol prezentovaný na vykonanie vojenskej prezenčnej služby. Po ukončení Školy pre dôstojníkov pechoty v zálohe ho prijali do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave, ktorú absolvoval 14. 8. 1938. Vyradený ako poručík pechoty. Potom príslušník pešieho pluku 47 v Mladej Boleslavi. Od 2. 1. 1939 do 17. 3. 1939 bol frekventantom aplikačného kurzu vo Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave.
Po vzniku Slovenského štátu bol prevedený do slovenskej armády. V r. 1939 – 1941 zastával nižšie veliteľské funkcie, medzitým ho 1. 8. 1940 povýšili na nadporučíka pechoty. Dňa 26. 6. 1941 odišiel do poľa s 3. rotou pešieho pluku 6, ktorá do 15. 1. 1942 vykonávala strážnu službu v rámci Zaisťovacej divízie. 23. 5. 1942 sa vrátil z poľa. 21. 7. 1942 bol ustanovený za veliteľa náhradnej roty a od 30. 8. 1942 pridelený do Trebišova. 12. 5. 1943 sa stal I. pobočníkom veliteľa II. práporu 52. pešieho pluku v Lešti. 1. 7. 1943 ho povýšili na stotníka pechoty. 5. 7. 1943 odišiel do poľa s peším plukom 52. Konkrétne bol veliteľom 7. roty, neskôr veliteľ divíznej bojovej školy na Kryme. Na východnom fronte ochorel a 28. 1. 1944 sa vrátil z poľa do Vojenskej nemocnice 2. Po mesačnej službe v Trebišove, odišiel 29. 6. 1944 do Vojenského výcvikového tábora Lešť, kde sa stal veliteľom sústredenia pochodových rôt.
V Lešti sa spoznal s majorom delostrelectva Alexandrom Kordom, s ktorým spolupracoval v odbojovej činnosti na prípravách na ozbrojené vystúpenie. Na začiatku Slovenského národného povstania bol odvelený do Turca, kde ho zadelili do skupiny stotníka letectva Ivana Haluzického. Neskôr sa stal veliteľom 28. pešieho práporu Latorica v rámci podskupiny mjr. A. Kordu v III. taktickej skupine a v októbri 1944 sa usiloval o prehradenie smeru Krupina – Zvolen. Od 20. 10. 1944 bol veliteľom 54. pešieho práporu Lasica VI. taktickej skupiny. 22. 10. 1944 zaútočila SS-brigáda Dirlewanger na postavenia práporu v Ľubochnianskej doline, ale povstalci sa ubránili a útok odrazili. 26. 10. 1944 nevydržali nemecký útok a ustúpili cez Blatnú, Skalnú Alpu a Smrekovicu do Nižnej Revúcej. Kpt. pech. I. Popovič prešiel so svojou skupinou na partizánsky spôsob boja a presúval sa smerom na východ. Po prezentovaní v čs. náhradnom prápore sa stal 25. 1. 1945 príslušníkom 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. 20. 2. 1945 ho premiestnili k 2. čs. brigáde, kde zastával funkciu prednostu 3. oddelenia štábu. 29. 4. 1945 mu priznali hodnosť kapitána pechoty z povolania. 1. 5. 1945 bol povýšený do hodnosti štábneho kapitána pechoty.
V r. 1945 – 1948 zastával funkciu veliteľa roty a práporu. Dňa 31. 10. 1948 ho prepustili z činnej služby, 31. 12. 1949 preložili do zálohy ako štábneho kapitána pechoty v zálohe. 11. 1. 1950 mu odňali hodnosť a zaevidovali ho ako vojaka. V rokoch 1948 – 1949 bol zamestnancom v Šahách, neskôr úradníkom vo Zvolene a Nitre. Zomrel 8. 6. 1978 v Nitre. V roku 1991 ho rehabilitovali v hodnosti pplk. in memoriam.
Text: PhDr. František Cséfalvay, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VA – CR MO SR Trnava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 202. ISBN 978-80-89523-20-7.
