Odpaľovacie zariadenie 9P113 zo systému 9K52 LUNA-M
Odpaľovacie zariadenie 9P113 bolo súčasťou taktického raketového mobilného komplexu 9K52 a jeho hlavnou úlohou bol transport a odpálenie rakiet rady 9M21 na pozemné ciele. Základom odpaľovacieho zariadenia bol štvornápravový nákladný automobil ZIL 135 LM, ktorého konštrukcia bola prispôsobená požiadavkám na vysokú mobilitu a prevádzku v náročnom teréne.
Vývoj automobilu ZIL 135 sa začal v konštrukčnej kancelárii automobilových závodov Lichačeva v Moskve koncom 50. rokov minulého storočia. Impulzom na jeho vznik bol rastúci dopyt po ťažkých kolesových ťahačoch, ktoré by mohli plniť rôzne úlohy v rámci sovietskych ozbrojených síl. Požadovaná platforma mala byť využiteľná ako ťahač alebo prepravník obrnenej techniky, prípadne ako základ pre mobilné riadiace stanovište. Zároveň musela byť schopná prevádzky v náročnom teréne vrátane špecifických podmienok typických pre Sibír.
Po neúspešnom návrhu vozidla ZIL 134 vznikol jeho nasledovník ZIL 135, ktorý využíval podobnú koncepciu podvozku. Charakteristickým prvkom bola dvojica pevných náprav umiestnených v strednej časti rámu, blízko pri sebe. Na prednom a zadnom konci rámu sa nachádzali riaditeľné nápravy. Nápravy neboli vybavené tlmičmi. Tlmenie nerovností pri jazde zabezpečovali veľké „balónové“ pneumatiky. Pohonnú sústavu tvorila dvojica benzínových motorov ZiL-375Ja, pričom každý motor dosahoval výkon približne 175 koní.
Verzia ZIL 135 LM vznikla úpravou modelu ZIL 135 L na použitie v úlohe raketového nosiča pre odpaľovacie zariadenie 9P113. Model ZIL 135 L predstavoval vývojový medzistupeň po modeli ZIL 135 K. Oproti predchádzajúcej verzii bol skrátený rázvor kolies zo 7,6 na 6,3 metra. Riadené nápravy dostali pruženie pomocou torzných tyčí a v neskorších verziách boli doplnené aj tlmičmi. Na zlepšenie jazdných vlastností boli vozidlá vybavené kolesami s väčším priemerom. Motory boli zároveň premiestnené z priestoru pod kabínou medzi prvú a druhú nápravu. Kabína bola prevažne vyrobená s využitím skleného laminátu. Automobily tejto série sa od roku 1963 vyrábali výlučne v Brjanskom automobilovom závode (BAZ).
Odpaľovacie zariadenie 9P113 bolo súčasťou mobilného raketového komplexu 9K52 Luna-M. Tento komplex predstavoval nástupcu série sovietskych raketových prostriedkov typu zem-zem, ktoré NATO označovalo kódovým označením FROG (Free Rocket Over Ground). Vývoj komplexu prebiehal začiatkom 60. rokov a do výzbroje armády ZSSR bol zaradený približne v roku 1964. Výroba komplexu pokračovala ešte v 80. rokoch.
V priebehu 70. rokov tvoril 9K52 Luna-M významnú súčasť raketových delostreleckých útvarov krajín Varšavského paktu. Do výzbroje ČSĽA boli tieto systémy zavádzané od roku 1966, keď nahradili predchádzajúci komplex 2K6 Luna. Ako munícia pre odpaľovacie zariadenie 9P113 slúžili raketové nosiče s označením 9M21. Súčasťou vybavenia odpaľovacieho zariadenia bol aj žeriavový nakladač SB-75, ktorý slúžil na manipuláciu s raketou pri jej príprave na transport a odpálenie. 9M21 používaný v rámci komplexu 9K52 mal štartovaciu hmotnosť 2 450 kg. Hmotnosť hlavice sa v závislosti od jej typu pohybovala od 216 do 450 kg. Maximálny dostrel rakety dosahoval 68 km.
Jednotlivé posádky a útvary boli dislokované na viacerých miestach. Na území Čiech to boli Terezín, Jistebnice, Jemčina, Stružná, Vysočany, Vimperk, Holýšov a Přáslavice. Na území Slovenska boli tieto systémy dislokované v Bratislave, konkrétne vo Vajnoroch a v Brezne.
Použitá literatúra:
VHÚ – VHM Piešťany, Zbierka XIII – Automobilová technika, AT 255, Zariadenie odpaľovacie 9P113 zo systému 9K52 LUNA - M, katalogizačná karta.
MARTINEC, Ján. ZIL-135 a BAZ-135. In ATM, 2006,roč. 38, č. 5, s. 50-54.
SMÍŠEK, Martin. 9K52 Luna-M. (online). Válka.cz. [cit. 2026-09-20]. Dostupné z: válka.cz/1148-9K52-Luna-M
Text / Foto: Mgr. Jerguš Váry, VHÚ - VHM
