Karpatsko-duklianska operácia – pohľad do histórie
Vypublikované:
Karpatsko-duklianska operácia – pohľad do histórie
06.10.2009
Dukliansky priesmyk
Útočná operácia vojsk 38. armády 1. ukrajinského frontu maršala Ivana Stepanoviča Koneva a časti síl 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu genplk. Ivana Jefimoviča Petrova, uskutočnená od 8. 9. do 28. 10. 1944 ako súčasť východokarpatskej operácie. Hlavný úder viedli vojská 38. armády genplk. Kirila Semionoviča Moskalenka v smere Krosno – Dukla – Prešov, jej ľavé krídlo zabezpečovali zväzky pravého krídla 1. gardovej armády genplk. Andreja Antonoviča Grečka, útočiace z priestoru Sanok v smere Zagorz – Medzilaborce. Operáciu letecky podporovala 2. letecká armáda. Zámerom operácie bolo rozbitie protistojacich síl nemeckej skupiny armád „Severná Ukrajina“ (od 23. septembra 1944 skupiny armád „A“) v predhorí Karpát a rýchly prechod karpatskými hrebeňmi na Slovensko s cieľom poskytnúť pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Sovietskym jednotkám sa už v úvode operácie podarilo prelomiť nepriateľskú obranu, ale rýchla a účinná reakcia z nemeckej strany viedla k rýchlej zmene pomeru síl. Postup vojsk 38. armády, v zostave ktorej bojoval aj 1. čs. armádny zbor v ZSSR, sa spomalil. Boje nadobudli zdĺhavý a vyčerpávajúci charakter. Sovietske vojská a jednotky 1. čs. armádneho zboru museli prekonať protivníkom húževnato bránené priečne horské pásma a Dukliansky priesmyk ovládli až 6. októbra 1944. Po preniknutí do priestoru južne od priesmyku bol však ich postup zastavený. Operácia bola jednou z najťažších na našom území a vyžiadala si veľké obete. Počas nej straty 38. armády predstavovali 13 264 padlých, zomrelých a nezvestných a 48 750 ranených a nemocných. 1. čs. armádny zbor mal 1 630 padlých, zomrelých a nezvestných a 4 069 ranených.
06.04.1917 - USA vyhlásili vojnu Nemecku v dôsledku nemeckej ponorkovej vojny proti Dohode.
06.04.1941 - Nemecko podniklo agresívny útok na Juhosláviu a Grécko. Proti Juhoslávii postupovalo zo severu a z bulharského územia. Belehrad postihlo ťažké bombardovanie (bol obsadený 13. 4.) Chorvátsko bolo vyhlásené (14. 4.) za samostatný (bábkový) štát, na čele kto
06.04.1945 - Vyplávala z Japonska spolu so 9 sprievodnými plavidlami prakticky bez leteckého kritia k Okinawe najväčšia bitevná loď na svete Jamato. Tento japonský zväz bol zničený ďalší deň americkými lietadlami z operačného zväzu lietadlových lodí pri Okinawe.