39. čs. strelecký pluk Výzvedný
Ich nasadenie však do veľkej miery záviselo od iniciatívy a dôvery talianskych dôstojníkov. Napriek ich zásluhám v prospech Talianska počas vojny sa mnohí nevyhli zajateckým táborom.
Od Álp až po Jadran
Predovšetkým v táboroch Sala Consilina, Polla a Casagiove sa z radov dobrovoľníkov vytvorili v priebehu jari 1918 výzvedné oddiely (reparti esploratori), ktorých činnosť do veľkej miery prispela k uznaniu a vzápätí aj vytvoreniu autonómnej československej armády v Taliansku. Dňa 21. apríla 1918 bola v Ríme podpísaná zmluva medzi československou a talianskou vládou, ktorá definitívne uznala čs. armádu v Taliansku. Veliteľom čs. zboru sa stal generál Andrea Graziani.Československí „výzvedníci" boli potom formálne zaradení 25. septembra 1918 do výzvedného pluku s deviatimi rotami, ktorý niesol označenie 39. Reggimento Esplatori Ceco-Slovacco a bol začlenený do 7. divízie. Jednotlivé roty tak pôsobili po celom taliansko-rakúskom fronte od švajčiarskych hraníc – hory Ortler – až po dolný tok Piavy, ktorá ústi do Jadranského mora. 39. čs. strelecký pluk výzvedný bol najskúsenejšou jednotkou zboru talianskej légie a významne sa podieľal aj na neskoršom formovaní ozbrojených síl nového Česko-Slovenska. Výstroj čs. výzvedníkov bol klasický taliansky, rozlišovacím znakom bol iba lev v ovále. Neskôr tiež pribudli klobúky talianskych horských jednotiek. Časť výstroja prevzali od arditov, najmä symbolický útočný nôž (pugnale).
Domáca posádka Bratislava
Koncom roka sa celý armádny zbor začal presúvať do novovzniknutého Česko-Slovenska. Ešte pred odchodom boli 8. decembra 1918 počas veľkej slávnosti v Padove jednotlivým plukom, medzi nimi aj 39. výzvednému pluku, odovzdané bojové zástavy. Po príchode do vlasti bol pluk v rámci unifikácie brannej moci na základe výnosu MNO čj. 5.700-org.1919 1. októbra 1920 zlúčený so 72. peším plukom domáceho vojska do Pešieho pluku 39 s veliteľstvom najskôr v Dunajskej Strede, od novembra 1920 v Bratislave. Na základe dekrétu prezidenta republiky publikovaného výnosom MNO čj. 32.630-pres.voj.1920 dostal pluk čestný názov „Výzvedný", ktorý bol v apríli 1931 doplnený o „Výzvedný generála Grazianiho". Od svojho legionárskeho predchodcu pluk získal bojovú zástavu so stuhami, ktorú používal až do roka 1939.V roku 1926 prebehla slávnostná výmena pôvodných legionárskych zástav za ich kópie, Pešiemu pluku 39 bola slávnostne udelená 28. októbra 1931 mestom Bratislava a zároveň bola dekorovaná Vojnovým krížom 1914 – 1918. Originál i kópia sú uložené vo VHÚ Praha. Replika, ktorú vyrobila na múzejné účely firma Velebný & Fam, s. r. o., v Ústí nad Orlicí, sa nachádza v zbierkach Vojenského historického múzea Piešťany od roku 2009. Príležitostne je možné zástavu vidieť pri slávnostných udalostiach organizovaných Ministerstvom obrany SR alebo v rámci výstav, na ktorých sa autorsky podieľa VHÚ Bratislava.
Osemcípa modrá hviezda
Zástava je vyrobená z hodvábneho vlajkového ripsu s rozmermi 1 200 × 1 220 mm. Rubovú i lícnu stranu zástavy tvoria dva pozdĺžne pruhy béžovej a červenej farby v pomere 1:1. V strede lícnej strany je umiestnená modrá nepravidelná osemcípa hviezda s vencom, arditským útočným nožom a číslom „39". V hornej časti hviezdy je vyšitý názov pluku „VÝZVĚDNÝ PLUK ČS".V strede rubovej strany zástavy je umiestnený kruh vyšitý bielym hodvábom, v ňom zlaté lipové listy so striebornými lipovými plodmi. V strede kruhu sú zlatou niťou vyšité písmená „ČS" a okolo nich umiestnené štyri zemské znaky – český, sliezsky, slovenský a moravský. Zástava je z troch strán ukončená zlatými strapcami a siedmimi látkovými pútkami so striebornými karabínkami, ktorými je pripevnená k žrdi. Žrď zástavy je potiahnutá hnedým zamatom. Hrot zástavy tvoria štyri veľké spojené kruhy striebornej farby.
Text: Viera Jurková (VHÚ – VHM Piešťany)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 12/2019
