Ochranná maska M-10
Vývoj ochrannej masky M-10 pre potreby Československej ľudovej armády prebiehal v 60-tych rokoch 20. storočia. Podstatným dôvodom pre jej vývoj bola skutočnosť, že ochrannej maske BSS-Mo-4 sa končila jej technická životnosť v roku 1970.
Ochranná maska M-10 je tvárová maska s pásovým upínaním, ktorá má po stranách lícnicové filtre. Vonkajším vzhľadom bola inšpirovaná americkou maskou M17. Jej prednosťou je jej pomerne nízka hmotnosť. Užívateľovi umožňuje vďaka panoramatickým zorníkom dobrý výhľad. Ďalšou výhodou oproti predchádzajúcim typom bola aj ľahšie komunikácia jej užívateľa a voľný pohyb hlavy.
Spoľahlivo chránila tvár, oči a dýchacie cesty pred otravnými a rádioaktívnymi látkami, biologickými prostriedkami používanými či už v podobe plynu, pary, alebo aerosólov. Vyrábala sa na území bývalého Československa, v gumárenskom závode Zubří, ktorý bol dcérskou pobočkou spoločnosti Optimit v Odrách. Hmotnosť ochrannej masky spolu s protichemickou súpravou JP-75A (pláštenka, návleky, rukavice) je 2,2 kg. Rozmery súpravy sú 28 x 10 x 38cm. Hmotnosť samotnej masky je 0,7 kg. Zloženie M-10 pozostáva z lícnice ochrannej masky so šesťbodovým upínacím systémom, lícnicového filtra, náhradného lícnicového filtra uloženého v plastovom obale, jedného páru prídavných zorníkov a tašky, ktorá sa pôvodne vyrábala z textílie a neskôr z impregnovanej látky. Taška je tvarovo hranatá a má príklop, ktorý sa zaisťuje dvoma gombíkmi našitými na jej stene. Je vybavená popruhom cez plece, ale aj pútkami na opasok. V jej vnútri sú štyri priehradky. Pôvodne sa maska distribuovala aj v plátennom obale. Prídavné zorníky boli užitočné pri nízkych teplotách (slúžili proti zahmlievaniu alebo prípadnému zamŕzaniu). Podľa individuálnej potreby mohli osoby, ktoré trpeli vážnejšími chybami zraku doplniť súpravu okuliarovými vložkami. Tie sú pre každé oko samostatné a pozostávajú z objímok z plastu a korekčných skiel. Lícnica ochrannej masky s lícnicovým filtrom bola proti vlhkosti chránená plastovým obalom. Pozostáva z gumeného výlisku lícnice, zorníkov, páskového upínadla, dvoch vdychovacích ventilových komôr, z vydychovacej ventilovej komory s priezvučným zariadením a gumovým krytom. Vo vnútornej strane masky sa nachádzajú vrecká, do ktorých sa vkladá lícnicový filter.
Správna veľkosť masky sa určovala pomocou anatomickej výšky tváre užívateľa. Je to vzdialenosť vrcholu brady po koreň nosa, ktorá sa merala takzvaným faciometrom. Ide o dvojramenné meradlo s číselnou stupnicou, ktorá vyznačuje hodnotu v bode pretnutia. Meradlo je však len pomocné. Neskoršou modernizáciou bola vytvorená maska M-10M, ktorá pri používaní umožňovala konzumáciu tekutín.
Ochranná maska M-10 je ako zbierkový predmet zaradená do múzejnej zbierky č. XI - Chemický materiál fondu Vojenského historického múzea Piešťany.
Text, foto: z. Mgr. Lukáš DANKO, VHÚ-VHM Piešťany
Zdroje:
Chem-2-2/č. Používaní prostředků individuální ochrany. Praha : Federální ministerstvo národní obrany, 1989,
KUBÁNEK, Vladimír. Historie chemického vojska (1918-2009). Brno : Tribun EU, 2010, ISBN: 978-80-7399-908-7,
Příručka pro poddůstojníky. Praha : Naše vojsko, 1975.
Zoznam internetových zdrojov:
<http://www.vhu.cz/exhibit/ochranna-maska-m-10-ceskoslovenske-armady/>.
<http://www.csla.cz/vyzbroj/protichemickeprostredky/masky_m10.htm>.
<https://www.guzu.cz/cz/main.html#historie>.
