Československá medaila za chrabrosť pred nepriateľom

Československá medaila Za chrabrosť pred nepriateľom A
22.04.2022
Na pamiatku boja za oslobodenie republiky a za chrabrosť pred nepriateľom na bojisku doma i v zahraničí bola čs. vládou v Londýne so súhlasom prezidenta republiky zriadená medaila za chrabrosť pred nepriateľom. Nariadenie vlády z 20. 12. 1940 vstúpilo do platnosti 25. 10. 1940. Medaila sa udeľovala príslušníkom čs. armády v zahraničí a čs. občanom vo vlasti, ktorí pred nepriateľom alebo na bojisku v zahraničí v čase od 1. 9. 1939, alebo v oslobodzovacom boji vo vlasti v čase od 15. 3. 1939 až do skončenia vojny preukázali osobnú statočnosť. Touto medailou mohli byť vyznamenané aj celé pluky alebo oddiely za statočnosť, ale aj príslušníci a jednotky spojeneckých armád. Bola udelená doživotne a bezplatne spolu s diplomom. V prípade úmrtia bola medaila ponechaná na pamiatku rodine alebo príbuzným. Nosiť ju však nemohol nikto iný než vyznamenaný. O medailu prišiel ten, kto bol súdom odsúdený za trestný čin. V takom prípade odsúdený bol povinný medailu vrátiť ministerstvu národnej obrany. Medailu prepožičiaval prezident republiky, poprípade minister národnej obrany alebo veliteľ vojska, pokiaľ ich prezident k tomu zmocnil. Československá medaila za chrabrosť pred nepriateľom mala jeden stupeň. Udeľovala sa in natura len raz pri prvom vyznamenaní, každé ďalšie vyznamenanie touto medailou sa vyznačovalo na stužke bronzovými lipovými lístkami. Autorom výtvarného návrhu medaily bol J. Král.
Československá medaila za chrabrosť pred nepriateľom (londýnske vydanie 2. typ) bola razená z bronzu s kruhovým tvarom ø 33 až 33,75 mm a hrúbkou 2 mm. Na lícnej strane znázorňuje hlavu leva, ktorý má otvorenú tlamu a vyplazený jazyk. Stredom hlavy je položený rímsky meč, ktorého hrot smeruje nahor. Hrot meču je prekrytý páskou, na konci zastrihnutý do špica, s nápisom ZA CHRABROST. Dolný okraj medaily je obojstranne zdobený dvomi prekríženými lipovými ratolesťami, každá so siedmimi listami. Medzi štvrtým a piatym lipovým listom pri tlame leva je voľne položený patriarchálny slovenský kríž. Na rubovej strane medaily je trojriadkový nápis PRAVDA/VÍŤEZÍ/1939. Nápis je obojstranne zovretý dvomi prekríženými lipovými ratolesťami, každá s deviatimi listami. Vrch medaily je opatrený pevným úzkym uškom o hrúbke 2 mm a výške 4 mm, do ktorého je zanitované závesné ramienko (s rozmermi 26 x 19 mm) tvorené vidlicovite preloženými jednostrannými lipovými ratolesťami, každá so štyrmi listami. Ramienko je na rubovej strane zvrchu opatrené závesnou lištou na stuhu. Tmavomodrá stuha je široká 40 mm, uprostred má 9 mm široký biely pruh preťatý v polovici dvomi červenými prúžkami v šírke 2,5 mm a na okraji má 5 mm široké červené prúžky, ktoré sú od modrej plochy oddelené 1 mm širokým bielym prúžkom. Stuha je opatrená pripínacou ihlicou. Na stuhu sú pripevnené štyri bronzové pozlátené lipové smietky ako znak opakovaného udelenia.
Vojenské historické múzeum Piešťany má vo svojej zbierke XV – Rady, vyznamenania a medaily aj Československú medailu za chrabrosť pred nepriateľom, ktorá bola udelená čs. letcovi Rudolfovi Husárovi. Menovaný rodák z Gregorovej Viesky bol ňou vyznamenaný až päťkrát – 19. 12. 1942, 5. 5. 1943 a trikrát 6. 4. 1944.
Rudolf Husár sa narodil sa 8. 10. 1919 v Gregorovej Vieske v okrese Lučenec. V januári 1940 ilegálne opustil Slovenskou a tzv. južnou trasou zamieril do Francúzska, kde bol 6. 3. 1940 prezentovaný v náhradnom telese čs. vojska v Agde. V hodnosti vojaka bol zaradený do telegrafickej roty. Bezprostredne pred porážkou Francúzska bol 20. 6. 1940 loďou Ville de Liège evakuovaný z prístavu Le Verdon sur-Mer do britského Liverpoolu. Spolu s mnohými Čechmi a Slovákmi sa 7. 7. 1940 dostal do tábora v Cholmondeley Park. Do služieb britského Kráľovského letectva bol prijatý 21. 9. 1940 v hodnosti Aircraftman 2. Postupne absolvoval niekoľko kurzov, ako aj ďalší špecializovaný výcvik. Po ich úspešnom ukončení bol 25. 4. 1941 povýšený do britskej vojenskej hodnosti Sergeant a vo funkčnom zaradení palubný rádiotelegrafista – strelec bol premiestnený k Československému náhradnému telesu RAF vo Wilmslow. V máji 1941 bol prevelený k 96. nočnej stíhacej peruti do Cranage. Odtiaľto bol 16. 09. 1941 premiestnený ako navigátor k 68. nočnej stíhacej peruti, kde československí letci tvorili letecký personál jej letky B. 1. 5. 1943 bol povýšený do britskej hodnosti Warrant Officer. V októbri toho istého roka bol povýšený do prvej britskej dôstojníckej hodnosti Pilot Officer a do československej hodnosti rotmajstra letectva v zálohe. Operačnú činnosť s prestávkami vykonával až do rozpustenia 68. nočnej stíhacej perute v apríli 1945.
Do oslobodeného Československa sa vrátil v auguste 1945. V októbri bol povýšený na nadporučíka let. v zálohe, v januári 1946 na kapitána let. v zálohe. V povojnovom čs. letectve slúžil v Prahe – Ruzyni. V roku 1946 bol prijatý na pražskú Vysokú školu válečnú. Na základe žiadosti zdôvodnenej rodinnými záležitosťami bol na konci roka 1946 prepustený do pomeru mimo činnú službu. Zároveň obdržal povolenie vysťahovať sa do Veľkej Británie. V rámci politických čistiek v 50. rokoch minulého storočia mu bola odňatá vojenská hodnosť kapitána v zálohe, a to so zdôvodnením, že pre svoj postoj a konanie nedáva záruku, že bude spoľahlivý a celkom oddaný ľudovo demokratickému zriadeniu. Vo Veľkej Británii žil najskôr v Londýne, neskôr v turistickom mestečku Hampton Court, kde mal obchod. V tomto období absolvoval leteckú školu a následne si kúpil malé lietadlo. Aktívne lietal až do svojich 74 rokov.
V rámci nápravy krívd a neprávostí po novembri 1989 bol mimoriadne povýšený do hodnosti plukovníka vo výslužbe. Rozkazom prezidenta SR bol dňom 1. mája 1995 menovaný do hodnosti generálmajora vo výslužbe. Zomrel 2. apríla 2001 vo Swansea vo Veľkej Británii.
 
Použitá literatúra:
Vojenský ústredný archív Praha, Letecké karty čs. príslušníkov RAF, karta evid. č. 787840 (161346) Rudolf Husár.
VHÚ – VHM Piešťany, Zbierka XVI – Rady, vyznamenania, medaily, RVM 1804 Medaila Za chrabrosť pred nepriateľom, katalogizačná karta.  
PURDEK, Imrich. Československá a slovenská vojenská symbolika v priesečníku heraldiky, faleristiky a vexikológie (1914 – 1945). Bratislava : Vojenský historický ústav, 2015, 322 s. ISBN 978-80-89523-32-0.
ŠTAIGL, Jan a kol. Generáli. Slovenská vojenská generalita 1918 – 2009. Bratislava : Magnet Press, 2009, 222 s. ISBN 978-80-89169-17-7.
 
Text: PhDr. Viera Jurková, VHÚ-VHM Piešťany
Foto: VHÚ-VHM Piešťany