Kanister SANDRIK na pohonné hmoty s objemom 20l
Hodrušská dolina, nachádzajúca sa západne od Banskej Štiavnice, sa stala koncom 19. storočia domovom značky Sandrik. Podnik zaoberajúci sa kovovýrobou vznikol na pozemku Jána Sandrika v roku 1895.
Zakladateľom bola Gerambovská banská únia, ktorá vlastnila časť banských pozemkov severne od Štiavnice. Továreň mala slúžiť predovšetkým na spracovanie striebra, preto oficiálny názov znel Sandrik Silber und Metallwarenfabrik, Aktiengesellschaft.
Pôvodne podnik sídlil v obci Dolné Hámre a neskôr sa rozrástol do susednej obce Banská Hodruša (ktoré časom splynuli). Sortiment podniku spočiatku tvorili umelecké a úžitkové predmety vyrobené zo striebra. Začiatkom 20. storočia začal podnik vyrábať príbory z alpaky, ktorými sa preslávil doma i v zahraničí. Krátko pred začiatkom druhej svetovej vojny sa sortiment výrazne rozšíril o nádoby využiteľné v nemocniciach, vývarovniach a v potravinárstve. Rok 1939 bol pre množstvo podnikov na našom území kritický. Po rozpade Československa a vzniku Slovenskej republiky v marci 1939 nebolo možné vyvážať tovar do viacerých krajín Európy. Dokonca zanikli podnikové predajne Sandrik v Prahe a v Brne. V roku 1940 začínal byť citeľný nedostatok surovín, najmä niklu. Z tohto dôvodu sa výroba musela preorientovať na výrobu reštauračných nádob a príborov z nehrdzavejúcej ocele. V roku 1942 sa navyše zastavili dodávky tejto ocele z Kladna. Napriek tomu sa spoločnosť Sandrik počas druhej svetovej vojny pohybovala v kladných číslach. V ťažkej situácii pomohlo povolenie ministerstva hospodárstva, ktoré umožňovalo export tovaru do Protektorátu Čechy a Morava. Najväčším plusom bola úprava výrobných kapacít v prospech vojenského spotrebného materiálu.
Práve v tomto období boli kapacity fabriky preorientované na lisovanie palivových kanistrov, ale aj rôzneho vojenského proviantného vybavenia. Charakteristickým výrobkom bol kanister nemeckého typu s obsahom 20 litrov. Tento druh prepravnej nádoby na tekutiny sa objavil v druhej polovici 30. rokov minulého storočia v nacistickom Nemecku. Kanister bol praktickou odpoveďou na zdokonalenie prepravy pohonných hmôt a manipulácie s nimi. Prvý model vznikol na základe tendra z roku 1935 pre Wehrmacht. V roku 1936 ho vyrobili kovozávody Müller & Co. vo westfalskom meste Schwelm. Vedúcim inžinierom vývoja kanistra bol Vincenz Grünvogel. Testovacia séria 5 000 kusov bola zaslaná vojsku v roku 1936. Nádoba s názvom Einheitsbehälter für 20 l bola zavedená do nemeckého výstroja všeobecným vojenským výnosom č. 324 z 8. júla 1937. Tento raný typ kanistra sa vyznačoval jednoduchým prelisom v tvare „X“ na bočných stenách. Od roku 1937 sa vyrábal v závode Ambi-Budd Presswerk Berlin. Približne v roku 1939 sa objavila novšia, zdokonalená verzia s modifikovaným tvarom bočného prelisu (so štvorcovým stredom). Novší typ kanistra vyrábalo na Nemcami okupovanom území do roku 1945 dovedna devätnásť fabrík – medzi nimi aj Sandrik Hodruša-Hámre. Firma Sandrik na začiatku 40. rokov plnila dodávky pre slovenskú brannú moc. Výrobky boli špecifické v tom, že na stredovej ploche sa nachádzal vylisovaný slovenský znak – na stene dielu s plniacim hrdlom nádoby. Vo vrchnej časti sa štandardne nachádzalo označenie „HORĽAVINA“ (v slovenskom jazyku) a objem 20 l. Vďaka tomuto prvku sú kanistre určené pre slovenský štát zberateľsky najhodnotnejšie.
Zaujímavosťou je, že podnik Sandrik nevyrábal kanistre s označením Wehrmacht. V druhej polovici vojny boli produkované kanistre výlučne pre jednotky SS. Znak jednotiek SS sa razil rovnako ako slovenský znak na stredový panel nádoby. Po potlačení SNP obsadili továreň Nemci. Počas ich správcovstva odviezli všetko hodnotné vybavenie. Stroje, materiál a hotové výrobky v hodnote približne 35 miliónov korún evakuovali do Považskej Bystrice a Prahy, kde mali slúžiť na výrobu zbraní. Po skončení vojny v roku 1945 bola dekrétom prezidenta republiky č. 100/45 firma vyhlásená za národný majetok a národný podnik so sídlom v Prahe. Patrili pod ňu tri výrobné závody: Dolné Hámre, Česká Lípa a Moravská Třebová. Fabrika Sandrik s produkciou kanistrov pokračovala v nasledujúcich desaťročiach aj pre potreby čs. armády, aj pre Ozbrojené sily SR.
Text: Mgr. Jerguš Váry, VHM – múzejné oddelenie Piešťany
Foto: VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 3/2021
