Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Odznak Československý partizán

Vypublikované:
Odznak Československý partizán
V priebehu druhej svetovej vojny sa nemecká armáda musela v okupovaných krajinách vyrovnávať s odbojovou, záškodníckou, no najmä partizánskou činnosťou. Výnimkou v tomto smere nebolo ani územie niekdajšieho Československa, no najmä Slovenska. Nemecká branná moc na silnejúcu partizánsku činnosť reagovala dovtedy nevídanou vojenskou silou a najmä brutalitou. Svedčia o tom viaceré vyvraždené a vypálené obce (Lidice, Ležáky, Kľak, Ostrý Grúň, Kalište, Tokajík, Brusnica a i.). Ani tieto represálie však partizánsku činnosť nezastavili, práve naopak. Do radov partizánskych skupín vstupovalo čoraz viac ľudí odhodlaných postaviť sa Nemcom so zbraňou v ruke. Viacerí príslušníci jednotlivých partizánskych jednotiek boli síce už v priebehu roka 1945 vyznamenávaní Československým vojnovým krížom 1939, resp. medailou Za chrabrosť pred nepriateľom, ale po skončení vojny cítili československí vládni predstavitelia potrebu zriadiť pre nich špeciálne vyznamenanie pamätného charakteru, slúžiace na ocenenie ich zásluh. Napokon sa tak stalo v roku 1946, keď bol vládnym nariadením č. 621 z 9. augusta 1946 zverejneným vo vyhláške ministra národnej obrany č. 1723 z 20. augusta 1946 zriadený pamätný odznak československého partizána. Bol primárne určený pre všetkých československých partizánov ako pripomienka ich boja za oslobodenie. Odznakom však mohli byť vyznamenávaní aj cudzí štátni príslušníci, ktorí boli súčasťou partizánskych jednotiek na čs. území (išlo najmä o francúzskych a sovietskych partizánov). Odznak bol po splnení pomerne prísnych podmienok svojim oprávneným držiteľom jednorazovo, doživotne a bezodplatne udeľovaný ministrom národnej obrany spolu s udeľujúcim dekrétom vo formáte A4. V ňom bolo uvedené meno a prípadná hodnosť vyznamenaného, názov partizánskej jednotky, názov a číslo vyznamenania spolu s jeho grafickým znázornením formou podtlače, dátum a miesto jeho udelenia spolu s pečiatkou a podpisom ministra národnej obrany. Po smrti oprávneného držiteľa ostával odznak v pietnej úschove jeho rodiny, ktorej príslušníci ho však nesmeli nosiť, pričom rovnaká podmienka platila aj v prípade odznakov udelených in memoriam. Oprávneným držiteľom bol odznak odovzdávaný v dvoch veľkostiach, konkrétne s priemerom 50 mm a 25 mm. Veľký odznak bol pritom určený na nosenie na rovnošate, kde sa upevňoval na pravej strane nad náprsným vreckom (tento odznak sa však nosil aj na civilnom odeve), malý odznak umiestnený na ihle bol určený výhradne na civilný odev, kde sa nosil pripnutý na ľavej klope saka, resp. kabáta. K tomuto odznaku nebola nikdy oficiálne zriadená žiadna stuha a ani náprsná stužka, a teda podľa predpisu musel byť vždy nosený iba vo forme „in natura“. Autorom výtvarného návrhu odznaku bol akademický sochár profesor Josef Malejovský. Jeho výroba v obidvoch veľkostiach prebiehala predovšetkým v kremnickej mincovni. Všetky záležitosti spojené s odznakom spravovalo Ministerstvo národnej obrany Československej republiky. Samotný odznak sa razil z bronzu, pričom v niektorých prípadoch bol patinovaný do matnej striebornej farby. Mal tvar päťramennej hviezdy, ktorá bola obkolesená vencom vytvoreným z lipových ratolestí preveseným cez jej pravé vrchné rameno, čo znamená, že všetky jej ostatné ramená veniec akoby prekrývali. V centrálnej časti averznej strany odznaku dominovala reliéfnym spôsobom znázornená štylizovaná postava pohybujúceho sa bojovníka – partizána, odetého v zimnom kabáte s kožušinovou čapicou na hlave (ušiankou) a držiaceho v oboch rukách sovietsky samopal (pravdepodobne PPŠ-41), ktorého hlaveň bola namierená smerom k pravému vrchnému ramenu hviezdy. Nad pravou rukou postavy partizána bol na ploche ľavého vrchného ramena hviezdy a po obvode lipového venca reliéfnym spôsobom veľkými písmenami uvedený dvojriadkový nápis ČS./PARTYZÁN (ČS. v ramene hviezdy a PARTYZÁN po obvode venca). Reverzná strana odznaku bola hladká, bez výtvarného spracovania, pričom sa tu nachádzal závit s upevňovacou kruhovou maticou slúžiaci na upevnenie odznaku k rovnošate.
 
Do zbierok niekdajšieho Dukelského múzea bol odznak Československý partizán získaný 15. novembra 1972 darom od Petra Stebilu, ktorý bol členom sovietskeho partizánskeho oddielu Sergej, pôsobiaceho na území východného Slovenska v okolí Sniny, Humenného a Medzilaboriec od 1. augusta 1944.

Text: Mgr. Peter Holík Vojenský historický ústav – VHM múz. oddelenie Svidník
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 5/2021

Fotogaléria

Návrat na začiatok stránky