Zástava –2. čs. samostatná (paradesantná) brigáda v ZSSR
S jej formovaním sa začalo už začiatkom januára 1944. Jadro tvorili bývalí príslušníci slovenskej 1. pešej divízie, ktorí boli na konci roka 1943 pri Melitopole zajatí a sústredení v zajateckom tábore v Usmani. Tu sa vyhlásili za Pluk slovenských dobrovoľníkov a prezidentovi Benešovi adresovali žiadosť o prijatie do čs. zahraničnej armády. Koncom decembra 1943 bolo v Moskve rozhodnuté, že z tohto pluku vznikne doplnením spomedzi príslušníkov čs. náhradného práporu z Buzuluku 2. československá paradesantná brigáda, čo sa stalo realitou už v polovici januára 1944. Jednotka bola vzápätí presunutá do výcvikového strediska v Jefremove a bola doplnená dôstojníkmi českého pôvodu. Národnostne bola brigáda na 70% slovenská, 15% tvorili Karpatskí Ukrajinci, 14% Česi, dôstojnícky zbor bol zložený zo 47 Slovákov a 24 Čechov.
Čs. parabrigáda bola vybudovaná podľa vzoru sovietskych výsadkových vojsk. Mala dva prápory, delostrelecký, protitankový, protilietadlový a priezvedný oddiel, štábnu, ženijnú a spojovaciu rotu a ďalšie zabezpečovacie jednotky. Výsadkový výcvik prebiehal do polovice apríla 1944, záverečné cvičenia sa uskutočnili 22. – 23. apríla 1944, potom sa jednotka presunula bližšie k Proskurovu, kde výcvik pokračoval. Veliteľom sa stal podplukovník Vladimír Přikryl.
Do bojov bola sovietskym velením nasadená v polovici septembra 1944, výrazným spôsobom sa zapojila do vývoja bojov o prístupy k Duklianskemu priesmyku na ľavom krídle 38. armády. Koncom septembra sa začala jej letecká preprava na Slovensko. Od 8. októbra 1944 bola nasadená do bojov na rôznych smeroch povstaleckého frontu, čím zohrala nezastupiteľnú úlohu v Slovenskom národnom povstaní.
Bojová zástava 2. čs. samostatnej brigády bola jednotke prepožičaná v júli 1944 v Jefremove, kde im ju slávnostne odovzdal v mene prezidenta republiky E. Beneša generál H. Píka v prítomnosti viacerých zástupcov čs. vlády a predstaviteľov sovietskeho velenia. Úsilia o udelenie bojovej zástavy tejto jednotke prichádzali z viacerých strán. Záujem o jej venovanie prejavilo už vo februári 1944 Československé americké národné združenie, no z technických príčin nemohol byť tento návrh realizovaný. Druhým impulzom bola iniciatíva samotných dôstojníkov zo stredu brigády, ich ideový návrh však nespĺňal predpísanú normu, a preto bol Čs. vojenskou misiou v Moskve zamietnutý. Udelená zástava vychádzala z jednotného vzoru, ktorý bol predpísaný MNO v Londýne z roku 1942 pre vojenské zástavy jednotiek československej armády v zahraničí. Zhotovil ju Artiel chudožestvennych znamen v Moskve.
2. československá paradesantná brigáda v ZSSR mala svoju zástavu so sebou počas bojov v SNP i po vojenskej porážke Povstania a ústupe príslušníkov brigády do hôr. V decembri 1944 sa bojová zástava stratila. Aj napriek mnohým úsiliam jej strata nie je dodnes objasnená a spája sa s ňou viacero príbehov. Je nespochybniteľné, že chýbala medzi bojovými zástavami i počas prehliadky čs. armády v Prahe v máji 1945. Jej replika, vyrobená na múzejné účely firmou Velebný & Fam, s. r. o., v Ústí nad Orlicí, bola do zbierok VHM Piešťany zaradená v roku 2009. V súčasnosti je umiestnená v centrálnej expozícii Vojenské dejiny Slovenska 1914 – 1945 vo Svidníku, kde dokumentuje významné postavenie a úlohu brigády v bojoch o oslobodenie nášho územia.
Autor: PhDr. Viera Jurková, VHÚ – VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 6/2021
