Vojenská blúza príslušníka 1. československej tankovej brigády v ZSSR

Vojenskú blúzu získalo vtedajšie Dukelské múzeum vo Svidníku do svojich zbierok v roku 1967 od priameho účastníka Karpatsko-duklianskej operácie, príslušníka 1. československej tankovej brigády v ZSSR podporučíka Jiřího Porazíka. Je podšitá originálnou látkou z blúzy, v ktorej bol Porazík ranený počas bojov pri poľskej obci Zyndranowa. Blúza je s otvoreným golierom – rozhalenkou a s označením tankistov – šípkou v kruhu, predpisovým rozlišovacím znakom pôvodnej útočnej vozby československej armády do roku 1939. Má jednoradové zapínanie na štyri veľké kovové rovnošatové gombíky žltej farby československého vzoru s motívom skrížených mečov. Nad ľavým náprsným vreckom je dekorovaná stužkami od vyznamenaní. Na náramenníkoch je hodnostné označenie podporučíka. Horné vrecká blúzy sú trojdielne, kryté chlopňou, zapínané na malý rovnošatový gombík žltej farby československého vzoru s motívom skrížených mečov.
 
Je vyrobená z vlnenej textílie olivovozelenej farby. Bola súčasťou rovnošaty československých jednotiek slúžiacich v ZSSR. Posádky tankov mali vo výstroji aj kaki kombinézu a ochrannú prilbu (kuklu), ktorá slúžila nielen na ochranu, ale aj ústnu komunikáciu posádky a bola vyrábaná v ZSSR. Velitelia tankov mali vo výstroji aj britské kožené vesty, chrániace ich pred nečasom aj pred drobnými črepinami.
 
Pán Jiří Porazík sa narodil rodákovi z Bánoviec nad Bebravou, Štefanovi Porazíkovi a Anne Vávrovej, v obci Česká Huleč na Volyni. V tejto typicky českej obci vo vtedajšom Poľsku prežil detstvo spolu so starším bratom Václavom a sestrou Milušou. Počas vojnových rokov rodina čelila spolu s ďalšími Čechmi na Volyni teroru zo strany príslušníkov Ukrajinskej povstaleckej armády, ktorí zastrelili Štefana Porazíka – otca rodiny. V marci 1944 Jiří spolu s bratom Václavom narukovali do československej armády a v rámci 1. československého armádneho zboru v ZSSR sa zúčastnili bojov počas oslobodzovania Československa. Václav bol pridelený k 2. poľnému práporu a Jiří k tankovej brigáde. Po niekoľkomesačnom výcviku bol Jiří Porazík vyškolený za veliteľa tanku.
 
Ako člen posádky sovietskeho stredného tanku T-34 pomenovanom „Jan Žižka“ sa aktívne zúčastnil bojov v Karpatsko-duklianskej operácii, ktorá sa uskutočnila na pomoc Slovenskému národnému povstaniu na Slovensku. Zúčastnil sa bojov o tzv. „krvavú“ kótu 534 nad mestom Dukla, bojov o samotné mesto Dukla, ako aj bojov o Hyrowu horu, aby sa potom presunul k obci Zyndranowa, ktorá bola vzdialená od československej hranice necelé 2 km. Dňa 1. októbra, počas útoku na československú hranicu, sa tank T-34 „Jan Žižka“ dostal najbližšie k štátnej hranici, ale ju neprešiel. Zničila ho nepriateľská paľba. Po bojoch o Dukliansky priesmyk sa Jiří Porazík presunul do tyla armády na zaslúžený odpočinok, kde absolvoval ďalší výcvik a pomáhal pri opravovaní tankov. Správu o ukončení vojny a kapitulácií nemeckých vojsk sa dozvedel už vo Vítkoviciach. Jiří Porazík sa do rodnej obce na Volyni nevrátil a ostal žiť v Československu, kde si založil rodinu. Žil v Kolešove pri Žatci.

Text: Mgr. Gabriel Blaško
Vojenský historický ústav – Vojenské historické múzeum, Múzejné oddelenie Svidník
Foto: Vojenský historický ústav – Vojenské historické múzeum
In: Obrana Mesačník Ministerstva obrany SR. Ročník XXIX. • Október 2021 • Číslo 10

Fotogaléria

• 
•