Kordík pre dôstojníkov všetkých druhov zbraní armády Slovenského štátu (republiky) okrem letectva vzor 1940

Kordík pre dôstojníkov vzor 1940 - 1
12.10.2022
Kordík pre dôstojníkov všetkých druhov zbraní Armády Slovenskej republiky okrem letectva vzor 1940 bol do zbierok vtedajšieho Dukelského múzea získaný dňa 24. mája 1975 kúpou od súkromnej osoby.
 
Kordík predstavoval z konštrukčného hľadiska jednoduchú pobočnú chladnú zbraň, ktorá sa v prípade potreby dala použiť ako bodno-sečná zbraň. Tieto predpisové kordíky boli v rokoch 1940 – 1945 jednotnou súčasťou výstroja armádnych dôstojníkov všetkých druhov zbraní armády Slovenského štátu (republiky), pričom výnimku tvorili iba dôstojníci letectva, ktoré malo do výzbroje zavedený vlastný predpisový kordík vzor 1940, ktorý vznikol po úprave československého kordíka vzor 1927. Do výzbroje armády Slovenského štátu (republiky) bol tento kordík zavedený predpisom VV roč. II č.7 zo dňa 15. júla 1940. Podobne ako väčšina iných kordíkov sa aj tento kordík skladal z troch základných častí – čepele, záštitnej priečky a rukoväte. Plochá a priama čepeľ týchto kordíkov mala kosoštvorcový prierez a dosahovala dĺžku približne 230 mm (dĺžka celého kordíka bola približne 370 mm bez puzdra a približne 385 mm s puzdrom) a šírku približne 24 mm. Na oboch stranách prechádzala čepeľ do výraznejšieho ostria, pričom na svojom konci sa čepeľ prudko zužovala do obojstranne brúseného stredového hrotu. Záštitná priečka kordíka bola spolu s rukoväťou kordíka lisovaná v jednom kuse, pričom oba tieto komponenty boli vyrábané z bieleho mäkkého kovu. Záštitná priečka kordíka mala miskovitý tvar, pričom jej jednoduchým spôsobom profilované ramená boli prehnuté smerom nahor k rukoväti kordíka. V spodnej časti záštitnej priečky bol umiestnený výrazný otvor, v ktorom sa čepeľ kordíka spájala s jeho rukoväťou. Samotná rukoväť kordíka sa skladala z dvoch častí, konkrétne z jednoduchým spôsobom profilovanej hlavy a dvoch črienok, ktoré boli vyrábané z umelej hmoty bielej farby, pričom po oboch stranách rukoväte boli pripevnené k jej hlave dvoma jednoduchými nitmi. V strede priečky a rukoväte kordíka bol po oboch stranách umiestnený jednoduchý ozdobný oválny medailón, na ktorom bol vyobrazený štátny znak Slovenského štátu (republiky). Kordíky sa nosili v celokovovom puzdre vyrobenom z bieleho kovu, ktoré bolo na spodnej strane ukončené naletovanou malou guľôčkou a na vrchnej strane bolo ukončené ústim. Do ústia bol vsadený obústok s vložkou. Jeho hlavnou úlohou bolo udržovať kordík pevne v puzdre a súčasne aj spevňovať samotné ústie. Pod ústim bola umiestnená výrazná stredová objímka, ktorá bola tvorená dvoma nepohyblivými bočnými závesnými úchytkami trojuholníkovitého tvaru slúžiacimi k zaveseniu puzdra do závesníka. Celý vonkajší povrch puzdra kordíka bol upravený charakteristickým jemným perlovaním. Na upevnenie kordíka k rovnošate slúžil kožený závesník, ktorý bol tvorený dvoma samostatnými remienkami vyrábanými z hnedej hladenej kože. Každý remienok závesníka mal zvlášť na jednom svojom konci umiestnenú jednoduchú samostatnú karabínku, ktorá sa upevňovala na jednu z dvoch úchytiek puzdra kordíka. Opačné konce remienok závesníka boli spoločne prinitované do jednej karabíny, prostredníctvom ktorej sa závesník upevňoval k opasku rovnošaty. V strednej časti každého z remienkov závesníka sa nachádzali oválne posuvné spony, ktorých hlavnou úlohou bolo regulovať dĺžku každého z remienkov podľa potrieb jednotlivca, ktorému kordík patril. Jednotlivé kovové časti závesníka (karabíny, spony a nity) boli vyrobené z pozláteného kovu. Ku kordíku sa nosil aj ozdobný strapec, ktorý sa vyrábal z pololesklej leonskej nite zlatej farby. Strapec bol polouzavretý a vo vnútri bol vyložený červeným zamatom. Mal hruškovitý tvar, pričom jeho dĺžka dosahovala 60 mm a priemer v jeho najširšej časti bol 30 mm.
 
Kordíky pre dôstojníkov všetkých druhov zbraní armády Slovenského štátu (republiky) okrem letectva vzor 1940 sa spolu aj s ich príslušenstvom vyrábali výlučne vo firme J. Lichardus, Kovopriemysel Ružomberok, pričom sa v tomto prípade nejednalo o sériovú výrobu, ale každý kordík sa aj so svojim príslušenstvom vyrábal jednotlivo. V tomto zmysle bol teda každý kordík sám osebe originálom, čoho dôkazom bol aj fakt, že rozmery udávané výrobcom boli len orientačné. V praxi to znamenalo, že kordíky sa od seba navzájom odlišovali napr. dĺžkou čepele (rozmer udávaný výrobcom bol 230 mm), pričom rozdiel medzi dvoma ľubovoľnými kordíkmi v rámci tohto parametru mohol byť aj do 10 mm. Rozdielna však bola aj šírka čepele jednotlivých kordíkov, pri ktorej sa u niektorých kusov odchýlka od výrobcom udávaného rozmeru 24 mm pohybovala v intervale 1 až 3 mm. Jedinečnosť výroby bola markantná aj pri puzdrách kordíkov, z ktorých sa každé jedno z nich vyrábalo ku konkrétnemu kordíku, čo teda v praxi znamenalo, že každý kordík sa dal úplne zasunúť iba do svojho originálneho puzdra. Okrem toho malo každé puzdro na svojom povrchu aj jedinečné prevedenie perlovania. Ďalším charakteristickým znakom týchto kordíkov bolo to, že sa produkovali bez akéhokoľvek výrobného značenia.
 

Text: Mgr. Peter Holík Vojenský historický ústav – VHM múz. oddelenie Svidník
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 12/2021