Plukovník generálneho štábu Antonín CIPRICH

Narodil sa 7. januára 1908 v Svrčinovci, okres Čadca. Po štúdiu na učiteľskom ústave bol 1. októbra 1927 odvedený k horskému práporu 1. Dňom 1. januára 1930 bol povýšený na ppor. a 15. januára 1930 premiestnený k 2. horskej rote . V apríli 1930 mu bola povolená ďalšia dobrovoľná služba. V októbri 1930 bol premiestnený k Vojenskej akadémii ako vojenský akademik. Po jej absolvovaní bol vymenovaný za poručíka v pešom pluku 42. V júni 1933 bol premiestnený k 10. pešej rote ako veliteľ čaty. 15. októbra 1934 bol ako poručík pechoty premiestnený k 2. pešej rote a odtiaľ v septembri 1935 k 6. rote ako veliteľ čaty. 1. októbra 1936 bol povýšený na nadporučíka pechoty. V decembri 1937 bol premiestnený k Pechotnému učilišťu. Odtiaľ v roku 1938 k pešiemu pluku 13. Dňom 10. decembra 1938 bol premiestnený k Zemskému vojenskému veliteľstvu Brno a 15. mája 1939 bol ako nadporučík pechoty vzatý do kmeňového počtu Vyššieho veliteľstva 2. Tu bol až do 15. novembra 1939, keď bol premiestnený k pešiemu pluku 7. Aktívne sa zúčastnil ťaženia proti Poľsku. 15. novembra 1939 bol premiestnený k pešiemu pluku 7. Od 27. júna 1941 do 23. decembra 1941 sa zúčastnil ťaženia proti ZSSR. Od 9. marca 1942 do 31. mája 1942 opäť v poli ako frekventant Vysokej vojennej školy. Od 30. júna 1942 bol premiestnený k MNO a 1. januára 1943 bol povýšený na major generálneho štábu. V novembri 1943 bol premiestnený k pešiemu pluku 4, kde zotrval do 15. júla 1944, keď bol premiestnený k Veliteľstvu pozemného vojska v Banskej Bystrici. Aktívne sa zúčastnil príprav SNP ako prednosta 4. materiálneho oddelenia v Banskej Bystrici. Bol blízkym spolupracovníkom J. Goliana a členom Vojenského ústredia. Po vyzradení jeho činnosti bol naňho 25. augusta 1944 vydaný zatykač, a preto sa uchýlil do hôr. Po vypuknutí SNP bol povýšený na podplukovníka generálneho štábu a zastával funkciu prednostu 4. materiálneho oddelenia veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. Po potlačení SNP odišiel 28. októbra 1945 s malou skupinou ľudí z Donovál do priestoru Prašivej, sformoval a velil 4. partizánskej brigády. V rámci postupu 1. čs. armádneho zboru v ZSSR sa zúčastnil zaistenia mostov v Bešeňovej a Vlachoch. 5. apríla 1945 sa jeho jednotka zjednotila v priestore Ružomberok – Nemecká Ľupča s 1. čs. armádnym zborom v ZSSR. 1. júna 1945 bol povýšený na plukovníka a vymenovaný za dočasného veliteľa 4. divízie. Vo februári 1946 bol premiestnený k MNO a ustanovený za prednostu kabinetu štátneho tajomníka MNO. V roku 1947 bol premiestnený k 10. pešej divízii a 1. marca 1947 ustanovený za zástupcu veliteľa. Po prevzatí moci komunistami bol od 1. mája 1948 preložený na dovolenku s čakaním. V tom čase bol už vyhlásený za zbeha, pretože emigroval do amerického pásma v Nemecku a neskôr do USA. 30. 12. 1948 mu bola odňatá vojenská hodnoť a v decembri 1949 aj československé štátne občianstvo. Zomrel 17. mája 1984 v Chicagu (USA).

Text: Mgr. Jana Zaťková, PhD., VHÚ Bratislava (redakčne upravené)
Foto: VHÚ Bratislava

Publikované CSÉFALVAY, František a kol.: Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 33. ISBN 978-80-89523-20-7