Kapitán pechoty v zálohe Jozef BRADÁČ
Po prvej svetovej vojne a návrate na Slovensko bol úradníkom v Štátnych kúpeľoch v Sliači a v rôznych bankách. Odvedený bol 25. apríla 1922 v Púchove. Od septembra 1922 do septembra 1923 absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Košiciach. V rokoch 1923 – 1924 bol veliteľom pešej čaty pešieho pluku 25 vo Zvolene. Dňa 1. 8. 1923 bol povýšený na desiatnika, 11. 2. 1924 na čatára. Po preložení do prvej zálohy od septembra 1924 do apríla 1939 bol úradníkom rôznych finančných inštitúcií. Medzitým, od 24. 9. 1938 do 25. 11. 1938, vykonával činnú službu počas mobilizácie. V apríli 1939 a v júni 1940 absolvoval vojenské cvičenie v pešom pluku 12 v Banskej Bystrici a pešom pluku 3 vo Zvolene. V rokoch 1939 – 1944 bol vedúcim úradníkom Roľníckej vzájomnej pokladnice v Prievidzi.
Do odbojovej činnosti na Hornej Nitre sa zapájal po roku 1941. Spolupracoval s členmi ilegálnej KSS, Jánom Svitokom, Dr. Jánom Krajčíkom a z občianskeho odboja s Jozefom Mjartanom a Jozefom Uhliarom. 1. 4. 1943 bol povýšený na stotníka pechoty v zálohe. Po vyhlásení Slovenského národného povstania a vytvorení Okresného revolučného národného výboru v Prievidzi sa stal jeho členom. 4. 9. 1944 nastúpil na vojenskú službu v Zemianskych Kostoľanoch v skupine Weinhold, ktorá bola neskôr premenovaná na IV. taktickú skupinu („TS“) „Muráň“. Spočiatku velil pešiemu práporu v úseku Prievidza a podieľal sa na vnášaní organizovanosti do odporu povstaleckých síl. Zúčastnil sa bojov nad Vieskou, Prievidzou a v údolí Handlovky. 21. 9. 1944 sa stal prednostom I. oddelenia IV. TS, potom II. pobočníkom veliteľa IV. TS. V októbri 1944 sa zúčastnil bojov pred Sv. Krížom, na úseku Kremnica –Skalka. V čase ústupu povstalcov na Kozom chrbte 30. októbra 1944 padol do nemeckého zajatia. Väznený v Bratislave a odvlečený do zajateckého tábora v Kaisersteinbruchu v Rakúsku, odtiaľ do Altenburgu pri Lipsku. Oslobodený americkou armádou 15. 4. 1945. Do vlasti sa vrátil 9. 6. 1945.
Od júna 1945 do januára 1953 bol bankovým úradníkom v Štátnej banke v Bratislave. V apríli 1946, s účinnosťou od 28. 10. 1944, bol povýšený na štábneho kapitána pechoty v zálohe. Od januára 1953 do apríla 1954 bol likvidátorom Pozemných stavieb, n. p. v Banskej Bystrici, od apríla 1954 do marca 1956 úradníkom Reštaurácií a jedální v Banskej Bystrici, potom až do augusta 1960 vedúcim oddelenia práce a mzdy na Okresnom stavebnom podniku (OSP) v Turčianskych Tepliciach, do novembra 1960 vedúcim právneho oddelenia na OSP v Martine, potom vedúcim sekretariátu a právnych záležitostí na OSP Pezinok. Zomrel 14. 2. 1986 Bratislava.
Text: PhDr. František CSÉFALVAY, CSc., VHÚ Bratislava
Foto: Oddelenie starostlivosti o vojnových veteránov a vojenských dôchodcov MO SR
Publikované CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 27-28. ISBN 978-80-89523-20-7.
