70. výročie Slovenského národného povstania

„Začnite s vysťahovaním“. Týmto heslom, ktoré 29. 8. 1944 vydal pplk. gšt. Ján Golian, začalo po mesiacoch intenzívnych príprav realizovaných v intenciách ilegálneho Vojenského ústredia Slovenskej národnej rady, Slovenské národné povstanie, ktoré bolo namierené proti prichádzajúcim nemeckým okupačným vojskám, ako aj voči nedemokratickému domácemu ľudáckemu režimu úzko kolaborujúcemu s nacizmom. V Banskej Bystrici, v centre Povstania, sa vytvorilo veliteľstvo 1. čs. armády na Slovensku. Zámerom jeho velenia bolo brániť povstalecké územie, na ktorom po vypuknutí povstania žilo cca 1, 7 milióna obyvateľov a rozprestieralo sa na ploche 20 000 km², do príchodu sovietskej Červenej armády. Tento zámer mali realizovať ozbrojené sily reprezentované 1. čs. armádou na Slovensku a partizánmi. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že 1. čs. armáda na Slovensku vznikala v ťažkých podmienkach, pod priamym tlakom útokov nemeckých okupačných vojsk. Jej velenie malo v prvých dňoch Povstania k dispozícii len 18 000 vojakov a dôstojníkov. Počet príslušníkov 1. čs. armády na Slovensku sa zvýšil dvomi mobilizáciami. Po prvej z nich, ktorá sa začala sa 5. 9. 1944, jej počet narástol na 47 000 mužov. Po druhej mobilizácii, ktorú vyhlásili 26. septembra 1944 a po nástupe nováčikov (9. 10. 1944) narástol počet jej príslušníkov až na 60 000 osôb. Po boku armády na povstaleckom území bojovalo približne 12 000 partizánov, z ktorých asi 70 % tvorili Slováci. Ďalších asi 5 500 partizánov pôsobilo v tyle nemeckých okupačných vojsk. Povstalecké ozbrojené sily tak dosiahli počas druhého mesiaca bojov súhrnný stav cca 77 500 osôb. Povstalecká armáda a partizánske jednotky napriek nedostatkom, ktoré znižovali ich bojovú hodnotu, dokázali vzdorovať nemeckým jednotkám dva mesiace. Dokázali to v obkľúčení a v tyle nemeckých frontových vojsk. Napriek vojenskej porážke, ktorú utrpeli v posledných dňoch októbra 1944, nedošlo k ich úplnému zničeniu, ani ku kapitulácii či skončeniu organizovaného ozbrojeného odporu. Odpor časti síl povstaleckej armády a partizánov pokračoval v podmienkach partizánskeho spôsobu vedenia bojovej činnosti až do definitívneho oslobodenia Slovenska. Týmto ozbrojeným vystúpením sa Slovensko jednoznačne prihlásilo k cieľom protihitlerovskej koalície a Povstanie sa stalo jedným z najvýznamnejších ozbrojených vystúpení európskeho hnutia odporu. V našich, ale aj v európskych dejinách protifašistického odporu je Slovenské národné povstanie zapísané ako dôležitý, neprehliadnuteľný fakt. Stalo sa neoddeliteľnou súčasťou európskej protifašistickej a národnooslobodzovacej vlny, ktorá sa nezadržateľne dvíhala od základného prelomu na frontoch v roku 1943. Ozbrojeným protifašistickým vystúpením v Slovenskom národnom povstaní sa slovenský národ jednoznačne zaradil medzi pokrokové demokratické sily protihitlerovskej koalície, vybojoval si rozhodujúce predpoklady pre vytvorenie novej, vlastnej demokratickej štátnosti, položil základy novej národnej a štátnej idey, postavenej na tradíciách antifašizmu, demokratizmu a humanizmu. Napriek skutočnosti, že 29. augusta 2014 uplynie od vydania hesla „Začnite s vysťahovaním“ už dlhých sedemdesiat rokov, môžeme byť právom hrdí na to, že medzinárodné spoločenstvo vyspelých demokratických štátov si vysoko váži a oceňuje Slovenské národné povstanie ako náležitý vklad do európskeho protifašistického hnutia odporu a porážky nacistického Nemecka a jeho spojencov. Buďme aj naďalej hrdí na všetkých bojovníkov Povstania, ktorí sa v auguste 1944 so zbraňou v ruke neváhali postaviť proti fašizmu a totalite moci. Ich boj proti fašizmu má rozhodujúci podiel na tom, že perspektíva Slovenska na jej konci bola diametrálne odlišná než na jej začiatku, ako aj to že Slovenské národné povstanie podstatnou mierou prispelo k novému usporiadaniu Slovenska v rámci obnovenej Československej republiky.

Text: VHÚ
Foto: VHA Bratislava, zbierky J. Bystrického, J. Rajlicha a P. Šumichrasta 

Fotogaléria

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•